Božie milosrdenstvo sa neustále prihovára a dotýka človeka. Ide o viditeľnú, hmatateľnú, súcitnú, milosrdnú lásku Boha Otca, ktorá sa viditeľne zjavuje človekovi. Práve cez nasledovanie a napodobňovanie tejto najkrajšej vlastnosti Boha sa viditeľne aj my podobáme nášmu Otcovi; a to najmä v službe, v konkrétnych skutkoch milosrdenstva blížnym konaných s láskou a v láske. Sebe aj druhým odporúčam jednoducho dôverovať, odovzdať sa a utiekať sa k Božiemu milosrdenstvu, primknúť sa k Bohu.
Božie milosrdenstvo je posolstvo jasné a čitateľné pre každého, je to svetlo nádeje. Tí, ktorí úprimne hovoria „Ježiš, dôverujem v teba“ nájdu potešenie vo všetkých svojich úzkostiach a obavách. Odporúčam zvelebovať Boha a ďakovať za jeho veľké skutky, ktoré urobil a stále robí v ľudských dušiach a ktoré vďaka posolstvu, stále objavujú nekonečné Božie milosrdenstvo. Táto láska je dobrotivá, súcitná, pozdvihuje človeka nad jeho slabosti do výšin k svätosti Boha.
Láska je túžbou po dobre pre druhú osobu. Milosrdenstvo ide však o krok ďalej, je láskou v skutku, v čine, je dávaním tohto dobra druhej osobe. Teda „Božie milosrdenstvo“ je to, čo mi dal Boh. Milosrdenstvo je radikálna láska akou Boh miluje človeka, je to láska, ktorá nepozerá na nič.
Božie Milosrdenstvo pre mňa znamená Vieru, Nádej a Lásku. Predkladám mu svoje starosti a radosti a prosím, aby rástla viera vo mne aj v živote tých, ktorých nosím vo svojom srdci, aj v srdciach nás úbohých hriešnikov. Dôverujem v Neho, Jeho prozreteľnosť, lebo sa môžem stále naňho spoľahnúť. On ma nikdy nesklame. Prosme Ho všetci, aby rozmnožil našu vieru, aby sme vo svojom živote zažívali Jeho moc a Milosrdenstvo, lebo On pozná všetky podrobnosti nášho života , aj tie nevyslovené myšlienky.
Tiež sa s bázňou modliť krížovú cestu, rozjímať nad umučením, utrpením Nášho Pána. A zvolávať Božie milosrdenstvo na celý svet. Načúvať Milosrdenstvu a potom byť milosrdným ku každému, v každej okolnosti života. Odporúčam modliť sa modlitby žalmov, napríklad Žalm 118, každý deň sa ponoriť do modlitby Korunky Božieho Milosrdenstva v hodine milosrdenstva.
Tieto dni, týždne a mesiace, nás v mnohom utvrdzujú aká je potrebná v našom živote VIERA. Silou je modlitba, účasť na sv. omšiach/virtuálne/, Božie Slovo, modlitba sv. ruženca. Tieto modlitby vypĺňajú všetky moje voľné chvíle a samozrejme patrí tu aj modlitba „Korunky Božieho Milosrdenstva“ - s prosbami a ďakovaním, za všetky dobrodenia. Tento čas je časom, ktorým sa môžeme viac zamýšľať sami nad sebou, hľadať hodnoty v našom živote. Modlitba nám veľmi pomáha, aby sme znovu vstali keď padneme. Dôvera v Božie Milosrdenstvo nás nikdy nesklame. Je žriedlom nekonečnej Božej Lásky a pokoja.
Božie milosrdenstvo mi je nádejou, že skrze Božie milosrdenstvo sa môžem dostať do neba. Dáva nám šancu začať odznova. Učí nás, že aj my máme podľa toto dávať šancu od znova sebe aj iným.
Služba vo Farnosti
Od roku 2015 som členom Združenia katolíckeho apoštolátu. Združenie je pre mňa „Večeradlom“, miestom zjednotenia sa, formácie, zdieľania sa, služby. Ide o spoločenstvo s ľuďmi, ktorí žijú vo svete alebo v zasvätenom živote Bohu. Je to pre mňa miesto odpočinku, spoločnej modlitby, miesto formácie aj nového zápalu a nadchnutia sa pre službu v miestnej Cirkvi.
Spoločenstvo tvoria slobodní laici, manželia, kňazi, rehoľníci, ľudia rôzneho veku a povolaní, ľudia z rôznych miest a farností, no ľudia s podobnými túžbami a víziami, ľudia milujúci Boha a nosiaci v sebe aj túžby pracovať, podieľať sa na apoštoláte vo svete. Žiť vo svete, ale nežiť svetsky. Prinášať Cirkev do sveta, a vnášať svet do Cirkvi. Nechať sa rozpáliť Kristovou láskou. Oživovať vieru a rozpaľovať lásku. Lásku, ktorú sme spoznali dávať ďalej. To je úloha každého pokrsteného človeka. Svätý Vincent Pallotti ma oslovil svojou charizmou, spôsobom života a myslenia. Jeho vnímanie sveta, jeho túžby a hlad po Bohu ma oslovil. Stal sa mi blízkym, v posledných rokoch sa stal mojím sprievodcom.
Môj apoštolát - byť k dispozícii tam, kde som potrebná. Vo svojej farnosti sa snažím pomáhať, byť nápomocná kňazom, veriacim, aj tím ktorí ešte nespoznali Krista. Môj prvý apoštolát je však moja rodina, miesto kde žijem. Potom moja práca, moje povolanie. Vo farnosti pomáham ako lektorka, zapájam sa do pastorácie. Spolu s rodinou som nápomocná pri upratovaní chrámu. Venovala som sa aj deťom, mladým počas prípravy na sviatosť birmovania. Príležitostne vediem prípravu snúbencov na sviatosť manželstva. Prakticky, som tam, kde som pozvaná byť a poslúžiť iným. Služba sama nestačí, preto dôležitým krokom je osobné praktizovanie viery, osobný príklad a svedectvo života, vernosť, radosť a láska v malých skutkoch.
„Zjednotenie v dome viery“ - Nastal čas slobody. Sloboda náboženského života, je tu čas, keď sa slobodne môžeme zjednocovať v dome viery. K tomuto zjednocovaniu už od r. 1993 prispievajú vo veľkej miere kňazi „pallottíni“, ktorí pôsobia v našej farnosti. Ich veľkou túžbou je zjednotiť nás všetkých farníkov, ale aj okolité farnosti. Vidíme kňazov, nie len pri oltári, ale aj v zapájaní sa do života farnosti. Je veľmi potrebné, aby sa farníci čoraz vo väčšom počte zapájali do života farnosti a pomáhali kňazom. Nielen tam kde pôsobia pallottíni, ale v každej farnosti a každý kňaz vo farskom spoločenstve potrebuje oporu a pomoc laikov.
V roku 2012 som sa zúčastnila spolu s laikmi a kňazmi pallottínmi II. V roku 2017 sa konal I. Krajový kongres ZAK-u na Ukrajine. Na tomto kongrese som mala opäť možnosť byť účastná, spolu so skupinou zo Slovenska a prežívať pekné chvíle. Počas stretnutia sa mali možnosť podeliť sa so svojimi skúsenosťami a spoznať mnohých nových ľudí, patriacich do spoločenstva Združenia katolíckeho apoštolátu. Svätý Vincent Pallotti - ako Veľký „Zvestovateľ budúcnosti“ dal týmto spoločenstvám základ. Vedel, že to bude v dnešnej dobe veľmi potrebné. Videl v nich základ školy apoštolskej modlitby a apoštolskej činnosti. Je to škola, ktorá nie je len prázdnym aktivizmom, ale je aj hnacou silou nasledovať príklad nášho zakladateľa sv. Vincenta Pallottiho v modlitbe a apoštoláte. Je našou úlohou hľadanie pravdy a poznania Božej vôle.
V týchto rokoch sme sa postupne začali stretávať aj my, laici na Slovensku, malá skupinka laikov - z našej farnosti Smižany, Poprad, Tatry - tí, ktorí sa viac zaujímali o rehoľu pallottínov, ktorá ich oslovila. Vrámci formácie ZKA som absolvovala duchovné cvičenia na tému „Odvážne hlásali …“ Sk 4,31. Počas týchto duchovných cvičení, vstúpili prví laici na Slovensku do Združenia katolíckeho apoštolátu. Deň 16. „Aktom apoštolského angažovania“ vyjadrili svoje rozhodnutie nasledovať Ježiša Krista, Apoštola večného Otca, podľa svojho stavu a životnej kondície, obetovať svoj život úplnej službe pre Božie Kráľovstvo a pre misiu Cirkvi, pre posvätenie svoje a bratov a pre spásu všetkých ľudí, aby sme žili ako členovia pallottínskej rodiny, podľa ideálov nášho zakladateľa sv. Formačné stretnutia pokračujú naďalej po dnes. ZAK je centrom apoštolského žiarenia a ústrania od hluku sveta. Je „Večeradlom“, z ktorého vychádzame plní darov Ducha Svätého a tak zotrvávame v modlitbách s Máriou - Kráľovnou Apoštolov, s celou Cirkvou.
Slová sv. Chcem byť otvorená na pôsobenie Nekonečnej Božej lásky vo mne. Som nadšená pestrosťou a širokým záberom prijímania a praktizovania Kristovej lásky, ktorá nás ženie a obnovuje, s Duchom Svätým a jeho mocou vyprosovanou s Máriou vo večeradle. Je potrebné neustále sa obracanie, žitie zmierenia, zotrvávanie v spoločenstve s Bohom a medzi sebou navzájom, sláviac Eucharistiu ako centrum svojho života. Drahí milovaní, byť v ZKA je Dar, Milosť…dáva mi to pevnosť, istotu, že som na správnej ceste.
Základy kostola nachádzajúceho sa na sídlisku Západ I boli položené na jeseň v roku 1996. Výrazným architektonickým prvkom kostola sú dve 38 metrové monolitické veže, ktoré sú ukončené jednoramennými krížmi. V priestore medzi vežami je umiestnená jedna z dominánt interiéru - zelený jednoramenný kríž zo skladaného skla a nerezu, ktorý je podľa autorov výškou 5,6 metrov a rozpätím 3,6 metrov najväčším skleneným krížom na svete umiestneným v kostole. Pod ním sa nachádza Bohostánok zo zlatého ónyxu a mosadze. Na stene vľavo je obraz Milosrdného Ježiša v životnej veľkosti. Dominantný je aj zelený oltár zo skladaného skla a nerezu. Architektúrou, technológiou a vybavením patrí kostol medzi moderné a účelové stavby sakrálnej architektúry na Slovensku.
18. apríla 2009 otec biskup František Tondra konsekroval oltár a Kostol Božieho Milosrdentsva vo farnosti Smižany, na sídlisku Západ I v Spišskej Novej Vsi. Kostol je pútnickým miestom, pri konsekrácii bol vyhlásený za diecéznu Svätyňu Božieho Milosrdenstva. Nachádzajú sa tu relikvie troch svätých - apoštolov Božieho milosrdenstva:
- sv. Faustíny Kowalskej
- sv. Vincenta Pallottiho
- sv. Jána Pavla II.
Vo svätyni a v priľahlom rehoľno-pastoračnom centre je prístupná verejnosti po omšiach výstava pápežských darov z Vatikánu, ktoré dostal pápež Ján Pavol II. na svojich apoštolských cestách a časť z nich daroval Spoločnosti katolíckeho apoštolátu pri Rímskokatolíckej farnosti Smižany - duchovným otcom pallotínom, ktorí spravujú tento kostol.
Myšlienka venovať sa skupine ľudí žijúcich v slobodnom stave sa rodila dlhšie. V roku 2008 dostala reálnu podobu, keď na základe súkromnej iniciatívy a za podpory duchovného otca Adama Lubu, SAC - pallotína, sa začali v rehoľno-formačnom centre pri Svätyni Božieho milosrdenstva v Spišskej Novej Vsi, farnosť Smižany organizovať tematické duchovno-formačné stretnutia pre slobodných katolíkov nad 35 rokov.
Stretnutí sa doposiaľ zúčastnilo približne 370 účastníkov. Spišské biskupstvo vzniklo vyčlenením z Ostrihomského arcibiskupstva 13. marca 1776. Pápež Pius VI. tak urobil bulou Romanus pontifex, ktorú vydal na základe dekrétu Márie Terézie zo začiatku roka 1776. Spolu so Spišským biskupstvom vzniklo aj Banskobystrické a Rožňavské biskupstvo.
Sídlom Spišského biskupstva sa stala Spišská Kapitula, ktorej história siaha pravdepodobne do 12. storočia, i keď prvou písomnou zmienkou o Spiši je až listina uhorského kráľa Ondreja II. z roku 1209. Prostredníctvom nej bamberský biskup Ekbert (brat uhorskej kráľovnej Gertrúdy, prvej manželky Ondreja II.) predáva rozsiahle územie medzi Snežnými horami a v povodí rieky Poprad spišskému prepoštovi Adolfovi a jeho sestre. Je pravdepodobné, že prepoštova sestra, jej manžel Rutger a aj samotný Adolf (prvý po mene známy spišský prepošt) pochádzali z blízkeho okruhu kráľovnej Gertrúdy. Týmto nás táto listina oboznamuje s existenciou komitátu a aj s existenciou cirkevnej organizácie Spiša, ktorá bola reprezentovaná Spišským prepoštstvom a jeho prepoštom. Aj napriek tomu, že sa nám nezachovala žiadna listina, ktorá by nás oboznamovala s presným dátumom založenia Spišského prepoštstva, spomínaná listina nám potvrdzuje to, že v roku 1209 už prepoštstvo existovalo. Okrem toho na Pažici (oproti dnešnému biskupskému sídlu) pravdepodobne už v 11. storočí existoval benediktínsky kláštor zasvätený sv. Martinovi.
Pri prepoštovi vznikol čoskoro zbor kanonikov, teda kapitula, ktorá mala spočiatku štyroch členov. Neskôr sa počet kanonikov zvyšoval, až sa napokon ustálil na počte desať osôb. Okrem tohto samotná kapitula mala od 13. storočia aj ďalšiu dôležitú funkciu, a to funkciu hodnoverného miesta, čiže verejného kráľovského notárstva. Už v 13. storočí tu bola založená kapitulská škola, v roku 1646 sa tu usadili jezuiti a v roku 1648 aj založili gymnázium.
Spišské prepoštstvo bolo v roku 1776 panovníčkou Máriou Teréziou a pápežom Piom VI. povýšené na Spišské biskupstvo, ktoré sa tak vyčlenilo z Ostrihomského arcibiskupstva. V roku 1815 tu bol založený seminár pre kňazov a v roku 1819 aj najstarší učiteľský ústav v Uhorsku. Po nástupe biskupa Jána Vojtaššáka v roku 1921 sa duchovný život v diecéze obnovil. Postupne vznikali nové vzdelávacie a výchovné inštitúcie, charita, farnosti, spolky, či združenia. V jednotlivých farnostiach diecézy bola zavedená každodenná poklona Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej podľa presného plánu, ktorý sa zachováva aj dodnes. V roku 1925 sa uskutočnila diecézna synoda, ktorej závery na dlhé roky pomohli zachovať duchovný život a účinné riadenie diecézy aj počas nespravodlivého väznenia biskupa Vojtaššáka, ale aj po jeho smrti až do pádu komunizmu. Spišská diecéza bola počas komunizmu takmer 40 rokov bez biskupa. V danej dobe bola riadená tzv. kapitulnými vikármi.
V roku 1989 sa spišským biskupom stal Mons. František Tondra, ktorý v zmenených okolnostiach doby obnovil všetky potrebné inštitúcie a duchovný život v diecéze. Na konci svojho pôsobenia vyhlásil Druhú diecéznu synodu.
Územie Spišskej diecézy, konkrétne Spišskú Kapitulu, Levoču, Vysoké Tatry a Poprad, navštívil pápež sv. Ján Pavol II. v dňoch 2. - 3. júla 1995 počas svojej druhej pastoračnej návštevy Slovenska.
Vznik biskupstva
Pápež Pius VI. bulou Romanus pontifex z 13.3.1776, na základe dvorného dekrétu Márie Terézie z 15.1.1776, zriadil nové biskupstvá Banskobystrické, Rožňavské a Spišské vyčlenením z Ostrihomského arcibiskupstva. Spišské biskupstvo bolo vytvorené pripojením Liptova a Oravy k bývalému Spišskému prepoštstvu (1198 - 1776) a stalo sa sufragánom Ostrihomu.
Pius VII. bulou Super universas orbis terrarum Ecclesias z 9.8.1804, na základe dekrétu Františka I. z 5.8.1804, ustanovil Košické a Satmarské biskupstvo vyčlenením z Jágerského biskupstva, pričom Jáger bol povýšený na arcibiskupstvo. Sufragánmi Jágerskej provincie sa okrem Košíc stali aj Spiš a Rožňava. 29.5.1922 vzala Svätá Stolica do vlastnej správy okrem Trnavskej administratúry, Nitrianskeho a Banskobystrického biskupstva aj Spišské biskupstvo.
Pavol VI. apoštolskou konštitúciou Qui divino 30.12.1977 zriadil na Slovensku cirkevnú provinciu s metropolou v Trnave. Spiš sa stal jej súčasťou. Pápež Ján Pavol II.
"Všetky duše, ktoré budú zvelebovať moje milosrdenstvo, šíriť jeho úctu a povzbudzovať iné duše k dôvere v moje milosrdenstvo, nepocítia strach v hodine smrti. Moje milosrdenstvo ich bude chrániť v tomto poslednom boji" (1540). ... "Chcem, aby tento obraz (...) bol slávnostne posvätený v prvú nedeľu po Velkej noci. Táto nedeľa má byť sviatkom Milosrdenstva (49). Túžim, aby sviatok Milosrdenstva bol útočišťom a úkrytom pre… ... „Túžim, aby si počas týchto deviatich dní privádzala duše k prameňu môjho milosrdenstva, aby načerpali silu, úľavu a všetky milosti, ktoré budú potrebovať v ťažkostiach života, a zvlášť v hodine… ... "Dávam ľuďom nádobu s ktorou majú prichádzať po milosti k prameňu milosrdenstva. Tou nádobou je tento obraz s nápisom: Ježišu, dôverujem v Teba (327). Cez tento obraz sa bude udeľovať veľa milostí pre duše,… ... Túto modlitbu nadiktoval Pán Ježiš s. Faustíne vo Vilne v roku 1935. V nasledujúcich zjaveniach jej ukázal hodnotu a účinnosť tejto modlitby a odovzdal prisľúbenia, ktoré sú s ňou spojené. V tejto modlitbe obetujeme… ... "Milosti z môjho milosrdenstva možno načierať jedinou nádobou, a tou je dôvera. Čím duša viac dôveruje, tým viac dostane. Duše s bezhraničnou dôverou sú pre mňa veľkou radosťou, lebo do takých duší prelievam všetky poklady… ... "Pamätaj, dcéra moja, že moje Srdce je milosrdenstvo samo. Z tohto mora milosrdenstva sa vylievajú milosti na celý svet (...). Túžim, aby tvoje srdce (bolo) príbytkom môjho milosrdenstva. Túžim, aby sa…
Výrazným architektonickým prvkom kostola, ktorý je najmladšou sakrálnou stavbou v meste, sú dve 38-metrové monolitické veže ukončené jednoramennými krížmi. Pod ním sa nachádza Bohostánok zo zlatého ónyxu a mosadze. Na stene vľavo je obraz Milosrdného Ježiša v životnej veľkosti. Dominantný je aj zelený oltár zo skladaného skla a nerezu. Architektúrou, technológiou a vybavením patrí kostol medzi moderné a účelové stavby sakrálnej architektúry na Slovensku. Kostol je pútnickým miestom, pri konsekrácii v roku 2009 bol vyhlásený za diecéznu Svätyňu Božieho Milosrdenstva. Nachádzajú sa tu relikvie troch svätých - apoštolov Božieho milosrdenstva, a to sv. Faustíny Kowalskej, sv. Vincenta Pallottiho a sv. Vo svätyni a v priľahlom rehoľno-pastoračnom centre je prístupná verejnosti po omšiach na Slovensku ojedinelá výstava pápežských darov z Vatikánu, ktoré dostal pápež Ján Pavol II.
tags: #farnost #smizany #bozieho #milosrdenstva