Farnosť Slovenské Krivé a Unikátne Drevené Kostoly Východného Slovenska

Východné Slovensko je oblasťou s bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom, čo sa odráža aj v rozmanitosti sakrálnej architektúry. Medzi najvýznamnejšie pamiatky patria drevené kostoly, ktoré sú jedinečným príkladom ľudového staviteľstva.

Drevený kostol sv. Františka z Assisi v Hervartove

História a Význam Drevených Kostolov

Na Slovensku má výstavba drevených kostolov rozsiahlu tradíciu. Ich vznik je spojený s historickými, kultúrnymi, sociálnymi a prírodnými podmienkami, v ktorých tunajší ľud v tých časoch žil. Drevené kostoly predstavujú špecifický príklad sakrálneho staviteľstva.

Prvé kostoly sa začali stavať koncom 15. storočia, mnohé pochádzajú z konca 17. ,18. a 19. storočia. Celkový počet drevených kostolov na Slovensku bol v minulosti viac ako 300, dnes sa ich zachovalo približne šesťdesiat. Mnohé kostoly boli pôvodne postavené ako gréckokatolícke, neskôr pravoslávne, ale aj rímskokatolícke.

Poloha Slovenska v strednej Európe, na križovatke vplyvov rôznych kultúr, je jedným z dôvodov vzniku originálnych objektov ľudovej architektúry svetového významu.

UNESCO a Národné Kultúrne Pamiatky

Za Národnú kultúrnu pamiatku bolo zo Šariša a Horného Zemplína v roku 1968 vyhlásených 27 drevených kostolov. V roku 2008 bolo osem historických drevených kostolíkov, nachádzajúcich sa na severovýchode Slovenska, zapísaných do zoznamu UNESCO. Dostali tak najvyššie ocenenie, aké sa dá získať.

Medzi kostoly zapísané v zozname UNESCO patria:

• Gréckokatolícke kostoly:
  • V Ruskej Bystrej
  • V Ladomírovej
  • V Bodružale
• Rímskokatolícke kostoly:
  • V Tvrdošíne
  • V Hervartove pri Bardejove
• Evanjelické kostoly:
  • V Kežmarku
  • V Hronseku
  • V Leštinách

Architektúra Drevených Kostolov

Na ich stavbu bol použitý najbežnejší a najdostupnejší materiál - drevo. Obyčajne boli postavené nad dedinou, na ťažšie prístupných miestach. Z neho bol vytvorený celý exteriér i interiér. Jedinečná je ich konštrukcia.

Charakteristickou pre tieto zrubové stavby je trojdielnosť priestoru (babinec, chrámová loď a svätyňa), ktorá symbolizovala svätú Trojicu. Súčasťou je i ikonostas, drevená stena s obrazmi oddeľujúca oltár od ostatnej časti chrámu.

Interiér dreveného kostola v Bodružale

Časti Kostola a Ich Symbolika

Väčšina cerkví je trojpriestorových, čo má symbolizovať Svätú Trojicu. Vstupná časť kostola sa nazýva predsieň či babinec. Zo symbolického hľadiska predstavuje toto miesto očistec alebo trpiacu Cirkev. Dôležitou samostatnou časťou je loď. V nej sa nachádzajú veriaci, ktorí sa zúčastňujú obradov. Zo symbolického hľadiska táto časť predstavuje putujúcu Cirkev, teda kresťanov žijúcich na zemi. Tretia časť, ktorá sa nachádza za ikonostasom sa nazýva svätyňa. Ikonostas oddeľuje svätý priestor svätyne od veriacich v lodi kostola.

Drevený Chrám Sv. Lukáša v Krivom

Najväčšou ozdobou malebnej obce Krivé nachádzajúcej sa v bardejovskom okrese je drevený gréckokatolícky kostolík z prvej polovice 18. storočia. Kostolík je obklopený malým cintorínom a jeho patrónom je sv. apoštol Lukáš. Drevený chrám sv. Lukáša v Krivom pochádza z roku 1826.

Drevený gréckokatolícky chrám východného obradu sv. Lukáša bol postavený roku 1826. Nachádza sa nad obcou Krivé na jej západnej strane. Kostolík sv. Lukáša je trojpriestorovou stavbou - okrem lode, v ktorej sa počas bohoslužieb zhromažďujú veriaci, a svätyne, z ktorej vysluhuje obrady kňaz, sa tu nachádza i tzv.

V dôsledku odšindľovania došteneho šalovania nadobudol dojem jednoliatej - jednopriestorovej stavby, no v skutočnosti je to trojpriestorová stavba so štvorcovou vežou, predlženou loďou a polygonálnou aspidou - svätyňou.

Celý objekt má zjednotený obdĺžnikový pôdorys s polygonálnou svätyňou, predĺženou loďou a štvorcovou vežou. Zrubová stavba stojí na kamennej podmurovke, ktorá sa na západnej strane vytráca. Chrám bol prekrytý jednoduchou sedlovou strechou, čím sa stratila trojvežatosť, taká typická pre okolité stavby tejto oblasti.

Vo veži sú umiestnené dva zvony jeden zo zvonov je datovaný rokom 1826 práve z čias výstavby chrámu. Veža odborne nazývaná aj nartex alebo podvežie v minulosti nazývaná aj babinec. Je bez zastropenia a završená je vežou s barokovou laternou a makovicou.

Vstupná časť sa nazýva predsieň, ľudovo babinec. V minulosti išlo o miesto vyhradené pre katechumenov a kajúcnikov. Ďalšia časť je loď. V nej sa sústreďujú veriaci zúčastňujúci sa obradov. Zo symbolického hľadiska predstavuje putujúcu Cirkev, teda kresťanov žijúcich na zemi. Tretia časť, ktorá sa nachádza za ikonostasom - obrazovou stenou, sa nazýva svätyňa. Predstavuje nebeské kráľovstvo - raj a tiež víťaznú oslávenú Cirkev v nebi.

V interiéri kostola sa nachádzajú vzácne ikony datované do 16. storočia, namaľované technikou tempery na dreve. Interiér kostola pochádza zo 17. až 19. storočia. Kostol v Krivom je trojpriestorový, so štvorcovou vežou, predĺženou loďou a polygonálnou apsidou.

V interiéri chrámu sa nachádza niekoľko vzácnych ikon zo 16. storočia, ktoré pochádzajú pravdepodobne zo staršieho kostola stojaceho kedysi na tomto mieste.

Gréckokatolícky drevený chrám Prenesenia ostatkov sv. Mikuláša v Ruskej Bystrej

Ikonostas

Celý ikonostas má 4 rady, na ktorých je zobrazený sv. Mikuláš, Hodigitria, Kristus Pantokrator a sv. Lukáš. Ikonostas má štvorradovú architektúru umiestnenú na štyroch poschodiach. Je ladení do tehlovočervenej farby. Netypicky pôsobí modré orámovanie zárubní cárskych dverí. V tak zachovanom stave a v takom počte sa nikde na Slovensku podobný ikonostas z tohto obdobia nenachádza.

Loď má doskové podbytie. Svätyňa (presbytérium) má polygonálnu aspidu čiže mnohouholníkové ukončenie svätyne a trámový strop.

Ikonostas má 4 rady. Základný rad má troje dvere, v strede sú kráľovské alebo cárske dvere, cez ktoré može prechádzať iba kňaz resp.biskup alebo iný vyšší cirkevný hodnostár ale iba oblečený v služobnom rúchu. Ostatne dvoje dvere sú severné a južné, alebo inak nazývané aj diakonské.

V prvom rade sa nachádzajú aj 4 hlavné ikony prvá ikona zo severnej strany je ikona sv. Mikuláša. Výnimka je iba vtedy ak je sv. Mikuláš patrón kretného chrámu, tak sa na severnú stranu umiestňuje nejaký iný svätý, zväčša je to Ján Krstiteľ. Druhá ikona je Hodigitria. Tretia ikona je Pantokrátor - Kristus učiteľ. Posledná štvrtá ikona je ikona patrona chrámu. V každom z chrámov je tam umiestneny patrón konkrétneho chrámu u nás je to sv. Lukáš.Ikonostasy, ktoré majú iba dvoje dvere sa nazývajú iknostasy balkánského typu (Kožany).

Druhý rad ikonostasu je rad sviatkový alebo rad prazdnikov. V strede je umiestnenená ikona poslednej večere a okolo nej sa nachádzajú ikony najväčších sviatkov v roku zo života Bohorodičky a Ježiša Krista. Tieto sviatky by mali byť zoradené presne podľa dátumu v cirkevnom kalendári.

Tretí rad ikonostasu je rad deesis alebo rad apoštolov. V strede je umiestnená ústredná ikona Krista - Pantokrátora a okolo neho sú jeho apoštoli a evanjelisti. Existujú dva typy Deesisov. Malý a veľký. V našom Chráme sa nachádza aj veľký Deesis ktorý bol pravdepodobne súčasťou staršieho ikonostasu zo 16 stor. Veľký je preto, lebo oktem Krista a evanjelistov sa tam nachádzajú aj Bohorodička, Ján Krstiteľ, a archanjeli Michal a Gabriel. Malý deesis je súčasťou terajšieho ikonostasu.

Posledný rad ikonostasu je rad starozákonných prorokov. Každý správny ikonostas je završený Krížom alebo dokonca celou Golgotou. Konkrétne náš ikonostas má malý krížik na vrchu ikonostasu.

Prvý rad je z 1 polovice 18 stor a ostatné tri rady z 2 polovice 18 stor.

Vzácne Ikony

Taká rarita alebo vzácnosť, ktorá sa zachovala z toho pôvodného chrámu sú staré kráľovské dvere zo 16 stor. Takéto plné dvere sa zachovali iba u nás a v Tročanoch.

Najvzácnejšie ikony:

• Spasiteľ s nebeskými silami - tempera na dreve zo 16 stor. V strede je umiestnený Kristus a okolo neho sú nebeské sily-Serafíni. V rohoch ikony sa nachádzajú medailony evanjelistov (lev, býk, orol, anjel)
• Hodigitria - tempera na dreve 16 stor. táto ikna je o to vzácnejšia, že má výrazné bočné zdobenie ktoré sa nazýva klejma. Sú to také maličké ikonky okolo ústrednej postavy. Tak tiež zdobený klejmou, kde sú výjavy zo Starého zákona no hlavne z jeho činov.(Ikôn ktoré sú zdobene klejmou sa na území Slovenska zachovalo veľmi málo. Konkrétne v našom chráme sa nachádzajú hneď dve)
• Bohojavlenije - Krst Krista v Jordáne - tempera na dreve 16 stor. Táto ikona je veľmi zaujímavá proporciou postáv. Postav Krista je nižšia od postavy Jána Krstiteľa. Má to význam, že na Kristovi je viac duchovného ako telesného. Zachovali sa aj dva Kríže maľované na drevo jeden zo 16 a druhý zo 17 stor.
• Oltár- s námetom sv. Rodiny pochádza už takmer až z 20 stor.

Vo viacerých kostoloch (Frička, Tročany, Kožany, Lukov, Jedlinka, Krivé, Ladomirová) sa pravidelne každú nedeľu a sviatky slúžia bohoslužby. Pre aktuálne informácie ohľadom bohoslužieb alebo otváracích hodín kostolov, prosím, kontaktujte príslušný farský úrad alebo jednotlivcov, ktorý kostol spravujú.

Vzácny ikonostas tvoria ikony z rôznych časových období. V hlavnom rade sú v strede vyrezávané kráľovské dvere s medailónmi evanjelistov a výjavmi zvestovania. Spolu s ikonami svätého Mikuláša, Bohorodičky Hodigitrie, Krista Učiteľa a svätého apoštola Lukáša pochádzajú zo začiatku 18. storočia.

Rovnako sa v chráme nachádza kríž namaľovaný v 17. storočí, ikona Ukrižovania z 19. storočia či ikona Umučeného Krista z 18. storočia.

Obzvlášť hodnotnými sú však ikony mimo ikonostasu. Veľmi vzácna je Bohorodička Hodigitria zo 16. storočia. Ikona sv. Michala zobrazuje archanjela ako rytiera mečom bojujúceho proti silám zla. Jednou z najzaujímavejších je ikona Veľký Deésis, umiestnená na zábradlí chóru. Zobrazuje Krista na tróne, po stranách s nebeskými silami a zástupmi svätých v prosebnej modlitbe ku Kristovi.

Špecifická je ikona Krstu Krista v Jordáne, ktorá predstavuje odklon ľudového majstra od zaužívaných pravidiel.

Menované ikony pochádzajú zo 16. storočia a pravdepodobne tvorili súčasť jedného ikonostasu. V tak zachovanom stave sa nikde na Slovensku ikonostas z tohto obdobia nenachádza.

Posledné väčšie opravy chrámu boli vykonané v rokoch 1965 - 1970.

Trasy k Dreveným Kostolom v okolí Krivého

Ak sa rozhodnete navštíviť drevený kostol v Krivom a okolí, môžete využiť nasledujúce trasy:

• Trasa 1: Bardejov - Kružlov - Krivé - Hervartov (cca 40 km)
• Trasa 2: Bardejov - Frička - Sveržov - Gerlachov - Lukov (cca 45 km)
• Trasa 3: Bardejov - Tročany - Raslavice - Buclovany - Marhaň - Kožany (cca 66 km)
• Trasa 4: Bardejovské Kúpele - Zborov - Regetovka - Jedlinka - Nižná Polianka (78 km)

Priamo v obci sa nachádza drevený kostol východného obradu sv. Lukáša Evanjelistu, ktorý sa nachádza priamo v obci na rovnom teréne.

Ďalšie Drevené Kostoly na Východnom Slovensku

Okrem dreveného kostola v Krivom sa na východnom Slovensku nachádza množstvo ďalších zaujímavých sakrálnych stavieb. Medzi ne patria:

• Brežany: Drevený grécko-katolícky chrám sv. Lukáša z roku 1727.
• Dobroslava: Drevený chrám sv. Paraskievy z roku 1705.
• Frička: Kostol archanjela Michala z 18. storočia.
• Hrabová Roztoka: Kostol sv. Bazila Veľkého z polovice 18. storočia.
• Hunkovce: Drevený chrám Zosnutia Bohorodičky z konca 18. storočia.
• Jedlinka: Kostol Ochrany Bohorodičky z roku 1763.
• Korejovce: Kostol Ochrany Bohorodičky z roku 1764.
• Kožany: Kostol Stretnutia Pána so Simeonom z druhej polovice 18. storočia.
• Krajné Čierno: Kostol sv. Bazila Veľkého z 18.

Východné Slovensko je nepochybne oblasťou, ktorú sa oplatí navštíviť a spoznávať.

História Obce Slovenské Krivé

Obec leží v Nízkych Beskydách v kotlinke prítoku rieky Výravy a v západnej časti Laboreckej vrchoviny. Stred obce je vo výške 261 m n. m.

Obec je doložená z roku 1478. Najstarší písomný doklad je v daňovom súpise z roku 1567. Dedinu pravdepodobne založili slovenskí usadlíci v druhej polovici 15. prípadne začiatkom 16. storočia. V roku 1598 sa spomína ako súčasť panstva Drugethovcov v Humennom. Roku 1715 mala z 13 domácnosti 6 osídlených, v roku 1787 - 17 domov a 113 obyvateľov, v roku 1828 - 17 domov a 134 obyvateľov. V súčasnosti je v obci zhruba 50 domov, v ktorých žije 134 obyvateľov (sčítanie ľudu z r. 2011).

V 18 storočí vlastnila tunajšie majetky rodina Farkasovcov a v 19. storočí Balassovci.

Dominantou obce je nový kostol zasvätený sv. Joachimovi a Anne. Pôvodne bola naplánovaná v roku 1986 rekonštrukcia starého kostola, no napokon sa veriaci rozhodli postaviť nový, ktorý bol dokončený a skolaudovaný v roku 1994, no oltár bol konsekrovaný až v roku 2008. Nachádza sa v ňom zreštaurovaný oltárny obraz sv. Anny z roku 1820, ktorý bol premiestnený zo starého kostola sv.

tags: #farnost #slovenske #krive