V Evanjeliu podľa Marka nachádzame epizodu, kde farizeji prichádzajú k Ježišovi s otázkou o prípustnosti rozvodu. Pýtajú sa ho, či je mužovi dovolené rozviesť sa so svojou ženou.
Ježiš im odpovedá otázkou: „Čo vám prikázal Mojžiš?“ Oni odpovedajú: „Mojžiš dovolil napísať priepustný list a prepustiť.“
Ježiš im hovorí: „Pre tvrdosť vášho srdca vám napísal toto prikázanie. Ale Boh ich stvoril od počiatku stvorenia ako muža a ženu Preto muž opustí svojho otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele. A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo. Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje!“
Tieto slová Ježiša ukazujú na to, že povolenie na rozvod, dané Mojžišom, bolo ústupkom kvôli „tvrdosť vášho srdca“ ľudí, a nie ideálom, ustanoveným Bohom pri stvorení sveta. Vracia sa k pôvodnému zámeru Boha o manželstve ako o nerozlučnom zväzku medzi mužom a ženou. Ježiš vyzýva svojich súčasníkov, a nás dnes, pozerať na manželstvo nie ako na dočasnú dohodu, ktorú možno zrušiť pri vzniku ťažkostí, ale ako na posvätný zväzok, ustanovený Bohom.
Pre lepšie pochopenie kontextu si pripomeňme aj ďalšie Ježišove slová: „Doma sa ho učeníci znova na to pýtali. On im povedal: „Každý, kto prepustí svoju manželku a vezme si inú, dopúšťa sa voči nej cudzoložstva. A ak ona prepustí svojho muža a vydá sa za iného, cudzoloží.“ Tieto slová podčiarkujú vážnosť porušenia manželského sľubu a dôsledky rozvodu pre obe strany.
Svadobná ceremónia na Slovensku.
Deti a Kráľovstvo Božie
Zaujímavé je, že hneď po tejto epizóde s farizejmi a učeníkmi, k Ježišovi privádzajú deti, aby sa ich dotkol. „Tu mu prinášali deti, aby sa ich dotkol. Ale učeníci ich okrikovali. Keď to Ježiš videl, namrzený im povedal: „Nechajte deti prichádzať ku mne! Nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo. Veru, hovorím vám: Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň. “Potom ich objímal, kládol na ne ruky a požehnával ich.“
Tento epizód ukazuje, že pre vstup do Kráľovstva Božieho je nevyhnutné mať detskú vieru a nevinnosť. Deti prijímajú dary s vďačnosťou, vediac, že si ich nezaslúžili. Ježiš zdôrazňuje, že Kráľovstvo Božie - to je dar, ktorý nemožno zaslúžiť, ale možno iba prijať s detskou vierou a dôverou.
Ježiš a deti.
Ježiš nepropaguje detinskosť, ani sa nesnaží o nejaký romantický postoj voči deťom. On sa snaží zdôrazniť, že Božie kráľovstvo je úplne zadarmo, že je jednoducho darom. Deti si vážia dar, lebo vedia, že si ho nemohli zaslúžiť. Voči Bohu sme všetci deťmi. Nemáme na to, aby sme si to, čo nám Boh dáva a čo pre nás robí, nejako zaslúžili. Dary Božie a hlavne dar spásy sa zaslúžiť nedajú, sú jednoducho darom.
To znamená, že človek nemá nič, čo by mohol Bohu ponúknuť, čím by mohol zaslúžiť Kráľovstvo Božie. Byť ako dieťa znamená, že človek nemá nič, čo by mohol Bohu ponúknuť, čo by mu mohol ukázať, čím by si mohol Božie kráľovstvo získať. Znamená to úplnú bezmocnosť a neschopnosť mať čosi, čím by si človek mohol zaslúžiť a získať Božie kráľovstvo.
Vzťah k minulosti a budúcnosti
Byť dieťaťom obsahuje v sebe možnosť nového života, možnosť znovu sa narodiť, ako to zdôrazňuje Ježiš vo svojom rozhovore s Nikodémom: „Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí zhora, nemôže uzrieť Božie kráľovstvo.“
Byť ako dieťa znamená tiež pozerať do budúcnosti s nádejou a vierou. Mnohí starí si myslia, že pre nich už budúcnosť nie je. Túto tendenciu starých si všimol už dávny Aristoteles, ktorý žil tri storočia pred Kristom. Vo svojej Rétorike píše o povahe starých a o povahe mladých: „Starí žijú skôr zo spomienok ako z nádeje,“ hovorí, „lebo väčšina ich života sa už minula, ostáva im menšia časť, a preto, že nádej hľadí do budúcnosti, kým spomienky do minulosti.“
Viera v Boha a upovanie na jeho milosť umožňujú nám zostávať deťmi v duši, nezávisle od veku, a s nádejou pozerať do budúcnosti.
Nikodém a Ježiš.
Sledovanie za Kristom
Nasledovanie Ježiša – Dr. Charles Stanley
Ježiš žiada, aby sme kráčali po jeho stopách a nasledovali ho na ceste jeho lásky, lásky, ktorá sa bez zvyšku odovzdáva bratom z lásky k Bohu: „Toto je moje prikázanie: Aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás“ (Jn 15, 12).
Sledovanie za Kristom - to nie je jednoduché vonkajšie napodobňovanie, pretože sa dotýka vnútra človeka. Nasledovanie Krista nie je jednoduchým vonkajším napodobňovaním, pretože sa dotýka vnútra človeka. Byť Kristovými učeníkmi znamená stať sa podobnými tomu, ktorý sa stal sluhom až po obetovanie seba samého na kríži (porov. Flp 2, 5 - 8).
To znamená stať sa podobnými Kristovi, ktorý oddal seba v obetu za nás. Vierou Kristus prebýva v srdciach veriacich (porov. Ef 3, 17) a takýmto spôsobom sa učeník pripodobňuje svojmu Pánovi a nadobúda jeho črty.