Veľká Lomnica, ležiaca približne 8 kilometrov severovýchodne od Popradu, je známa svojou bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom. Dominantou obce je kostol sv. Kataríny Alexandrijskej, ktorý je vďaka svojej vysokej veži viditeľný už z diaľky. Kostol patrí miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi a fara sa nachádza hneď vedľa chrámu. Areál kostola je prístupný verejnosti.
Historické míľniky farnosti
Veľká Lomnica bola starodávna farnosť. Avšak pre masový prechod zemepánov - rodiny Berzeviczy i ostatných obyvateľov (vo veľkej miere nemeckej národnosti) k evanjelickej viere, farnosť r. 1565 smrťou katolíckeho farára Venceslaua Pecchi zanikla. Katolícka cirkevná obec bola potom spravovaná z Kežmarku rehoľníkmi pavlínmi a neskôr zo susedných Huncoviec, kde bolo o niečo viac katolíkov. Pritom ale mala svoje matriky.
Po násilnom odsune Nemcov a osídlení obce občanmi poväčšine katolíckeho vyznania biskup Ján Vojtaššák vytvoril tu v roku 1946 expozitúru. Kaplán, ktorý spadal pod právomoc farára z Huncoviec, býval vo Veľkej Lomnici. V roku 1959 tu bola na prvýkrát (do r. 1976) pridelená aj filiálka Stará Lesná, potom ako bola zbúraná fara v Mlynici, kde dovtedy patrila. Nanovo farnosť vznikla 27. februára 1970, boli to roky po Pražskej jari, keď ešte nebol vyvíjaný veľký tlak na cirkev.
Prvým tunajším správcom farnosti sa stal dovtedajší huncovský kaplán dp. Michal Zajac, ktorý tu dochádzal, keďže expozitúra už neexistovala. Priviedol tu aj rehoľné sestry z Kongregácie Sestier Nepoškvrneného Počatia Panny Márie III. rádu sv. Františka z Assisi, ktoré učili v škole náboženstvo a starali sa kostol. To však trvalo len rok. Normalizačný tlak na cirkev spôsobil, že rehoľné sestry museli odísť a kňaz bol preložený. Ale farnosť už zostala, doteraz tu bolo sedem správcov farnosti. V decembri 1993 bola filiálka Stará Lesná znovu priradená k tejto farnosti.
Farnosť Vysoké Tatry bola založená 1. júla 1943. V porovnaní s inými farnosťami je pomerne mladá. Podľa kánonu 515 §1 farnosť je spoločenstvo veriacich, natrvalo ustanovené v partikulárnej cirkvi, o ktoré pastoračná starostlivosť je pod autoritou diecézneho biskupa zverená farárovi ako jeho vlastnému pastierovi. Ďalej v paragrafe 3. Farnosť je teda trvalé spoločenstvo veriacich, ktoré má riadnu duchovnú správu a pastoračné vedenie. Toto spoločenstvo sa rozvíja, rastie a v istom zmysle sa stáva tou základnou bunkou cirkevnej organizácie. Tam sa rozvíja duchovný život, konajú sa cirkevné a liturgické zhromaždenia a účasťou na týchto sláveniach sa veriaci zveľaďujú v dare božej milosti.
Menšie spoločenstvá žijúce na nejakom území netvoria farnosť, ale tzv. filiálku čiže dcérsku spoločnosť patriacu ku tej ktorej farnosti. Tak tomu bolo aj vo Vysokých Tatrách. Do 1. júla 1943 patrilo napr. Štrbské Pleso k farnosti Štrba, Tatranská Polianka k Batizovciam, Starý Smokovec k Mlynici, Dolný Smokovec k Veľkému Slavkovu, Tatranská Lomnica k Veľkej Lomnici. Od 1. júla 1943 sa všetky tatranské lokality od Podbanského až po Tatranskú Kotlinu stávajú novým organizačným cirkevným celkom.
Farnosť zriadil vtedajší biskup Mons. Ján Vojtaššák. Ako starostlivý pastier vedel posúdiť strategický význam tohto vysokohorského tatranského prostredia pre cirkev. Ľudia, ktorí tu prichádzajú majú predovšetkým čas, sú vytrhnutí z denného domáceho zhonu a môžu regenerovať svoje duševné sily v oáze pokoja a vnútorného uzobrania. Človek je tu napokon prístupnejší pre tie hodnoty ducha, na ktoré možno v domácom prostredí si nedokáže nájsť čas.
Pri svojom vzniku dostala do vienka štyri malé kostolíky a jednu kaplnku. Malé kostolíky nestačili svojou kapacitou poňať ten počet ľudí, ktorý prichádzal na bohoslužby. Preto bolo potrebné kostoly prestavať a zväčšiť. Niektoré kostoly ako napr. v Starom Smokovci a v Dolnom Smokovci nebolo možné zväčšiť, pretože tvoria konštrukčne jednoliaty prvok ku ktorému sa už nič nedá pristavať. Okrem toho kostol v Starom Smokovci bol bez veže, pretože veža počas víchrice v roku 1929 sa zrútila. Táto veža bola znovu postavená v roku 1958. Stalo sa predovšetkým zásluhou vtedajšieho správcu farnosti vdp. Jána Slávika.
Táto skutočnosť si vyžaduje špecifický prístup v aj dušpastierskej práci.
Svätá Katarína Alexandrijská HD
Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej
Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej bol postavený okolo roku 1280. Je nezvykle situovaný na dolnom konci obce, kde ho dali postaviť majitelia blízkeho kaštieľa. Už vtedy mal predstavanú neskorománsku vežu a zaklenuté ranogotické presbytérium. Strop v lodi bol rovný, drevený. Kostol (z lat. castelum - pevnosť) bol priestorom pre liturgiu a modlitbu, ale pre svoju stavebnú bezpečnosť poskytoval obyvateľom obce aj útočisko v čase nepokojov.
Patrocínium: sv. Kataríny Alex. Kostol v podobe typického jednolodia s kvadratickým presbytériom, severnou sakristiou a západnou predstavanou vežou postavili niekedy v rokoch 1270 až 1280. Tunajší farár patril už v roku 1268 do Bratstva 24 spišských kráľovských farárov. Krátko po dokončení bol interiér kostola vyzdobený nástennými maľbami ešte neskororománskeho štýlu.
Začiatkom 40. rokov 14. storočia bolo pôvodné presbytérium rozšírené polygonálnym ukončením a k severnej strene lode pristavali kaplnku. Ďalšou prestavbou prešiel kostol aj koncom 15. V 18. V roku 1956 odkryli sondami stredoveké nástenné maľby na južnej stene severnej prístavby, ktoré zrejme tvoria súčasť christologického cyklu a pochádzajú cca z polovice 14. storočia.
Kostol stojí v centre miestnej časti v ohradenom areáli ako výrazná dominanta. Kostol je farským chrámom miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi, ktorú spravujú saleziáni don Bosca. Je v pomerne dobrom stave. Bohoslužby: každý deň v týždni, aktuálne info o časoch sv. omší na stránke farského úradu.
Architektonické prvky a vzácnosti
- Románsky štýl sa prejavuje najviac na veži kostola v podobe združených okien a oblúčikového vlysu nad nimi.
- Dnes už nepoužívaný portál na južnej strane lode spája v sebe románsky i gotický sloh.
- Z čias gotických prestavieb sa zachovalo zaklenutie presbytéria so zdobenými svorníkmi (reliéf ružice, resp. Baránka Božieho) a klenba lode podoprená dvoma stredovými piliermi s priemerom 61 cm.
- Z architektonických detailov ide o kamenné pastofórium z konca 15. storočia.
Chrám sa preslávil vzácnou gotickou freskou súboja sv. Ladislava s Kumánom, súčasti tzv. Ladislavskej legendy. Maľbu monumentálnych rozmerov v sakristii vytvoril vynikajúci umelec zrejme talianskeho pôvodu už niekedy v prvej štvrtine 14. storočia a predstavuje zrejme najstarší a najhodnotnejší príklad stvárnenia v tej dobe populárnej legendy o Ladislavovi - kráľovi a svätcovi (vládol v rokoch 1077 - 1095, vyhlásený za svätého roku 1192).
Doteraz nejasný je dôvod, prečo tak kvalitnú maľbu namaľoval umelec v sakristii, priestore prístupnom len obmedzenému okruhu ľudí. Objavili sa názory, že mohlo ísť o ukážku schopností daného majstra alebo núdzové riešenie vzhľadom na fakt, že všetky vhodnejšie plochy v kostolíku už boli pokryté staršími maľbami. Ďalšia z hypotéz hovorí o sakristii ako mieste stretnutí pána z Lomnice s ďalšími šľachticmi, pre ktoré by potom zobrazenie legendy o rytierovi - svätcovi bolo vhodným doplnkom.
V roku 1972 bola vydaná poštová známka v hodnote 1,20 Kčs s motívom fresky zápasu sv. Ladislava s Kumánom. Ladislavskú legendu objavili v roku 1957 a následne počas obnovy chrámu ju v rokoch 1960 - 1966 na dve etapy zreštaurovali. Fresky v presbytériu odkryli len pri obnove započatej v roku 2002, hoci ich prítomnosť preukázali už sondy v 60. rokoch minulého storočia.
Prvú freskovú výzdobu dostal kostol už krátko po dostavbe. Z tohto obdobia pochádza obraz sv. Mikuláša na južnej stene lode, ktorý nesie ešte znaky neskororománskeho štýlu. Súčasťou maľby je aj nezvyčajný výjav svätca so skupinou štyroch mladých mužov, identifikovaných ako synov komesa Rikolfa z Lomnice, patrónov chrámu a podľa všetkého objednávateľov maliarskej výzdoby. Autorom maľby zo života sv. Mikuláša by mohol byť Majster tabule z Dębna.
Presbytérium bolo vyzdobené nástennými maľbami v polovici 14. storočia, ktoré odkryli až na začiatku 21. storočia. Nachádzame tu jedinečné motívy i nezvyčajné podania známejších scén, ktoré zrejme navrhol tunajší, určite vzdelaný kňaz. Na východnej stene svätyne smerujúcej do lode nachádzame výjavy Spásy zavŕšené tvárou Krista. Zobrazená je tu napríklad aj starozákonná scéna Mojžiša so zdvihnutými rukami, vďaka ktorým Židia víťazili v boji.
Raritou a vzácnosťou kostola je stredoveká gotická nástenná maľba v sakristii kostola. Ide vyobrazenie výjavov z legendy o sv. Ladislavovi. Doposiaľ najstaršiu odkrytú maľbu kostola predstavujú dva výjavy zo života sv. Mikuláša z Myry vo východnej časti južnej steny lode. Prvý zobrazuje sv. Mikuláša s mitrou a biskupskou berlou, ako hádže cez oblok hrudu zlata trom spiacim devám. Pod ním je sv. Mikuláš, ako zachraňuje troch nevinne odsúdených na smrť.
Najstaršou zachovanou figurálnou kompozíciou v presbytériu je výjav Ukrižovania. Nachádza sa na ľavej spodnej časti východnej steny svätyne. Pri Ukrižovanom Kristovi je postava sv. Jána Evanjelistu. Na tejto stene nad pôvodným ranogotickým oknom smerujúcim na východ dominuje obraz tváre Krista vo forme mandyliónu. Napravo popri okne sú skupiny postáv zo Starého zákona, na vrchu je Pilát. Naľavo postavy z Nového zákona počnúc sv. Jánom Krstiteľom a pod ním sú apoštoli na čele so svätým Štefanom, diakonom. Na južnej stene je zobrazené stvorenie a dedičný hriech aj jeho následky. Na severnej stene vidno korunovanie Panny Márie Božím Synom, obaja sedia na stredovekej lavici a pod nimi sú jednotlivé skupiny svätých v nebi.
V interiéri kostola sú ďalej dva neskorogotické krídlové oltáre z r. okolo 1500. Oltár sv. Mikuláša s výjavmi z jeho života a oltár Panny Márie datovaný rokom 1494 so svätými pannami mučenicami z prvých kresťanských storočí. Na tomto mariánskom oltári na čestnom mieste (vľavo hore) je aj patrónka kostola sv. Katarína Alexandrijská.
V kostole nájdeme zaujímavú kamennú krstiteľnicu zdobenú reliéfmi ľudských tvárí. Na jej datovaní sa odborníci nevedeli zhodnúť, radili ju najprv do čias renesancie, neskôr až do neskororománskeho obdobia. Najnovšie jej vznik kladú na začiatok 15. storočia. Jeden zo svorníkov klenby lode je zdobený reliéfom hlavy s troma tvárami - vyobrazenie sv. Trojice. V interiéri sa zachovali dva bočné gotické oltáre z konca 15. storočia, z nich oltár sv. Mikuláša (z roku cca 1490) je známy kvalitnými maľbami na krídlach z dielne Majstra Martina. Východná časť ohradného múra pochádza už z 13. storočia.
Obec ako sídlo významného šľachtického rodu Berzeviczy (predtým pomenovaného ako Páni z Lomnice) zaznamenala v stredoveku veľký hospodársky a kultúrny rozmach, čoho odrazom sú aj bohaté umelecko - výtvarné aktivity v kostole. Hlavný oltár sv. Kataríny Alexandrijskej v štýle rokoka z konca 18. storočia má na oltárnom obraze výjav Umučenia sv. Kataríny.
Chronologický prehľad názvov obce
Historický schematizmus slov. Kostol sv. Kataríny Alex. Iné mená:
- 1257 ako Lomnicza
- neskôr ako Lumpnicz (1285), Lompnycha, Maior, Noglumnicha (1329), Kakaslompnicza (1447), Kakaslumpnicz (1454)
- 1773 Kakas-Lomnicz, Kakas-Lomnitz, Grosz-Lomnitz
- 1786 Kakasch-Lomnitz, Groß-Lomnitz
- 1808 Kakas-Lomnicz, Groß-Lomnitz, Welká Lomnica
- 1863 Kakaslomnic, Nagylomnic
- 1873-1882, 1907-1913 Kakaslomnic
- 1888-1902 Nagylomnic
- 1920 Lomnica
- 1927-1948 Veľká Lomnica, Groß-Lomnica
- 1948- Veľká Lomnica
tags: #rimskokatolicka #farnost #velka #lomnica