Aké prostriedky nám ponúka Boh na prekonanie zla?

Keď sa astronauti kozmickej lode Apollo vracali z mesačného modulu do svojej materskej lode, naskytol sa im jedinečný pohľad na našu Zem. Neskôr nadšene opisovali jej krásu a majestátnosť. Hovorili o tom, akým kľudným dojmom pôsobí naša Zem z pohľadu vesmíru.

Akonáhle kozmonauti prenikli atmosférou a potom opäť vstúpili na jej povrch, uvedomili si, že tá krásna Planéta nie je ani zďaleka tak kľudná a život na nej okrem mnohých krás prináša aj veľa problémov. Milióny ľudí zomiera hladom, milióny ľudí sužujú rôzne choroby, množstvo ľudí prežíva bolesť a zármutok. Ľudia sa nenávidia, bojujú proti sebe, každý deň tečie ľudská krv. Médiá nám každodenne prinášajú správy o napätí, o krviprelievaní, noviny píšu články o ľudskom utrpení.

Premýšľal si niekedy nad tým, prečo dobrí ľudia trpia práve tak, ako zlí? Niekedy sa zdá, že zlým sa darí dobre, žijú v prosperite a dobrí ľudia trpia. Opitý vodič vyviazne z nehody bez zranenia, ktorú spôsobil, a pritom nevinný človek zomrie na následky zranenia. Prečo musí zomrieť mladá matka pri pôrode a nechať tu opustené malé dieťa? Prečo choroby trápia toľko ľudí? Prečo starneme, prečo umierame …?

Ak je Boh láska, ako ho opisuje Biblia, ako sa môže nečinne pozerať na nespravodlivosť, tyraniu, zlo a utrpenie? Kde je Boh vo chvíli, keď na bojisku zomierajú ľudia, ktorí nechceli bojovať? Keď si prírodná katastrofa vyberá krutú daň - tisíce zmarených životov? Znovu a znovu sa pýtame: Môže byť dobrý Boh, keď je svet častokrát taký zlý? Ako dlho bude mať zlo a hriech na svete takú moc?

Pravdepodobne nikdy plne nedoceníme prednosť, že Boh nám v Biblii poodhrnul „oponu“ neviditeľného sveta a my môžeme z nebeskej perspektívy pozorovať počiatok, rozmach a pôsobenie zla vo vesmíre a na svete až do jeho zničenia. Môžeme sledovať zákulisie pôsobenia zla, ktoré nám tak strpčuje život. Biblia hovorí o týchto skutočnostiach rovnako výstižne a otvorene, ako o iných veciach.

Pôvod zla a hriechu

1. Prvý príbeh v Biblii opisuje, ako s človekom hovorí Boh, ktorý ho stvoril, ktorý ho má rád a chce jeho šťastie, pretože je PREDSTAVITEĽOM DOBRA (1 Moj 2,15-17; Mat 19,16-17) „Nikto nie je dobrý, iba jeden, Boh.“ Čoskoro nato však za človekom prichádza druhá bytosť - „had“ (Biblia ho na iných miestach nazýva drakom, Luciferom, satanom, pokušiteľom) a ponúka človeku presný opak toho, čo Boh. Ľudia sa od tejto chvíle dostávajú pod vplyv DVOCH PROTICHODNÝCH MOCNOSTÍ , POD VPLYV DOBRA a ZLA a sami sa slobodne rozhodujú, koho poslúchnu, komu budú slúžiť.

2. Boh nie je pôvodcom zla ani utrpenia. V človeku nebol zakódovaný žiadny zárodok zla, hriechu ani choroby. Boh si prial, aby pôvodný dokonalý stav trval večne. Ľudský život nemali sprevádzať žiadne choroby, utrpenia ani smrť. Choroby a utrpenie NIE SÚ BOŽÍM TRESTOM za ľudský hriech! Je pravdou, že sú to dôsledky ľudského hriechu a porušovania Bohom stanovených životných princípov, ale nie sú Božím trestom.

Jedno Kristovo podobenstvo nám môže pomôcť lepšie pochopiť pôvod ľudského utrpenia. Pán Ježiš rozprával o hospodárovi, ktorý na starostlivo pripravené pole zasial len dobré semeno. Keď čakal dobrú úrodu, jeho sluha mu po návrate z poľa položil otázku: „Pane, či si ty nenasial dobrého semena na svojom poli? Skadiaľže sa vzal teda kúkoľ? Pole predstavuje náš svet. Kúkoľ predstavuje zlo a utrpenie. Kde sa vzalo zlo, hriechy a utrpenie? Kristus týmto podobenstvom ukazuje, že to všetko spôsobil „nepriateľ“.

Biblia veľmi často a celkom konkrétne hovorí o duchovnej bytosti, o anjelovi, ktorý sa ešte pred stvorením našej zeme spreneveril Bohu a vedome, z vlastného rozhodnutia sa stal „nepriateľom“. Satan, diabol je skutočnou duchovnou bytosťou, ktorú ako všetkých ostatných anjelov stvoril Boh. Preto nás zaujíma ďalšia otázka: Ak Boh stvoril diabla, nie je potom zodpovedný za to, čo on robí? Nie je Boh zodpovedný za vznik zla?

1. Keďže ľudia si duchovný svet a bytosti dokázali lepšie predstaviť prostredníctvom znázornenia, Boh ukazuje (personifikuje) satana postavou kráľa fenického Týru. Pyšný a spupný kráľ Týru sa stáva vhodným predstaviteľom satana. Ezechiel popisuje satana ako cheruba (pôvodne bol nazvaný Lucifer - svetlonoš). Stvoril ho Boh (záver 13 verša) ako dokonalú bytosť (verš 15). Ako „ochranca“ mal za úlohu chrániť Božiu česť, dobré Božie meno, jeho majestát. Tento cherub žil najbližšie Bohu.

2. Z toho vysvitá, že predtým vo vesmíre nebol známy hriech ani zlo. Súlad a pokoj v nebi boli zrazu narušené. Nastal zvláštny okamih. V satanovej mysli (srdci) vznikla cudzia myšlienka - začal Bohu závidieť jeho postavenie.

a) „A veď ty si povedal vo svojom srdci“ - začal sa zaoberať sebeckou túžbou. Skôr ako sa myšlienka stane činom, uplynie väčšinou veľa času a odohrá sa veľa zápasov a rozhodnutí. Tu sa dotýkame veľmi podstatného bodu: Boh je láska a láska nikoho k ničomu nenúti. Preto Boh stvoril bytosti so slobodnou vôľou. Avšak slobodnú vôľu je možné zneužiť. Boh týmto cenným darom vystavil vesmír potenciálnemu nebezpečenstvu vzniku hriechu. Biblia nás stručne informuje, že práve toto sa stalo.

b) „Si povedal vo svojom srdci: Vystúpim hore do neba; vyvýšim svoj trón nad hviezdy… budem podobný Najvyššiemu!“ V tomto výroku jasne vyniká jedno zamlčané zámeno: „JA“. Lucifera posadla závisť. Bol najvyššou zo stvorených bytostí, bol veľmi múdry - a chcel znamenať ešte viac. Bol na seba pyšný. Pýcha sa často spája so závisťou, závisť s intrigami a ohováraním. Lucifer chcel byť rovný Bohu a zabudol na to, že je iba stvorenou bytosťou - svojim životom a svojou existenciou plne závislým na Bohu - Stvoriteľovi a Udržovateľovi. (Na to dodnes veľmi často zabúdajú aj ľudia - Iz 42,5; Kol 1,16.17).

c) Na základe toho, ako koná Boh s ľuďmi, môžeme tvrdiť, že Boh sa snažil Lucifera odvrátiť od tohto nezmyselného odboja. Zradný cherub však nedbal na Božie varovanie, že jeho filozofia je mylná a vedie k sebazáhube. Naopak, tým intenzívnejšie začal proti Bohu pracovať. Najlepším spojencom ambícií pýchy sú klebety. Lucifer sa pokúsil dosiahnuť vytúženého postavenia tým, že začal ohovárať Boha u ostatných anjelov. Obviňoval Boha z toho, z čoho ho u ľudí obviňuje dodnes - že sa o človeka nezaujíma, že je tvrdý a despotický, že jeho zákony nie je možné dodržiavať, že je nespravodlivý. Biblia nám nehovorí, ako dlho trvalo toto napätie v nebi. Jedno je však isté - satanova taktika ohovárania priniesla svoje ovocie.

3. a) Spor v nebi vyvrcholil satanovým pokusom o „uchvátenie vlády“ v nebi. Diabol v nebi vyvolal otvorenú roztržku. Biblia hovorí o „boji“. Boh tentokrát zasiahol veľmi radikálne: satan s jeho prívržencami bol vypovedaný (zvrhnutý) z neba do obmedzeného priestoru našej planéty. Žiaľ, že ani strata domova v Božej blízkosti mu nepomohla k vytriezveniu! Hriech je samovražedný proces, oslepuje toho, koho si podmanil, natoľko, že hriešnik prestáva uvažovať a jednať súdne. Divíme sa preto, že sa Boh rozhodol proti nemu bojovať tak dôsledne? Hriech je ako vírus, ktorý ničí, okupuje zdravú bunku a naruší jej genetický kód a tá potom namiesto obrany produkuje nové vírusy. Napadnutú bunku zničí. Cieľom hriechu je sebazničenie, nihilizmus.

Satanov plán

4. Kniha Zjavenie aj Izaiáš líčia, že satan bol zvrhnutý Z NEBA NA ZEM. Jeho plán vyzeral nasledovne: Keď sa Luciferovi nepodarilo opanovať neba, pokúsi sa získať nadvládu aspoň nad zemou. Pokúsi sa človeka oklamať, zvedie ho k hriechu, odcudzí ho od Boha, naruší dôveru človeka k Bohu a prinúti Boha, aby jednal s človekom ako s hriešnikom. Zotročí si hriechom človeka (ktorý ho v rôznych formách bude uctievať a tým mu dá zadosťučinenie). Z našej zeme sa stane jeho sídlo, on sa stane vládcom nášho sveta. (To sa mu dočasne podarilo: Ján 12,31; 14,30; 16,11) Ľudstvo sa stane jeho rukojemníkom, jeho zajatcom (Iz 14,17). Tým, že človek zhreší a bude umierať, spôsobí strašnú bolesť Stvoriteľovi. Satanovi vôbec nevadí, že na svet zavliekol hriech, utrpenie a smrť. Počíta s nimi ako so svojimi spojencami v odboji proti Bohu.

Boh však človeka veľmi otvorene varoval pred pokušiteľom i pred hriechom. „A Hospodin Boh vzal človeka a umiestnil ho v záhrade Édena, aby ju obrábal a mal na ňu pozor. „…diabol a satanáš, ktorý zvádza celý svet; zvrhnutý bol na zem, a jeho anjeli boli zvrhnutí s ním. Preto sa veseľte, nebesia, a ktorí stánite v nich!

Satanovo pokušenie

5. A. Boh ako múdry a láskyplný Stvoriteľ urobil všetko, čo mohlo prispieť k šťastiu stvorených bytostí. Okrem všetkých ostatných telesných, duševných a duchovných darov Boh dal všetkým bytostiam dar najcennejší, ktorý z nich robí inteligentné bytosti: slobodnú vôľu. O koľko menej problémov by mal Boh, keby stvoril dobre naprogramované roboty. Avšak akú radosť zo života by mali anjeli a ľudia, keby boli riadení z nejakého vesmírneho strediska a museli by presne plniť vnútený program? Keby museli premýšľať podľa vopred vypracovaného scenáru? Boh dal slobodnú vôľu všetkým a očakával, že stvorené bytosti samy na základe vlastného poznania a skúseností ocenia jeho povahu a budú ho milovať. Láska vzniká len tam, kde je možné sa slobodne rozhodnúť. Slobodná vôľa umožňovala vznik hriechu. A predsa samotný vznik hriechu - príčina - prečo v Luciferovom srdci vznikol - nám zostane zahalená. Biblia o hriechu hovorí ako o tajomstve (2 Tes 2,7). Snažiť sa za každú cenu VYSVETLIŤ hriech znamená ho ospravedlňovať a v konečných dôsledkoch zaň obviňovať Boha.

B. Zj 12,3.4 a 7 nám hovoria, že ich bola celá tretina. Dôvodov je niekoľko. Až dosiaľ vo vesmíre vládol plný súlad s Bohom a nikto nepoznal hriech. Okrem Boha, „ktorý oznamujem od počiatku to, čo bude na koniec“ (Iz 46,10), nikto nepoznal dôsledky hriechu. Zlo na prvý pohľad vyzerá často veľmi zvodne, zvlášť ak ho niekto „predáva“ vo vhodnom „obale“. A to majster podvodník dokázal. Zlo má navyše mnoho spôsobov, ktorými sa vnucuje a šíri. Používa nečestné a skryté metódy. Boh, ktorý je láska, naopak používa iba presviedčanie lásky, nikdy nie násilie. Okrem klamstiev, násilia, podvodov boli hlavným nástrojom satana v odboji proti Bohu OHOVÁRANIE, ktoré si anjeli nemohli nijako overiť.

C. Prečo Boh Lucifera nezničil hneď, keď v ňom vznikol hriech, pokiaľ neprerástol do obludných rozmerov? Keby Boh zničil satana hneď na počiatku, nikto by nepochopil Boží zásah. Boh by ostatným bytostiam nikdy nedokázal vysvetliť hrôzy, ku ktorým začala smerovať satanova vzbura. Všetky bytosti by sa začali Boha báť a slúžili by mu zo strachu. Boh sa rozhodol pre iné riešenie: vymedzí diablovi určitý priestor a čas na uskutočneniu jeho zámerov. Pokiaľ strhol človeka do hriechu, pripraví opatrenia na jeho záchranu, (minulá lekcia). Po uplynutí vopred stanoveného času, počas ktorého celý vesmír bude sledovať hrôzy vlády hriechu na svete, ako Sudca zúčtuje s pôvodcom hriechu a zničí hriech i s jeho prívržencami. Zruší tiež platnosť dôsledkov hriechu - smrti. (Zj 20,10.14.15) Toto riešenie bolo najťažšie pre Boha, pretože pre záchranu človeka bude musieť priniesť tú najväčšiu obeť - obeť Ježiša Krista na kríži.

Ako sa brániť pred zlom?

1. Boh nám v Biblii odhaľuje všetky zámery nepriateľa a spôsoby jeho práce. Máme obrovskú výhodu.

2. Uplynula takpovediac celá doba, ktorú Boh satanovi vymedzil, aby pred vesmírom „predviedol“ prínos svojej životné filozofie. Zj 12,12 hovorí, že satan vie, že má krátky čas. Satan zapája do činnosti všetky prostriedky a tisícročné skúsenosti. Dianie vo svete a nárast zločinnosti o niečom vypovedajú. Vieme, prečo je to tak.

3. Máme však uistenie, že keď sa spoľahneme na Krista, ktorý svojou smrťou pred celým vesmírom strhol masku z tváre podvodníka a zvíťazil nad ním, pomôže nám, dá nám silu k víťazstvu. Nepodceňujme satana a spoľahnite sa na Božiu pomoc.

4. JEŽIŠA sa dotýka bolesť chorých alebo trápenie posadnutých a rýchlo ponúka svoje milosrdenstvo. V dnešnom evanjeliu Pán uzdravuje muža, ktorý trpel medzi hrobmi, posadnutý množstvom démonov, v oblasti Geraza. Bola to oblasť obývaná pohanmi gréckeho a sýrskeho pôvodu. Preto neprekvapuje prítomnosť obrovského stáda svíň, ktorých chov a jedenie bolo Židom zakázané. Ježiš vyhnal démonov, ktorí trápili tohto človeka, a dovolil im zostať v prasatách, ktorých bolo asi dvetisíc; tie potom „zbehli po svahu do mora“ (Mk 5, 13).

Táto pôsobivá epizóda okrem toho, že ukazuje Ježišovu moc, jasne ukazuje, že jeho poslanie je univerzálne a vzťahuje sa na všetky národy. Pre Boha nie sú cudzinci. Na konci tejto scény sa muž pokúsil nastúpiť do loďky, aby zostal s Ježišom natrvalo, ale Pán mu povedal: „Choď domov k svojim a zvestuj im, aké veľké veci ti urobil Pán a ako sa nad tebou zmiloval“ (Mk 5, 19). Jeho poslaním malo byť ohlasovanie, že Božie milosrdenstvo sa vylialo aj na pohanov, ktorí tam žili. „On odišiel a začal v Dekapole rozhlasovať, aké veľké veci mu urobil Ježiš. A všetci sa čudovali“ (Mk 5, 20).

Boh sa vtelil pre všetkých mužov a ženy. Pohnutý týmto presvedčením svätý Josemaría zdôraznil, že „tí, čo našli Krista, sa nemôžu uzavrieť do svojho okruhu: bolo by smutné takéto obmedzovanie sa! Musia sa otvoriť ako vejár, aby sa dostali ku všetkým dušiam“[1]. Muž z úryvku evanjelia, ktorého Ježiš uzdravil, vzbudzoval obdiv u tých, ktorí počúvali jeho posolstvo milosrdenstva: je to dobré zhrnutie poslania kresťanov.

EVANJELISTI zdôrazňujú Ježišovu moc nad démonmi, ktorých vyháňa „Božím prstom“ (Lk 11, 20). Pri tejto príležitosti sa opisuje, ako zlý zničil život tohto človeka. Svätý Marek nám dáva pochopiť jeho situáciu pomocou detailov, ktoré jeho nešťastie ešte viac oživujú: „Býval v hroboch a nik ho už nemohol zviazať ani reťazami. (...) A stále, v noci i vo dne bol v hroboch a na vrchoch, kričal a tĺkol sa kameňmi“ (Mk 5, 3-5). Jeho nešťastie je názorným a silným zobrazením straty dôstojnosti, ku ktorej nás môže priviesť hriech: osamelosť, otroctvo, ba aj hnev voči sebe samému.

Keď posadnutý z diaľky spoznal Ježiša, vyšiel na cestu, „pribehol, poklonil sa mu“ (Mk 5, 6). Sme svedkami nezvyčajného rozhovoru medzi Ježišom a démonom, ktorý sa končí týmito oslobodzujúcimi slovami: „Nečistý duch, vyjdi z tohto človeka!“ (Mk 5, 8). Posadnutý žil pripútaný k vlastnej beznádeji a odcudzený od spoločenstva. Pánove slová ho oslobodzujú od najhlbšieho zla, od všetkého, čo ho oddeľuje od Boha a bráni mu v šťastí. „Oslobodenie posadnutého démonom nadobúda širší význam ako len fyzické uzdravenie, pretože fyzické zlo súvisí s vnútorným zlom. Choroba, z ktorej Ježiš vyslobodzuje, je predovšetkým choroba hriechu“[2].

To robí Pán s každým z nás, keď k nemu prichádzame. „Pane - opakuj to so skrúšeným srdcom -, nech ťa už viac neurážam! Neľakaj sa však, keď pocítiš príťaž úbohého tela a ľudských vášní: bolo by hlúpe a naivne detské, keby si sa len teraz dozvedel, že to existuje. Tvoja bieda nie je prekážkou, ale podnetom, aby si sa užšie spojil s Bohom, aby si ho vytrvalo hľadal, pretože On nás očisťuje“[3].

ZÁZRAKY často vyvolávajú rôzne reakcie: popri ľuďoch, ktorých viera sa posilňuje, nájdeme aj takých, ktorí sa zdráhajú uveriť. Niektorí susedia z Gerazy videli posadnutého muža „ako sedí oblečený a je pri zdravom rozume, a schytila ich hrôza“, preto požiadali Ježiša, aby „odišiel z ich kraja“ (Mk 5, 15-17). Namiesto súcitu s mužom v hrobe Gerazejčania vypočítali ekonomickú stratu utopených svíň. Hľadeli výlučne na svoje vlastné blaho. Ježiš sa pre nich stal nepochopiteľným, a tak Ho požiadali, aby odišiel, a odohnali jeho milosrdenstvo.

Určité odmietnutie Boha je vždy podstatou hriechu, veľkých aj malých previnení. Keď sa modlíme modlitbu Pána podľa Ježišovej rady, prosíme Boha, aby nás uchránil pred upadnutím do pokušenia a aby nás zbavil zla, pretože všetci sme vystavení nástrahám Zlého. Nikto z nás sa v tomto boji nemôže považovať za niekoho, koho by sa to netýkalo. A prvou vecou, aby sme sa nenechali strhnúť zlom, je rozpoznať zlo bez strachu. Keď pocítime túto vnútornú krehkosť, pokorne budeme prosiť Boha o silu, ktorú potrebujeme.

Blahoslavený Alvaro del Portillo kázal: „Všetci máme na dosah ruky prostriedky na prekonanie hriechu a rast v láske k Bohu. Týmito prostriedkami sú sviatosti“. A s odkazom na sviatosť pokánia sa pýtal: „Uznávam svoje hriechy bez toho, aby som ich skrýval alebo zatajoval, a vyznávam ich kňazovi, ktorý ma počúva v mene Pána? Som pripravený bojovať, aby Boh, náš Pán, mohol kraľovať v mojej duši? Odháňam od seba blízke príležitosti hriechu?“[4]. Aby sme sa neuzatvárali pred Božím milosrdenstvom ani v malých každodenných detailoch, môžeme sa obrátiť k útočisku Nepoškvrnenej Panny Márie.

Prehľad prostriedkov, ktoré nám Boh ponúka na prekonanie zla:

Všetci máme na dosah ruky prostriedky na prekonanie hriechu a rast v láske k Bohu. Môžeme sa obrátiť k útočisku Nepoškvrnenej Panny Márie, aby sme sa neuzatvárali pred Božím milosrdenstvom ani v malých každodenných detailoch.

Otázky na zamyslenie:

• Prečo nie je Boh zodpovedný za ľudské utrpenie a za zlo, ktoré strpčuje ľudský život?
• Čo chcel Kristus svojim poslucháčom priblížiť podobenstvom o „kúkoli“ a „nepriateľovi“?
• Je satan len vymysleným pojmom alebo skutočnou duchovnou bytosťou?
• Ktorá vlastnosť Lucifera nakoniec spôsobila jeho hriech a pád?
• Prečo musel Boh nakoniec Lucifera zvrhnúť z neba?
• Aký rozdiel vidíš medzi hriechom satana a hriechom prvých ľudí?
• Keď Kristus na kríži satana premohol, prečo ešte pracuje, - zvádza a spôsobuje utrpenie?
• Akým spôsobom sa môžeme pred satanom ubrániť?

tags: #ake #prostriedky #nam #ponuka #boh #aby