Prvé písomné záznamy o cirkevných dejinách obce Slivník sú zachované z tridsiatych rokov 14. storočia, keď silvašskí podaní odovzdávali desiatok do pápežskej pokladnice. Popri dani kráľovi odovzdávali títo poddaní v 14. storočí aj cirkevný desiatok jágerskému biskupovi, zemplínskemu arcidiakonovi a miestnemu farárovi.
Z desiatku, ktorý dostávala od poddaných cirkev, putovala štvrtina miestnemu farárovi, druhá zemplínskemu arcidiakonovi a zostávajúca polovica jágerskému biskupovi. Uhorský kráľ Karol Róbert však povolil okolo roku 1335, aby desatina z vyberaného cirkevného desiatku plynula do pápežskej pokladnice. Tak vznikli pri vyberaní tohto pápežského desiatku veľmi cenné registre z rokov 1332 - 1337, ktoré dokumentovali vtedy existujúci stav rímskokatolíckych farností v Zemplínskej župe i v hornom Uhorsku /na Slovensku/. Z tohto obdobia existujú najstaršie písomné záznamy o silvašskej rímskokatolíckej farnosti, ktorá bola v registri uvedená ako Nová Villa.
Prvé poznatky o existencii kostola v Novej Ville sú z rokov 1332 - 1337, keď vyberači pápežských desiatkov zanechali záznam o tom, že v dedine existoval kostol, v ktorom vysluhovali Sväté omše farári Ján /“Johannes de Nova Villa“/ a vikár Mikuláš /“Nicolas vicarius de Nova Villa“/. V texte uvedeného registra sa okrem názvu sídla Nova Villa používajú aj ďalšie, ako „de Wyfolu“ a „de Vyuola“, čo naznačuje, že dedina nemala ešte ustálené pomenovanie, a preto sa vyskytovalo v rôznych obmenách.
Všetko nasvedčuje tomu, že rímskokatolícki farári v ňom vysluhovali bohoslužby do druhej polovice 16. storočia.
Sväté omše sú dôležitou súčasťou života farnosti. V súčasnosti, v čase pandémie, sa sväté omše konali aj bez účasti veriacich, no boli vysielané online. Svätá omša sa konala aj vo dvore farského úradu v Slivníku, ak sa nezmenili pandemické podmienky.
Slávnosť sv. Jozefa je príležitosťou načerpať Božiu milosť cez odpustky. Svätý Otec František vyhlásil osobitný Rok sv. Jozefa. Pri príležitosti Roka sv. Jozefa môžu veriaci využiť obdobie, ktoré potrvá do 8. decembra 2021, prostredníctvom modlitieb a dobrých skutkov, aby za pomoci sv. Jozefa získali celý november plnomocné odpustky.
Plnomocné odpustky získajú aj veriaci, ktorí sa na príhovor sv. Jozefa utiekajú v situáciách bolesti a ťažkostí, najmä tým, ktorých zasiahla pandémia koronavírusu, v rodinách a zamestnaniach, a prosia svätého Jozefa, patróna robotníkov, aby každému zaistil prácu, aby sa každá ľudská činnosť prejavovala spravodlivo a solidárne.
Dekrét predkladá na inšpiráciu postoje iných svätých: Sv. Terézia z Avily považovala sv. Jozefa za svojho ochrancu a orodovníka vo všetkých potrebách. Sv. Ján Pavol II. sa vyjadril, že postava sv. Jozefa má mimoriadny význam pre našu dobu.
Kňazi pôsobiaci vo farnosti Slivník
Životné osudy kňazov, ktorí výrazne vstúpili do duchovného života rímskokatolíckych veriacich v Slivníku /Silvaši/:
- Andrej Novotný (1778 - 1780)
- Adam Vitlinský (1781 - 1783)
- Štefan Jelenffy
- Stanislav Vornáč
- František Vajnarovits
- Ján Zsiffcsay
- Jozef Dollák
- Raimund Zideg
- Ľudovít Dick
- Eduard Kaczvinszký
- Karol Džupina
- František Šárocký
- František Cicholes
- Roman Blaščík
- Ján Glinský
- Ján Záles
- Mgr. Jozef Mager
Po skončení štúdia teológie pôsobil ako kaplán v Hubošovciach /1944/, Parchovanoch /1945/, Vranove nad Topľou /1947/, Bardejove /1949/, Sabinove /1950/. Do Slivníka prišiel tento bývalý dôstojník ako farár so svojou staručkou matkou v roku 1951 a pôsobil tam necelé dva roky. Bol kňazom skvelých pedagogických kvalít s taktným prístupom k veriacim.
Mgr. Jozef Mager /nar. 1. 1. 1957 v Bardejove/ Po skončení teologického magisterského štúdia pôsobil ako kaplán v Trebišove /1991/. Roku 1993 nastúpil na svoje prvé farárske miesto do Slivníka.
Počas jeho pôsobenia bola komplexne zrekonštruovaná budova fary. Bol pozlátený veľký a malý oltár z prostriedkov veriacich a firmy INICO Trebišov. Z prostriedkov Milana Nováka ml. bolo zrealizované ústredné kúrenie. Po desiatich rokoch pôsobenia v Slivníku bol preložený roku 2003 do obce Turany nad Ondavou.
Mgr. Igor Čellár /nar. 28. 9. 1967 v Sečovciach/ Rovnako ako jeho predchodca začínal roku 1995 ako kaplán v Trebišove. Po ročnom pôsobení v Trebišove bol preložený na rovnaké miesto do Sniny /1996/. Na prvé kňazské miesto nastúpil roku 1997 v Haniske. V rokoch 2001 - 2002 absolvoval stáž v Limburgu /SRN/.
Od 1.7.2023 je farárom farnosti PaedDr. ThLic. Ján Dulin, narodený 15.07.1976 v Prešove, vysvätený za kňaza 16.06.2001 v Košiciach. Posledné pôsobenie bolo vo farnosti Narodenia sv. Jána Krstiteľa v Čani.
Tento článok sa zameriava aj na životopis kňaza Stanislava Ščerbu, ktorý pochádza z obce Nižný Slavkov. Priblížime si jeho pôsobenie v rôznych farnostiach a kontext jeho rodnej obce.
Stanislav Ščerba, syn Štefana Ščerbu a Žofie, rod. Skladanej, bol ordinovaný približne v roku 2003. Pôsobil ako kaplán v rímskokatolíckej farnosti Trebišov od 1. 7. 2010 do 30. 6. 2011. Následne sa stal farským administrátorom rímskokatolíckej farnosti Slivník.
Nižný Slavkov je filiálkou farnosti Lipany, ktorá spadá pod dekanát Lipany a Košickú arcidiecézu. V roku 2001 mala farnosť 6 130 obyvateľov, z toho 5 487 rímskych katolíkov a 367 gréckokatolíkov.
Farnosť Lipany ponúka veriacim možnosť zúčastniť sa svätých omší v rôznych časoch a lokalitách:
| Kostol | Deň | Čas |
|---|---|---|
| Kostol sv. Martina z Tours | Nedeľa | 08:00, 09:15, 10:30, 18:00 |
| Kostol premenenia Pána | - | - |
| Kaplnka sv. Martina | Pondelok - Piatok | od 8:00 do 12:00 a od 13:00 do 17:00 |
Život vo farnosti Slivník je bohatý a plný aktivít. Aj v čase pandémie sa veriaci snažia byť aktívni a prežívať svoju vieru naplno.
