História osady Kostol Krista Kráľa v Ľubietovej

Ľubietová, obec v okrese Banská Bystrica, je od nepamäti spájaná s ťažbou a spracovaním medených a železných rúd. Banské štôlne a haldy v Ľubietovej dodnes pripomínajú domácim i návštevníkom niekdajšiu slávu privilegovaného banského kráľovského mesta.

Osídlenie v tejto oblasti je veľmi dávne, o čom svedčia aj archeologické nálezy. Už v predslovanskom období sa tu povrchovo dolovali rudy. Neskôr Slovania prevzali povrchovú ťažbu kovov.

Neskôr tu bola rozsiahla občina saskej národnosti. Získali neúmerne viac kovu, ktorý si privlastnili ako vlastný. Tým sa vzďaľovali od pôvodného obyvateľstva.

Cirkevná organizácia v Uhorsku

V časoch Veľkej Moravy nie sú o cirkevnej organizácii v tejto oblasti známe žiadne informácie. Za Uhorska, z čias panovania sv. Štefana, bola cirkevná organizácia stabilizovaná. Vidiek a dediny, ako ich poznáme dnes, neboli známe. Polia sa obrábali z mesta, vzdialenejšie na spôsob majerov alebo lesov.

V 12. a 13. storočí vznikali fary po osadách, ktoré boli podriadené hradnej fare z praktických potrieb. Veriaci museli voziť svojich zosnulých ku hradnému kostolu, kde bol cintorín. Miestne osady slúžili ako miesta pohrebísk, s vyhradenými časťami pre roľníkov.

Roľníci dostali v našich krajoch vo výmere 24 katastrálnych jutár pôdy a duchovného pastiera. Na výživu duchovného bol vyhradený dupľovaný majetok, 48 katastrálnych jutár. Pôdu mu obrábali farníci, aby zabezpečili všetky jeho potreby. Takéto fary sa nachádzali v hornozvolenskej župe, napríklad v Ponikách a Hornej Mičinej, ako aj v Hájnikách, Babinej, Bacúrove, Dolnej Nive, Sáse, Budči, Očovej a Tŕní. V tekovskej župe to boli Jastrabá, Kremnické Bane, Hliník, Žarnovica, Trubín a Vieska. V Turci to boli Háj, Kláštor, Slovenské Pravno, Svätý Kríž, Turčiansky Ďur, Necpaly a Turčianske Jaseno. Asi takto vyzerali hradné farnosti.

Zakladanie nových farností malo dobrý vplyv, pretože sa tým pomohlo veriacim. Nová farnosť znamenala bližší prístup ku kostolu na bohoslužby a sviatosti. Každá farnosť mala vlastný cintorín. Kostol bol opevnené miesto (castellum) so zemepánom ako patrónom. Nové farnosti boli poplatné arcibiskupovi a ich zriaďovanie vždy narážalo na veľké ťažkosti. Arcibiskup sa nerád delil o svoju farnosť, lebo tým prišiel o časť svojho dôchodku. Ďalšia ťažkosť bola s dotáciou novej fary.

Obdobie rokov, kedy sa nezaložila žiadna farnosť, vystriedalo obdobie intenzívneho zakladania farností za vlády Márie Terézie a Jozefa II. Jozef II. sa zameral na najchudobnejšie kraje horských dolín. Zriaďovali sa miestne kaplánske stanice, akosi na skúšku, napríklad v Čiernom Balogu, Čiernej Hore a Tajove. Vo zvolenskom okrese to boli Detvianska Huta a Vígľaš, na Hornej Nitre Horná Ves, Lazany a Sebedražie, v okrese Žiar nad Hronom Lúčky, Píla, Močiar, Nová Lehota a Prochot, a v martinskom okrese Horná Dolina, Horná Lehota, Predajná, Valaská, Veľké Pole, Horná Ždaňa, Dolná Lutila, Sklené Teplice a Horná Štubňa. V rokoch 1806-1808 boli tieto stanice systemizované na farnosti, aby sa práca v území rozložila tak, aby sa mohla zvládnuť.

Zriaďovanie nových farností bolo požehnaním, lebo na dlhú dobu nebolo treba zriaďovať nové farnosti. Na konci 19. storočia boli zriadené fary a expozitúry v Podbrezovej, Partizánskom, Bacúchu a Uľanke. Po druhej svetovej vojne vznikli nové farnosti v Mýte a Príbovciach.

Banská Bystrica

Vznik Banskej Bystrice sa datuje do obdobia, keď sa v Starých Horách a Španej Doline otvorili nové bane. Neskôr vznikli osady ako Rudlová, Sásová a Kynceľová, ktoré boli v závislosti na feudáloch. Hlavné bane boli v Starej Doline, kde sa ťažila meď. Na námestí stáli domy waldbürgerov a ringbürgerov.

V 14. storočí boli objavené nové rudné žily. Bane neboli jednotné, ťažiarov bolo viac a často sa menili. V tom čase bol najbohatší Peter Karl, ktorý vlastnil veľkú časť mesta a baní. Mesto malo aj želiarov a jatku. Fond spravoval magistrát.

V 13. storočí sa značná časť baní nachádzala v rukách Štefana Schweingertla Junga. V 70. rokoch 15. storočia si Ján Thurzo z Betlanoviec a krakovský konšel prenajali všetky bane a podniky. Huty mali v Tajove, Harmanci, Starej Hore, Balážoch a Liptovskej Revúcej. Postavili aj hámor na plech a kotle, ako aj mlyny. Thurzovsko-fuggerovská spoločnosť obchodovala od Flanderska až po Poľsko a viedla neúprosný hospodársky boj.

Spoločnosť sa starala o potraviny pre zamestnancov a zabraňovala obchodnej činnosti na námestí. Táto politika bola osožná, lebo umožňovala príliv Slovákov do mesta. Od roku 1608 sa Slováci začali uplatňovať v magistráte a boli volení do neho.

Zlé platy baníkov vyvolali veľké banícke povstanie. V roku 1526 palatín Verbőczy nariadil prenájom a bane sa vrátili panovníkovi, ktorý správou baní poveril Komoru. Na konci 14. storočia mestá vytvorili Zväz hornouhorských banských miest, do ktorého patrili Banská Bystrica, Pukanec, Ľubietová, Nová Baňa a Banská Belá.

Každý povstalecký vodca chcel, aby mu bolo mesto dojnou kravou a aby vydržiavalo vojsko. Mesto neprišlo o výsady, ale muselo uspokojiť aj povstalcov, aby mal pokoj. V roku 1500 zhorela značná časť mesta. Bane v 18. storočí zanikli, lebo boli vyčerpané. Tým zanikli aj huty.

Od 18. storočia sa rozvíjal slovenský jazyk a slovenská inteligencia. Na konci 19. storočia sa mesto stalo maďarizačným strediskom. Béla Grünwald robil nátlak za maďarizáciu. Za SNP mesto získalo na význame, keď sa stalo centrom povstaleckých síl.

Reformácia v Banskej Bystrici

Počas reformácie sa mesto snažilo šíriť novoty zavedené luteránmi. Richtár a cirkev si najímali farára, ktorého volil magistrát. Spor sa dostal až ku kráľovnej Márii, ktorej mesto patrilo právom vena. Proti šíreniu nových myšlienok boli Konrád Kordatus a Ján Crislink, ktorí obvinili richtára arcibiskupovi, že prevracajú starú vieru. Zalkán zahynul a zakrátko zomrel aj Mikuláš.

V roku 1526 prišiel Spettinger z Nemeckej Ľupče. Bol to človek nového učenia, ktorý bol synodou poslaný do žalára. Po prepustení zaujal banskobystrickú faru. Neskôr prišiel Anton, bývalý prešovský kaplán, ktorý bol tiež naklonený novým myšlienkam. Kňazi, ktorí odpadli od pravej viery, boli poslaní do ostrihomského väzenia. Richtár nastolil nového kazateľa, Slováka Jána Bibera, ktorý však dlho neostal.

Po roku 1561 boli v Banskej Bystrici traja kazatelia: nemecký, slovenský a komorský. Na začiatku 17. storočia začali jezuiti duchovne obsluhovať mesto od roku 1647. Provinciál poslal do Banskej Bystrice P. Pavla Hellensteina a P. Mateja Fabera. Učili žiakov, lebo tí im boli naklonenejší ako Nemci. V roku 1655 pribudli ďalší kňazi a v roku 1653 konvertovali dve prvé ženy. V roku 1655 Trikell povýšil misiu na rezidenciu. V roku 1660 daroval Štefan Tököli základinu 10000 fl na vydržiavanie levočského F s 5 % úrokmi. V roku 1670 dovolil Leopold, aby bola prevedená do držby SJ. V roku 1671 prevzal rektor funkciu farára.

Podľa nariadenia panovníka mali jezuiti vrátiť okupované kostoly. Ľudia to však nerešpektovali, preto 17. novembra 1671 plukovník Alex vojenskou mocou prevzal kostoly. Od roku 1672 mali jezuiti natrvalo vykonávať farskú duchovnú správu. V roku 1678 odišli jezuiti nočnou hodinou, len jeden ostal pre vojsko. Rebeli vyrabovali jezuitské domy, ktoré utrpeli škodu 3000 fl. Po potlačení povstania sa jezuiti vrátili. V roku 1690 dostali prepozitúru v Šahách a pátrov tretej probácie. V roku 1695 začali stavať budovu budúceho kolégia. V roku 1701 bola rezidencia povýšená na kolégium. V roku 1702 začali stavať kostol sv. Františka. V roku 1703 vypuklo povstanie „male contentorum“, malkolentov. Počas povstania mali jezuiti prísny styk s vonkajšími ľuďmi. Bývali spolu s vyhnanými jágerskými a špaňodolinskými pátrami. V roku 1709 vyviedol generál Schrötter desiatich pátrov. Ostal len rektor P. Häffele. V roku 1709 museli jezuiti zložiť sľub konfederátom, alebo sa odsťahovať z Uhorska. V roku 1709 boli katolíkom odobraté štyri kostoly. Protestovali u Bercsényiho, ale márne. V roku 1711 sa vrátili všetci jezuiti.

V škole vyučovali dvaja kňazi, P. Kubovič a P. Lúčanský, a jeden civilný učiteľ. 1.1.1709 sa vrátili dvaja pátri, neskoršie ďalší. 6. novembra prišiel generál v sprievode kniežaťa Ľubomírskeho. Slovenský kostol rekoncilioval P. Matej Weler. V roku 1773 boli jezuiti sekularizovaní. Rektor Michal Šeffcsik ostal farárom.

V roku 1779 sa stal farárom exjezuita I. Rauch.

Rozdelenie farnosti

Za reformácie bola erigovaná fara na Španej Doline. Od roku 1647 ju spravovali jezuiti. K nej patrili všetky osady až po Donovaly. Od roku 1766 boli zriadené samostatné kaplánske stanice, ktoré boli v roku 1806 povýšené na fary. Jakub, Uľanka a Harmanec boli expozitúry. Na území banskobystrickej farnosti boli do 16. storočia zriadené pri špitáli tri kaplánske stanice. Funkcie kaplánov vykonávali mladší pátri. V rokoch 1650-1773 spravovali farnosť jezuiti.

Prehľad správy farnosti jezuitami:

• 1650 P. Poppen Zachariáš
• 1651 P. P. Reinhardt Baltazár
• 1654 P. Sanigh Gašpar
• 1656 P. P. Weltin Jakub
• 1660 P. Roth Leopold
• 1668 P. Braun Alojz
• 1675 P. Ján - prevzal funkciu farára natrvalo
• 1689 P. Thum Ján
• 1693 P. František
• 1694 P. Häffel Ján, od r. 1701 rektor kolégia
• 1705 P. Andrej - t. r. Lúčanský Juraj svetský administrátor
• 1709 P. Lúčanský Juraj
• 1712 P. Huebmann Michal
• 1716 P. Wilhelmb František
• 1719 P. Lutterer Ján
• 1722 Höchhinger František
• 1725 P. Leüttner Andrej
• 1728 P. Seydl Ján
• 1732 P. Gestager Michal
• 1735 - Pamär Gottfried
• 1737 P. Göstl Ján
• 1739 P. Mayerl Benedikt
• 1746 P. Roys Ignác
• 1761 P. Mayr Krištof

V roku 1943 bol Dr. Alexander farárom.

Kostol Nanebovzatej Panny Márie

Kostol Nanebovzatej Panny Márie, známy aj ako Zámocký kostol, má prvky románskeho, gotického i barokového staviteľstva. Múry kostola dosahujú rozmery: dĺžka 45,5 m, šírka 12 m, výška 21 m. Svojou veľkosťou bol piaty kostol v bývalom Uhorsku. Je jednoloďový s pristavenými kaplnkami. Svätyňa bola polygonálna, dlhá 14 m. Vzadu je organový chór klenbovej architektúry. V priečelnej strane, troška bokom, stojí veža štvorcového pôdorysu, súčasťou pôvodného románskeho kostola. Na prvom a druhom poschodí má združené románske okná. Na profilovanej rímse sedí cibuľovitá helmica s laternou. Portál kostola je posunutá doľava a hlavný vchod doprava od osi kostola. Z južnej strany je štýlový, gotický. Na strane hlavného oltára je mohutné stĺpové retabló. V strede je obraz Nanebovzatej od J. L. Krackera. Vo svätyni je vymaľovaná apoteóza Panny Márie Antonom Schmidtom. Bočné kaplnky kostola sú kaplnka sv. Barbory, spojená s kostolom otvorom v stene a kaplnka Tela Kristovho.

Kaplnka sv. Barbory má cenný gotický oltár z roku 1504. V strede skrine je socha Panny Márie, vedľa nej sv. Hieronym a sv. Mikuláš, patróni baníkov. V predele sú figúry štrnástich svätých pomocníkov. Nadstavec je fiálové stĺpovie so scénou kalvárie. V kaplnke sa nachádza aj krstiteľnica, dielo majstra Jodoka z roku 1475.

Kaplnka Tela Kristovho bola zriadená združením baníkov. Má gotický charakter. Časť okien bola zamurovaná pri oprave po veľkom požiari, v roku 1761 bola odkrytá a tak zvýraznila pôvodný vzhľad. V kaplnke sa nachádza freska biblického výjavu v Getsemani.

Kostol románskeho štýlu stál už pred rokom 1255. V 14. storočí sa pristavovali kaplnky. Jedna bola pre Bratstvo Božieho tela. V roku 1761, keď zhorelo celé mesto, zhorela aj veža kostola. Kostol sv. Alžbety stojí vedľa farského kostola zo severnej strany. Jezuiti zaujali kostol v roku 1671 a barokizovali ho zvnútra.

Kostol Krista Kráľa v Ľubietovej

Kam na výlet v okolí Ľubietovej

Okrem samotnej Ľubietovej s jej banskými štôlňami a haldami, môžete navštíviť aj ďalšie zaujímavé miesta v okolí:

• Banské štôlne a haldy v Ľubietovej: Náučný banský chodník s 18 štôlňami, kde sa ťažila medená a železná ruda. Môžete tu nájsť vzácny minerál langit.
• Letné kúpalisko Strelníky: Kúpalisko s bazénmi a prírodnou scenériou. V zime je tu možnosť lyžovania v Ski Strelníky.
• Kúpele Brusno: Kúpele s liečivou minerálnou vodou Brusnianka, zamerané na srdcovo-cievne choroby, žalúdočné ťažkosti a ochorenia pohybového ústrojenstva.
• Ľupčiansky hrad: Hrad s bohatou históriou, ktorý chránil prístupové cesty do banských miest.
• Stredoveký kostolík sv. Františka z Assisi v Ponikách: Kostolík s cennými stredovekými freskami a sakrálnymi pamiatkami.
• Pamätník Nemecká: Pamätník venovaný obetiam udalostí z konca druhej svetovej vojny.

Stredné Slovensko skrýva množstvo vzácnych miest, ktoré stoja za návštevu. Príďte sa presvedčiť sami!

Ľubietová

tags: #luboriecka #osusie #kostol #krista #krala