Farnosť Sekier vo Zvolene má bohatú históriu, ktorá sa prelína s dejinami celého regiónu. V tomto článku sa pozrieme na jej historické korene, významné udalosti a súčasný život.
Kostol svätej Alžbety vo Zvolene
Filiálny Kostol sv. Šimona a Júdu
Stredoveký Kostol sv. Šimona a Júdu bol postavený vo vyvýšenej polohe niekedy v polovici 14. storočia. Mal gotický sloh. V čase výstavby kostola už obec existovala, prvýkrát je písomne doložená už v roku 1255. Kostol sa v listinných prameňoch spomína až po dvesto rokoch od postavenia, v roku 1561. V roku 1793 kostol prestavali do barokového slohu a tým stratil stredoveké prvky. Hrubá stavba kostola a zvon datovaný do roku 1502 sú pamiatkou na jeho medieválny pôvod.
Dom sv. Gorazda v Bacúrove
Rodiny a spoločenstvá nielen našej farnosti využívajú na víkendové podujatia starobylú faru a jej záhradu v obci Bacúrov pri Zvolene. Budova fary s okolitou záhradou a príslušným vybavením sú zariadené pre prijímanie viacčlenných skupín. Využívajú ho na duchovné obnovy, rodinné dovolenky a sústredenia. Vo vnútornej záhrade je altánok aj vonkajšie ohnisko na opekanie.
Dom sv. Gorazda v Bacúrove ponúka priestor pre oddych a duchovné aktivity.
V Dome sa nachádza kaplnka, ktorá je určená na slávenie svätej omše, je to posvätné miesto tohto Domu. Kapacita Domu sv. Gorazda je 20 lôžok. Na prízemí sú štyri obytné izby, na poschodí je šesť izieb. Izby sú jeden až trojlôžkové s možnosťou doložiť prístelky. Na chate je k dispozícii šesť WC, päť sprchových kútov, vaňa, plne vybavená kuchyňa. Wifi pripojenie tu nie je, keďže cieľom pobytu je oddych, rozjímanie či podujatia zamerané na rozvíjanie vzťahov. Parkovať možno priamo vo dvore alebo na parkovisku nad domom.
V roku 2003 starú faru zrekonštruovali benediktíni. Mnísi tu žili, pracovali a modlili sa do roku 2011. Na priečelí fary sa po nich zachoval nápis Pax - pokoj. Od roku 2011 Dom sv. Gorazda vlastní Konferencia vyšších rehoľných predstavených, a tá mu aj dala toto meno. Od roku 2019 spravuje Dom sv.
Evanjelická Cirkev Augsburgského Vyznania na Slovensku
História kresťanského zboru vo Zvolene je úzko spätá s reformáciou a vývojom evanjelickej cirkvi na Slovensku. Naši predkovia pred reformáciou patrili ako kresťania do všeobecnej cirkvi. Dňa 31. októbra 1517 nemecký reformátor a zakladateľ protestantizmu Dr. Martin Luther pribil na dvere zámockého chrámu vo Wittenbergu 95 téz, ktorými vyzval popredných predstaviteľov Rímskokatolíckej cirkvi na diskusiu o niektorých cirkevných otázkach, najmä o odpustkoch a ich zmysle.
Martin Luther, reformácia a národ | Dokument DW
Z cirkevnej histórie vieme, že Lutherovo učenie prichádzalo do Uhorska prostredníctvom kráľovského dvora v Budíne, ktorý bol reformácií naklonený. Tútor neplnoletého kráľa Ľudovíta II: Juraj Brandenburský pozval do tamojšej školy významných učiteľov Simona Grynaeusa a Vita Windsheima, ktorí boli Lutherovými stúpencami. Navyše, na kráľovskom dvore bolo v tom čase veľa Nemcov, ktorí sa prikláňali k reformácii.
Lutherova ruža, symbol luteránstva
Jej rozvoju napomohlo i to, že v 16. storočí mali mestá na dnešnom Slovensku obchodné styky s Nemeckom. Kupci z Uhorska chodili do Vratislavi, Norinbergu, Franfurktu nad Mohanom, Lipska a pod. V banských mestách ako boli: Kremnica, Banská Štiavnica, Banská Bystrica, Nová Baňa, Pukanec, Ľubietová sa nachádzala nemecká komunita, ktorá mala s pôvodnou vlasťou nielen obchodné, ale aj príbuzenské a majetkové vzťahy. V týchto mestách a vo východoslovenských mestách Bardejov, Prešov, Levoča, Košice a Sabinov našla reformácia priaznivý ohlas.
Šírenie reformačných myšlienok podporila i skutočnosť, že zo Slovenska odchádzali mladí ľudia študovať do Wittenbergu. Už r. 1522 sa na tamojšiu univerzitu zapísal Martin Cyriak z Levoče, Juraj Baumhaeckel a Matej Thomae z Banskej Bystrice a za nimi prichádzali ďalší, ktorí chceli poznať učenie Martina Luthera i Filipa Melanchtona. Práve títo študenti prinášali reformačné myšlienky a Lutherove spisy do Uhorska.
Počas 16. storočia zvíťazila reformácia takmer na celom území Slovenska i v ostatných častiach starého Uhorska. Prijatím vlastných vyznaní viery sa v polovici storočia veľká väčšina slovenských a nemeckých zborov na našom území prihlásila k augsburskému vyznaniu (a.v), čím boli položené základy jednotnej evanjelickej cirkvi a.v.
Evanjelická Cirkev po Rozpade Rakúsko-Uhorska
Po rozpade Rakúsko-uhorskej monarchie 1918 a vytvorení samostatných štátov zanikli dištrikty Preddunajský a Banský, Zadunajský pripadol Maďarsku a cirkevné zbory Potiského dištriktu boli rozdelené medzi Maďarskom a Československom. V nových štátnych útvaroch stáli evanjelici augsburského vyznania pred otázkou nového zriadenia cirkvi. Slovenskí evanjelici aj napriek snahám bývalých biskupov, aby zostali vo zväzku uhorskej cirkvi, sa rozhodli organizovať samostatne v rámci československého štátu.
Dňa 21. januára 1919 sa zišli zástupcovia slovenských evanjelikov na porade v Žiline. Účastníci porady vydali prvý oficiálny dokument slovenských evanjelikov po vzniku ČSR. V tomto dokumente navrhli slovenskí evanjelici vláde, aby vymenovala Generálnu radu ako dočasný a vedúci správny orgán evanjelickej cirkvi. Okrem toho požadovali úplnú náboženskú rovnoprávnosť, zachovanie si autonómie, vlastné školstvo a štátnu podporu.
Bola ustanovená Generálna rada, ktorá na svojom prvom zasadnutí 2. 4. 1919 v Bratislave zriadila dva dištrikty Východný a Západný. Dištrikty spolu tvorili generálnu cirkev - Evanjelickú cirkev augsburského vyznania na Slovensku. Generálna rada dočasne stanovila biskupských a seniorálnych administrátorov.
Západný Dištrikt a Jeho Vývoj
V roku 1919 sa zriadený Západný dištrikt sa stal právnym nástupcom zaniknutého Preddunajského dištriktu. Ústava z roku 1921 určila pre dištrikty tieto správne orgány: dištriktuálny konvent, dištriktuálne presbyterstvo a dištriktuálne predsedníctvo. Od roku 1951 mali dištrikty len dva orgány: dištriktuálne predsedníctvo a dištriktuálnu radu. Po páde komunizmu bola dištriktuálna rada zrušená a pre dištrikt boli obnovené orgány spred roka 1951.
Voľby prvého predsedníctva Západného dištriktu sa konali dňa 28.11. 1922. Za biskupa Západného dištriktu bol zvolený Samuel Zoch. Dozorcom sa stal Ľudovít Šimko.
Podľa § 73 cirkevnej ústavy z roku 1921 Západný dištrikt tvorilo osem seniorátov (so 150 zbormi): Bratislavský mestský, Bratislavský župný, Hontiansky, Nitriansky, Novohradský, Tekovský, Trenčiansky, Zvolenský.
Od svojho zriadenia mal Západný dištrikt tri sídla: Modru, Bratislavu a Zvolen. Po zriadení Západného dištriktu sa stala sídlom dištriktu Modra, pretože tu pôsobil od roku 1907 prvý dištriktuálny biskup Samuel Zoch.
Zvolen ako Sídlo Západného Dištriktu
Tretím sídlom Západného dištriktu Ev. a. v. cirkvi na Slovensku sa stal Zvolen. Pre sídlo biskupského úradu bola určená reprezentatívna budova Slovenskej evanjelickej jednoty (SEJ) vo Zvolene.
Dňa 1. októbra 1951 konvent Západného dištriktu prijal návrh dištriktuálneho predsedníctva premiestniť sídlo Západného dištriktu do Zvolena. Toto rozhodnutie zobral na vedomie generálny konvent na svojom zasadnutí 8.5.1952.
| Funkcia | Meno | Obdobie |
|---|---|---|
| Biskup Západného dištriktu | Samuel Zoch | 1922-1928 |
| Biskup Západného dištriktu | Dušan Fajnor | 1928-1933 |
| Biskup Západného dištriktu | Štefan Osuský | 1933-? |
Farnosť Božského Srdca Ježišovho vo Zvolene
Farnosť Božského Srdca Ježišovho vo Zvolene bola založená 4. septembra 1994 banskobystrickým diecéznym biskupom Rudolfom Balážom. Výstavba kostola trvala necelých 16 mesiacov. Žiadosť o povolenie stavať kostol podal biskupskému úradu v Banskej Bystrici vtedajší zvolenský dekan Igor Koryťák 5. januára 1990.
Kostol Božského Srdca Ježišovho vo Zvolene
Umiestnenie stavby určili 16. februára toho roku. Komisia sa rozhodla pre nezalesnený pahorok s kríkmi a lúkami, pretože sa vypínal medzi zastavanými lokalitami Lipovec, Sekier, Záhonok a stará časť Môťovej. Základný kameň požehnal 22. apríla 1990 v Bratislave dnes už svätý Ján Pavol II. počas svojej prvej pápežskej návštevy na Slovensku. Terén stavby požehnal biskup Baláž 1. mája 1993, na sviatok sv. Jozefa robotníka.
Kostol architektonicky projektoval Ing. arch. Vladimír Záborský z Bojníc, stavebným dozorom bol poverený Ján Lihoťan, projektantom bol Ing. Jozef Čarada. Kostol má moderný architektonický tvar s prvotným pôdorysom v tvare srdca.
Prvá svätá omša, počas ktorej biskup kostol konsekroval, bola 4. septembra 1994 o 10.00 hod. V júni 2004 dotvorili čelnú stenu nad oltárom mozaikou krvácajúceho Srdca Ježišovho od majstra Ladislava Vörösa. Mozaiku požehnal 20. júna páter Damián Žilka OSB. Prvým farárom novozriadenej farnosti bol Jozef Repko.
Dňa 11. januára 1997 vydali územné rozhodnutie o stavbe fary. Už v lete toho istého roka boli hotové základy a steny pre suterénne miestnosti fary. Na konci roka 1998 už stavbu pokrývali. Strechu zhotovili pod vedením Mikuláša Štofaňáka. So stavbou pokračovali v nasledujúcich rokoch v závislosti od toho, ako to finančná situácia dovoľovala.
Koncom júna 2001 sa farár nasťahoval do kňazského bytu v budove fary. Novopostavenú farskú budovu požehnal banskobystrický pomocný biskup Tomáš Galis 2. júna 2003. V ten deň sa uskutočnila vo farnosti aj slávnosť birmovky, sviatosť birmovania prijalo 35 birmovancov. Po slávnosti požehnania fary dostal Jozef Repko nové pastoračné poverenie a z farnosti odišiel po plodných deviatich rokoch. Druhým farárom sa stal Karol Vozár, ktorý prevzal farnosť 1. júla 2003 najskôr ako farský administrátor.