Zubrohlava však postupne bohatla z predaja plátna, pretože plátenníctvo pozdvihlo obec do takého blahobytu, že ho doslova nazývali „zlatým vekom“. Jej obyvatelia sa rozhodli požiadať o povolenie na výstavbu nového - tentoraz rímskokatolíckeho - kostola.
História Kostola
Stavba trvala sedem rokov a kostol požehnali na sviatok jeho svätých Petra a Pavla - 29. júna 1761. V obci prebehlo v posledných rokoch reštaurovanie významných cirkevno-historických pamiatok vďaka cezhraničnému programu Interreg Poľsko-Slovensko, projekt Ochrana dedičstva pohraničia poľsko-slovenského cez renovácie historických objektov vo farnostiach Lipnica Wielka a Zubrohlava.
Kostol bol postavený v neskorobarokovom slohu a dodnes takmer nezmenil svoj vzhľad. Za národnú kultúrnu pamiatku bol vyhlásený rozhodnutím zo dňa 23. augusta 1963.
Pamiatky sú historickým a duchovným prameňom, z ktorého môžeme čerpať poznatky vypovedajúce o minulosti a živote našich predkov. Naši predkovia museli vyvinúť veľké úsilie, aby dokázali niečo postaviť. Najprv získať peniaze - napríklad zubrohlavskí plátenníci rozvážali na vozoch svoj tovar po Slovensku aj do ďalekého sveta - a potom ťažko získané peniaze venovať na stavbu kostola.
Architektúra Kostola
Kostol má obdĺžnikový pôdorys s polygonálnym ukončením sanktuária, predstavanou vežou a sakristiami. Priestory sú klenuté valenou klenbou s lunetami. Fasády sú hladké, členené polkruhovo ukončenými oknami. Veža je krytá vysokou ihlanovou strechou.
Interiér Kostola
V minulosti sa organ považoval za dôležitú časť kostola a organistami sa stávali významní hudobníci. Z organa zostala iba organová skriňa (prospekt), ktorá mala najväčšiu hodnotu. Organová skriňa pochádza z dielne Pažických z roku 1805. Pažickí boli široko rozvetvená organárska rodina z Rajca.
Reštaurované maľby v zubrohlavskom kostole sú dielom moravského umelca Františka Martinů z Poličky. Ten ho so svojimi pomocníkmi vymaľoval v roku 1933. Martinů vytvoril zaujímavý koncept výmaľby a realizoval kompozíciu vo svätyni s námetom kázania spolu s Pantokratorom a v lodi postavy evanjelistov. Ostatné maľby, hlavne anjelov vo svätyni, mohli maľovať pomocníci.
Nástenné maľby boli realizované technikou al secco - maľovali sa na vyzretý povrch vápennej omietky, ktorá bola vyhladená dreveným alebo filcovým hladidlom. Samotné maľby sú nanášané na vrstve so zvládnutými princípmi iluzívneho priestoru a hmoty tvarov.
Farský kostol sv.Petra a Pavla Zubrohlava - promo spot Interreg
Súsošie svätej Anny vyučujúcej Pannu Máriu
V kostole sa nachádza aj vzácne súsošie s baldachýnom - „Svätá Anna vyučuje Pannu Máriu“. Toto súsošie pochádza z druhej polovice 18. storočia. Niektorí reštaurátori i farníci sa prikláňajú k tvrdeniu, že pravdepodobne pochádza ešte z dreveného kostola, ktorý sa nachádzal na mieste, na ktorom je postavený súčasný murovaný kostol.
Počas procesu reštaurovania v Levoči bolo vykonané čistenie, petrifikácia, tmelenie, tvarové doplnenie niektorých častí, maľba, polychrómia a retuš diela tak, aby sa vrátilo do pôvodného stavu. Súsošie bolo vo veľmi zlom stave, poškodené drevokazným hmyzom červotočom, pričom na samotnej soche a baldachýne boli niektoré jej časti veľmi prederavené, dokonca až odpadnuté.
Tabuľka: Prehľad reštaurátorských prác
| Práce | Popis |
|---|---|
| Čistenie | Odstránenie nečistôt a prachu |
| Petrifikácia | Spevnenie dreva |
| Tmelenie | Vyplnenie prasklín a dier |
| Tvarové doplnenie | Doplnenie chýbajúcich častí |
| Maľba | Obnovenie pôvodnej farebnosti |
| Polychrómia | Obnovenie farebnej vrstvy |
| Retuš | Korekčné úpravy |
Prícestný barokový kríž
V roku 1831 zúrila cholera aj na Orave. V celom Uhorsku si vyžiadala približne milión obetí, no richtár obce Slanica Ján Hoľmík medzi ne nepatril. Z vďaky za ochranu dal vo svojej dedine v roku 1836 postaviť pieskovcový prícestný kríž. Pri výstavbe Oravskej priehrady však museli ísť umelecké pamiatky bokom, a tak sa v roku 1953 dostal tento vzácny kríž práve do obce Zubrohlava. Miestni obyvatelia ho umiestnili medzi faru a kostol. Dnes patrí medzi najvzácnejšie dedičstvo obce.
Výnimočnosť historickej hodnoty kríža je v jeho sochárskom prevedení, keďže bol vytvorený v známej oravskej dielni Belopotockých. Emotívnou stránkou pamiatky je, že je jedným z mála pozostatkov už neexistujúcej dediny Slanica a kresťanskej viery i úsilia jej obyvateľov.