Dóm svätej Alžbety v Košiciach, najväčší kostol na Slovensku a významná gotická pamiatka strednej Európy, sa pýši novou vzácnou relikviou. Ide o relikviu prvej triedy, teda z kostí sv. Charbela, ktorú priniesli až z Libanonu na žiadosť košického arcibiskupa Bernarda Bobera.
Košice sa tak môžu pochváliť tým, že relikviu sv. Charbela získali ako prví na Slovensku, pričom najbližšie ju majú až v Poľsku. Veriaci i návštevníci si môžu v Dóme pozrieť aj ďalšie relikvie - sv. Ondreja apoštola, sv. Alžbety, troch košických mučeníkov a najvzácnejšiu relikviu sv. Lurdy. Veriaci ich môžu nájsť pri krstiteľnici.
Životopisy svätých - Svätý Šarbel, svätcom od útleho veku, uzdravenia a zázraky
Život svätého Charbela
Svätý Charbel, vlastným menom Jozef Machlúf, sa narodil 8. mája 1828 a zomrel na Vianoce 1898. Sv. Charbel žil v kláštore Annayi, asi 60 kilometrov od Bejrútu. Po 23 rokoch odišiel do pustovne, ktorá bola vzdialená asi pol hodiny cesty, kde žil azketickým a pustovníckym životom.
V poslušnosti a trpezlivosti strávil na tomto mieste 16 rokov. Zároveň však túžil po osamelom živote, aby mohol byť sám s Pánom Bohom. Preto sa pýtal svojho predstaveného, či by sa mohol uchýliť do neďalekej Pustovne sv. Petra a Pavla.
Zariadenie Šarbelovej cely pozostávalo z kotla na varenie, krčahu na vodu, zo slamníka a z plstenej deky na prikrytie. Otec Šarbel začínal deň eucharistickou adoráciou, modlitbami a slávením svätej omše. Nasledovala manuálna práca, pôst, pokánie, pokračovanie v modlitbe a krátky oddych.
V absolútnej odovzdanosti Pánovi a v podmienkach úplnej chudoby otec Šarbel prežil 23 rokov. Počas slávenia svätej omše 16. decembra 1898 utrpel mŕtvicu. Mnísi, ktorí s ním boli vtedy v pustovni, pomohli Šarbelovi do cely. Tam o osem dní, na Štedrý deň vošiel s ticho šepkanou modlitbou do Božej slávy.
Zázraky a uzdravenia spojené so svätým Charbelom
Medzi najznámejšie uzdravenia patrí aj vyliečenie ochrnutej ženy, ktorej sa práve tento svätý zjavil. Vždy 22.dňa v mesiaci sa preto žena chodí k hrobu svätca modliť. Aj v Košiciach sa vždy v tento deň o 18.00 hod. koná svätá omša na jeho počesť.
Po smrti otca Šarbela sa začali objavovať zvláštne fenomény. Mnoho chorých sa zázračne uzdravilo, viacerí svedkovia tiež spozorovali, ako hrob pri kláštore v Anáji, kde uložili telo zosnulého mnícha, od pohrebu ožaruje v noci jasné svetlo.
Štyri mesiace po pohrebe mnísi s povolením od patriarchu otvorili hrob a zistili, že telo ich spolubrata bolo v neporušenom stave. V roku 1950 boli neporušené pozostatky vystavené verejnosti. Jozef Šarbel Machlúf bol blahorečený 5. decembra 1965 a svätorečený 9. októbra 1977. Obe slávnosti viedol pápež Pavol VI.
| Dátum | Udalosť |
|---|---|
| 8. mája 1828 | Narodenie svätého Charbela |
| 24. decembra 1898 | Úmrtie svätého Charbela |
| 5. decembra 1965 | Blahorečenie svätého Charbela |
| 9. októbra 1977 | Svätorečenie svätého Charbela |
Zázračná fotografia
„Keď svätý Charbel zomrel, tak ho v plachte pochovali do spoločného hrobu, lebo tam bol taký zvyk. A z jeho hrobu 45 dní potom vychádzalo svetlo. K hrobu preto začali chodiť stovky pútnikov. Medzi nimi boli aj kňazi, ktorí sa na mieste odfotografovali. Keď film vyvolali, v pozadí zbadali postavu sv. Charbela. „A táto fotka sa používa na celom svete, aj pri svätorečení sa použila.
Ďalšie zaujímavosti v Dóme svätej Alžbety
Dóm svätej Alžbety v Košiciach je aj najvýchodnejšia gotická katedrála v Európe. Katedrála má vonkajšiu dĺžku 60 metrov a šírku 36 metrov. Do šošovkovitého námestia je chrám akoby „vtlačený“, pričom z dvoch strán ho ešte v minulosti obtekal potok.
Podľa farára a dekana košickej farnosti Františka Šándora bol dôvodom eucharistický zázrak, ktorý sa stal v pôvodnom kostole sv. Alžbety. Tamojší kňaz pri svätej omši nechtiac rozlial z kalicha na plátno tzv. konsekrované víno, čiže Kristovu krv. Na bielom plátne - korporáli sa pritom vytvoril obraz Kristovej tváre. To napokon viedlo k vzniku kultu Svätej krvi a Košice sa stali známym pútnickým miestom pre veriacich z blízka i ďaleka.