Spoločnosť Ježišova (lat. Societas Jesu - skratka SJ), známa aj ako Rád jezuitov alebo Jezuiti, je najväčší rímskokatolícky rehoľný rád. V súčasnosti má okolo 20 000 členov a jeho činnosť sa zameriava na misie, vedu a pastoráciu. Rehoľníci Spoločnosti Ježišovej na Slovensku používajú skratku SJ.
Spoločnosť Ježišovu založil Ignác z Loyoly v roku 1534 a pápež Pavol III. ju cirkevno-právne potvrdil bulou Regimini militantis Ecclesiae dňa 27. septembra 1540. Ignác z Loyoly bol prvým hlavným predstaveným rehole, nazývaným generál.
Ignác z Loyoly, zakladateľ Spoločnosti Ježišovej
Stručná história Spoločnosti Ježišovej
- 1534 - Založenie Spoločnosti Ježišovej Ignácom z Loyoly.
- 1540 - Pápež Pavol III. potvrdzuje rehoľu bulou Regimini militantis Ecclesiae.
- 1556 - Úmrtie Ignáca z Loyoly.
- 1561 - Ferdinand I. povoláva jezuitov do Uhorska.
- 1586 - Jezuiti preberajú Turčiansku prepozitúru.
- 1619 - Smrť troch košických mučeníkov (Marek Križin, Štefan Pongrác, Melichar Grodziecki).
- 1635 - Založenie Trnavskej univerzity Petrom Pázmaňom.
- 1773 - Pápež Klement XIV. zrušuje Spoločnosť Ježišovu.
- 1814 - Pápež Pius VII. obnovuje Spoločnosť Ježišovu.
- 1995 - Svätorečenie košických mučeníkov pápežom Jánom Pavlom II.
Vnútornú charakteristiku jezuitov najviac ovplyvňuje kniha duchovných cvičení, exercícií, od Ignáca z Loyoly. Z nej vychádzajú stanovy rádu. Pôsobnosť jezuitov je kdekoľvek, kam ich pošle pápež, ktorému venujú svoj osobitný štvrtý sľub poslušnosti, ktorý pridávajú k zvyčajným trom rehoľným sľubom (chudoby, čistoty a poslušnosti).
Proces prijímania kandidátov začína dvojročným noviciátom, po ktorom novic skladá tri rehoľné sľuby. Definitívne prijatie nastáva po najmenej desiatich rokoch v ráde a po treťom skúšobnom roku.
Košickí mučeníci
V celocirkevnom liturgickom kalendári sa donedávna nenachádzali mená týchto mučeníkov, lebo len nedávno boli vyhlásení za svätých. No uvedené dôvody sú viac ako dostatočné na to, aby sa košickí mučeníci Marek Krížin, Melichar Grodziecki a Štefan Pongrácz uctievali na Slovensku. Lebo hoci nik z nich nebol rodom Slovák, všetci traja ku koncu svojho života pôsobili na Slovensku a tam aj vydali hrdinské svedectvo viery mučeníckou smrťou. Bolo to v období veľkých politických, vojenských a náboženských búrok na začiatku 17. storočia.
Uhorsko, do ktorého vtedy patrilo Slovensko, sa po tragickej bitke pri Moháči (r. 1526) dostalo do kritickej situácie. Turci nezadržateľne postupovali do strednej Európy a obsadili celé terajšie Maďarsko. K vojenskému a politickému rozvratu v Uhorsku pristúpil aj náboženský. Zo situácie sa usilovali vyťažiť sedmohradské kniežatá, ktoré sa spojili s Turkami proti habsburskej vláde, aby sa tak pod patronátom Turkov mohli stať pánmi zvyškov uhorského územia.
Okrem Sedmohradska to bolo Slovensko, ktoré veľmi trpelo výbojmi sedmohradských vojvodov, lebo títo nevystupovali iba ako politicko-vojenskí odporcovia Habsburgovcov, ale aj ako mocenskí predstavitelia protestantizmu. Smrť košických mučeníkov spadá do obdobia vlády kniežaťa Gabriela Bethlena.
Marek Krížin
Narodil sa roku 1588 alebo 1589 v mestečku Križevci v Chorvátsku. Od roku 1600 študoval na jezuitskom kolégiu vo Viedni a neskôr v Štajerskom Hradci. Tam získal roku 1610 titul magistra filozofie a fyziky. Po návrate do Uhorska sa začal horlivo venovať kňazskej duchovnej službe. No už rokzu 1616 ho ostrihomský arcibiskup (sídliaci v Trnave) Peter Pázmány poveril osobitnými úlohami. Tak Marek Krížin za istý čas vyučoval na trnavskej kapitulnej škole. Arcibiskup ho čoskoro vymenoval aj za kanonika ostrihomskej kapituly, za komárňanského archidiakona a napokon za správcu opátstva v Krásnej nad Hornádom pri Košiciach.
Melichar Grodziecki
Pochádzal zo sliezskeho Tešína, kde sa narodil pravdepodobne roku 1584. V príbuzenstve mal viacerých významných duchovných. Jeden strýko bol biskupom, iný prepoštom a jeden z matkiných príbuzných dokonca mučeníkom. Podobne ako Marek Križin aj Melichar Grodziecki študoval na jezuitskom kolégiu vo Viedni, kde sa bližšie oboznámil s jezuitskou rehoľou a rozhodol sa do nej vstúpiť. Tento zámer uskutočnil ako 19-ročný, keď bol prijatý do jezuitského noviciátu v Brne.
Po skončení noviciátu študoval a medzitým i vyučoval na viacerých miestach: v Brne, v Prahe, v Štajerskom Hredci a znova v Prahe, kde bol roku 1614 vysvätený za kňaza. Tam začal aj kňazskú službu, a to ako kazateľ a vychovávateľ chudobných chlapcov. Za čas boli i riaditeľom ústavu pre chudobných žiakov. V decembri roku 1618 ho predstavení poslali ako misionára a zároveň i kaplána cisárskych vojakov do Košíc.
Štefan Pongrácz
Narodil sa roku 1582 alebo roku 1583 v Alvinci v Sedmohradsku. Stredoškolské štúdiá si vykonal na jezuitskom kolégiu v sedmohradskom meste Kluži (ter. Rumunsko). Po nich sa rozhodol vstúpiť do jezuitskej rehole. Rehoľný život začal v brnenskom noviciáte roku 1602. Odtiaľ ho poslali predstavení do Prahy, kde ako mladý klerik vyučoval na gymnáziu a začal študovať filozofiu.
Od roku 1611pokračoval v štúdiách v Štajerskom Hradci. Roku 1615 bol vysvätený za kňaza. Predstavení mu určili za pôsobisko Humenné na východnom Slovensku, kde bol kazateľom a prefektom štúdií na jezuitskom kolégiu. Od roku 1618 Pongrácz účinkoval v Košiciach a na okolí. Obaja jazuiti (Grodziecki a Pongrácz) bývali a mali kaplnku v dome kráľovského miestodržiteľa Andreja Dóczyho.
Utrpenie troch kňazov sa začalo 3. alebo 4. septembra 1619, keď Bethlenovo vojsko pod vedením Juraja Rákócziho obsadilo Košice. Veliteľ dal hneď izolovať a stážiť kňazov v miestodržiteľovom dome.
Ich sviatok sa slávi 7. septembra.
Peter Pázmaň
Peter Pázmaň (v staršej literatúre aj Peter Pázmány, maď. Pázmány Péter, lat. Petrus Pazmanus; * 4. október 1570, Oradea, Uhorsko - † 19. marec 1637, Bratislava, Uhorsko) bol uhorský rímskokatolícky biskup a kardinál, rehoľník - jezuita, arcibiskup ostrihomský a prímas uhorský, turčiansky prepošt, filozof, teológ, pedagóg, náboženský spisovateľ a politik.
Významný predstaviteľ protireformácie v Habsburskej monarchii, najmä v Uhorsku. Zohral dôležitú úlohu pri vytváraní maďarského literárneho jazyka. Veľkú časť života strávil na území dnešného Slovenska, kde sa zaslúžil predovšetkým o rozvoj Trnavy a Bratislavy, kde je aj pochovaný v Katedrále sv. Martina.
Narodil sa v rodine kalvínskeho šľachtica. Po smrti matky sa vzdelával u jezuitov na gymnáziu v Kluži. Ako trinásťročný roku 1583 prestúpil na katolícku vieru, čiastočne pod vplyvom nevlastnej matky. V r. 1587 vstúpil do jezuitskej rehole. Skúšobnú dobu strávil v Krakove, akademický titul získal vo Viedni, teológiu študoval v Ríme a svoje akademické vzdelanie ukončil v Jezuitskom kolégiu v Štajerskom Hradci.
Peter Pázmaň, kardinál a arcibiskup ostrihomský
Významné udalosti v živote Petra Pázmaňa
- 1. júl 1618 - V Bratislave korunuje Ferdinanda II.
- 1623 - Založil internát - rímskokatolícky seminár - pre chudobných uhorských študentov vo Viedni, známe Pázmaneum.
- 1635 - Založil Trnavskú univerzitu.
- 1635 - Dal previezť ostatky košických mučeníkov do Trnavy.
Zomrel v Bratislave 19. marca 1637, pochovaný je v Katedrále sv. Martina.
tags: #rehola #spolocnost #jezisova #marek #krizin