Farnosť Spišské Vlachy má bohatú históriu a zohráva dôležitú úlohu v živote miestnej komunity. K rozvoju života v obci prispievajú aj organizácie v nej pôsobiace. V tomto článku sa pozrieme na históriu farnosti, jej filiálku Kolinovce a aktivity, ktoré sa v nej konajú.
História a význam Spišského Štvrtka
Len ťažko si dokážeme predstaviť, akou dedinou bol Spišský Štvrtok v 13. storočí čo do polohy, významu a počtu obyvateľov. Jeho význam oproti okolitým dedinám bol v tom, že už pred tatárskym vpádom bol strediskom trhov a pri kostole bola zriadená farnosť údajne už v roku 1215 a podľa iných dokladov v roku 1244. Zničenie obce i kostola Tatármi len na krátky čas prerušilo pôsobenie cirkvi. Keď v polovici 13. storočia bolo založené spišské opátstvo, pozdvihol sa cirkevný život v obci a okolo kostola a fary sa začal sústreďovať i všetok cirkevný život širokého okolia.
V tomto cirkevnom stredisku si v tom čase farári 24 spišských miest založili dobročinné náboženské združenie "Confraternitas vulgariter Calondae', skrátene nazvané "Konfraternita". Patrili tam Harichovce, Hrabušice, Huncovce, Iliašovce, Kurimany, Levoča, Ľubica, Menhartovce, Milbach (dnešná Mlynica), Odorín, Poprad, Ruskinovce, Spišská Belá, Spišská Nová Ves, Spišská Sobota, Spišské Podhradie, Spišské Vlachy, Spišský Štvrtok, Švábovce, Tvarožná, Veľká, Veľká Lomnica, Veľbachy (dnešné Bystrany) a Žakovce. Keď neskoršie zo združenia vypadla Levoča, pridali sa tam Stráže pri Poprade a Matejovce.
Dohady sú, že toto spoločenstvo vzniklo už pred tatárskymi vojnami a že v roku 1298 si len svoj štatút obnovilo, pričom farár zo Spišského Štvrtka v ňom mal vedúce postavenie. Farári združenia sa schádzali v prvý deň mesiaca a radili sa ako zveľaďovať cirkevný život vo svojich farnostiach. Pre toto združenie ostrihomský arcibiskup Filip 29. novembra 1268 vydal listinu, v ktorej určil, komu títo farári majú platiť, kedy a ako ich vizitovať a určil, že farárov združenia nemožno trestať bez súhlasu synody. Tak si farári "Konfraternity" získali úctu a vážnosť.
Kráľ Ladislav IV (1272-1290) v roku 1274 obdaroval "Konfraternitu" rôznymi výsadami a tie potvrdil aj panovník Karol Róbert v roku 1328. Združenie farárov na Spiši existovalo ešte aj v 16. stor., i keď sa desaťročiami modernizovalo a obohacovalo o nové prvky. Jeho činnosť mala taký ohlas, že po jeho vzore vznikali podobné združenia farárov aj inde. Podľa spišského historika Samuela Webera v roku 1280 Spišský Štvrtok navštívil ostrihomský arcibiskup Lodomier, ktorý tu riešil mnohé cirkevné otázky a problémy.
V 14. stor. cirkevný život Spiša svojou činnosťou ovplyvňovali aj mnísi rádu antonitov v Dravciach, ktorí tam mali vybudovaný kláštor s nemocnicou a zaoberali sa liečiteľskou činnosťou, vzdelávaním a prepisovaním rôznych listín a kódexov. K farnosti v Spišskom Štvrtku boli rôznymi povinnosťami pripútané i filiálky. Aj keď sa niektoré z nich osamostatnili, boli povinné podľa dokumentu z roku 1349 odvádzať stanovené ročné poplatky v peniazoch alebo v naturáliách zvlášť pre kostol a zvlášť pre farára. Farníci museli prispievať na udržiavanie cirkvi a svojho farára milodarmi, ktoré kládli na bočný oltár.
Boli to chlieb, med, maslo, soľ, vosk a pod. Aj za rôzne cirkevné úkony sa platilo. Napr. za pohreb sa dávala sliepka s kohútom, za sobáš zas plátenné uteráky a pod. Poplatky museli platiť aj veriaci z obcí, ktoré v starých listinách boli označené menom Bulmani a Martili. Farnosť i kostol boli v tom čase bohaté. V jednom z dokumentov z 15. stor. sa spomína, že štvrtocký farár Gerhard Aranyossi v Spoločenstve kňazov zvyšoval úroveň filozofie a dbal na prehlbovanie teológie všetkých kňazov.
Spoločenstvo malo desať základných zásad, z ktorých najznámejšie boli: dbať na duchovnú úroveň kňazov a 1'udu, božie slovo hlásať v reči ľudu, dodržiavať mravné zásady, dbať na zbožnosť, spoľahlivosť, na spravodlivosť a prísnosť pri trestaní, na usporiadaný manželský život, ochotne pomáhať pri nešťastiach, ľudsky zaobchádzať s poddanými a služobníctvom a pod. Pôsobenie spolku výrazne vplývalo na verejnosť v širokom okolí. Aj keď v 15. stor. farnosť už nemala také postavenie ako predtým, predsa v zachovaných písomných prameňoch sa spomínajú niektorí občania, richtári, učitelia a farári ako účastníci dôležitých rokovaní Bratstva o majetkových, politických i cirkevných záležitostiach, napr. sudca Marek v roku 1307, štvrtocký farár Volmár, magister Matej v .roku 1323, neskorší spišský kanoník, Mikuláš Henkel, štvrtocký rodák, ktorý tu bol farárom v rokoch 1462-64 a potom správcom opátstva v Spišskom Štiavniku v rokoch 1464-1470 a iní.
V tridsiatych rokoch 16. stor. sa začala po celej Európe šíriť reformácia, hlásaná Martinom Lutherom a jeho stúpencami. Bolo to sociálno-politické a náboženské hnutie, ktoré sa prejavovalo úsilím o nápravu mnohých chýb katolíckej cirkvi a vyúsťovalo do obmedzovania jej moci. Reformácia vznikla v západnej Európe a dostala sa i do našich krajov. Nová náboženská problematika si našla zástancov a vyznávačov najprv v radoch šľachty a neskoršie predovšetkým medzi obyvateľmi nemeckého pôvodu. Nové náboženské vyznanie, protestantizmus, rozdelilo obyvateľov Spiša na katolíkov a evanjelikov, ľudové luteránov. Farári dlho odmietali reformáciu prijať. Nakoniec zvíťazila zásada: čia vláda, toho náboženstvo.
Asi v roku 1546 reformácia zvíťazila i v Spišskom Štvrtku. Reformácia pretrvávala vyše 100 rokov, postupne sa kryštalizovala, zbavovala najradikálnejších smerov a zavŕšila sa v roku 1582 prihlásením sa nemeckých farárov Spiša k umiernenej evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. V roku 1668 bol pri kostole sv. Ladislava, o ktorý sa starali minoriti, založený konvent, čiže združenie minoritov na Slovensku na čele s predstaveným - gvardiánom. V dobe reformácie kostol užívali evanjelici a katolíkom bola na vykonávanie ich bohoslužieb vyhradená Zápoľského kaplnka.
V 17. stor. za podpory uhorského panovníka začalo dochádzať k protireformácii. Išlo 0 obdobie prestupovania z evanjelickej viery opäť na katolícku. Toto nové náboženské hnutie, zvané tiež rekatolizácia, na Spiši podporovali i Csákyovci, ktorí si na tento účel povolali do Levoče jezuitov, aby tí radikálne zmenili náboženské pomery ku katolicizmu. V Spišskom Štvrtku rekatolizáciu prevádzali tu už dávno usadení minoriti, ktorí do svojej starostlivosti prevzali roku 1671 opäť kostol i farnosť. V roku 1684 sa evanjelici ilegálne a rôznymi intrigami opäť zmocnili kostola, no po dlhých vyjednávaniach o tri roky neskoršie kostol definitívne prevzali minoriti a starali sa oň až do roku 1950.
Podľa kanonickej vizitácie z roku 1700 k farnosti v Spišskom Štvrtku patrili filiálky Čenčice, Dravce a Machalovce a neskoršie pribudli Dlhé Stráže. Podľa iného dokumentu sa vtedy tunajšia farnosť starala i o farnosť v Hrabušiciach a o filiálku Vlkovce. O cirkevnom živote a kultúre v obci v nasledujúcich desaťročiach nieto písomných dokladov, je však pozoruhodné, že z rokov 1714-1860 sa zachovalo asi 1100 slovenských kázní, ktoré tu vznikli a boli prednesené minoritmi v Spišskom Štvrtku a na jeho okolí. Možno sa domnievať, že minoriti ovplyvňovali oblasť cirkevného i kultúrneho života obce a jej širokého okolia. Ak hovoríme o cirkevnom živote v obci, treba ešte spomenúť, že už počas 1. svetovej vojny v obci žila židovská rodina Jakuba Kleina. Pre svoj náboženský život nemala vytvorené podmienky.
Filiálka Kolinovce
Rímskokatolícka cirkev - FILIÁLKA Kolinovce. Vznik obce Kolinovce sa datuje od roku 1312, keď gelnický pisár KOLIN založil obec VILLA COLINII. V roku 1412 kráľ Žigmund daroval fare Spišské Vlachy obec Kolinovce ako omšovú zakladinu z veľkej cti k sv. Jánovi Krstiteľovi, aby sa denne konala svätá omša za neho a jeho rodičov. Od tej doby môžeme datovať aj korene kresťanského života v našej obci. Dnes filiálka Kolinovce patrí pod farský úrad v Spišských Vlachoch a biskupský úrad Spišskej diecézy na Spišskej Kapitule.
Z histórie cirkvi treba spomenúť, že v roku 1830 bol postavený malý klasicistický kostolík na kopci ku cti svätého Františka Assiského. Vďačne slúžil viac ako 200 rokov. V posledných rokoch 20. storočia napriek výstavbe chóru jeho priestory už nepostačovali. Prvý kto začal premýšľať nad rekonštrukciou Kostola bol vdp. Štefan Rečičár. Jeho plán rozšíriť pôvodnú stavbu neprešiel na pamiatkovom ústave SR. Keďže šlo o historickú pamiatku , ústav nedovolil žiadny stavebný zásah. Po jeho smrti na jeho miesto nastúpil vdp. Anton Mišek a ujal sa myšlienky svojho predchodcu.
V roku 1990 začal realizovať výstavbu nového kostola, ktorého základný kameň posvätil svätý otec Ján Pavol II. 22. apríla 1990 v Bratislave. 26. novembra v roku 1994, biskup Spišskej diecézy Mons. František Tondra pomazal znakom kríža steny úplne nového kostola a zasvätil ho Sedembolestnej Panne Márii. V suteréne novostavby boli vybudované priestory, využívané na poslednú rozlúčku so zosnulými. Od roku 1998 sa začali využívať voľné priestory aj členmi spoločenstva eRko - Hnutie kresťanských spoločenstiev detí.
V starom kostolíku sa v dnešnej dobe konajú bohoslužby iba na sviatok sv. Františka Assiského. Písomné doklady o živote vo filiálke sú doložené až z dôb farára Brandobura od roku 1946. V máji v roku 1946 sa v Kolinovciach utvorila autonómna cirkevná obec. Bol zvolený pravidelný cirkevný výbor na čele s kurátorom Jozefom Novákom, ktorý bol dušou cirkevnej obce. Prvým dôležitým rozhodnutím tohto výboru začať s opravou kostola. Už v máji bola pozvaná firma Július Guna k oprave organu, ktorého oprava sa hradila z fondu Dr. Pavla Doľáka.
8. júla sa začalo s opravou kostola. Prácou bol poverený Ján Čamer zo Spišských Vlách. Vykonala sa nová vonkajšia omietka, interiér kostola bol kompletne vymaľovaný. Oprava bola ukončená v septembri. Najväčšiu zásluhu na tejto akcii mal Jozef Novák, ktorý sa osobne zúčastňoval finančných zbierok, jednal s veriacim ako aj so staviteľmi. V roku 1830 keď bol postavený prvý kostol bolo v obci približne 300 katolíkov V roku 1946 ich už bolo 572. Z týchto dôvodov sa stali priestory kostola už stiesnené a tak na návrh Brandobura sa veriaci rozhodli postaviť chór.
Návrh sa prejednával v marci 1948 na zasadnutí výboru cirkevnej obce, kde bol zároveň zvolený i nový člen výboru riaditeľ školy Ferdinand Mikloš. Najdôležitejším problémom bolo financovanie projektu. Zbierkou pre tento cieľ bola poverená Katolická jednota žien. Murárske práce prijal Ján Čamera a tesárske Michal Tondra. Drevo sa zvážalo z farských lesov. Domáci povozníci poskytli svoje povozy zdarma. Práce sa začali aj ukončili v júni. Maliarske práce previedol Ján Kohan zo Spišských Vlach. 4. júla sa pri slávnostnej svätej omši konala posviacka chóru a zároveň aj orgánu.
V tunajšom kostole sa bohoslužby konali každú druhú nedeľu. Problémom bolo zabezpečenie vhodného dopravného prostriedku pre kňaza. Kolinovčania sa dohodli na zakúpení bričky. V decembri v roku 1948 kováč Benko zo Spišskej Novej Vsi, doviezol bričku. Po dohode s kurátorom miestnej cirkevnej obce bolo rozhodnuté, že brička za poplatok bude k dispozícii aj fare v Spišských Vlachoch predovšetkým na koledu a odpust „Za Huru“.
V roku 1994 nový kostol ako aj nové pekné priestory vzbudili v ľuďoch nové zanietenie. Začala sa aktívnejšia účasť veriacich na živote filiálky a farnosti. Účasťou na bohoslužbách ako aj v pozícii lektorov, alebo aj v iných oblastiach kresťanského života. Predtým existovalo iba Ružencové spoločenstvo. V októbri 1998 začína svoju činnosť eRko - Hnutie kresťanských spoločenstiev detí a mládeže. Staršia mládež sa aktívne s kňazmi zapája do práce s malými deťmi. Počas prázdnin sa organizujú detské eRko tábory. Obnovila sa tradícia koledovania z ktorého finančný výnos sa každoročne venuje na „Dobrú novinu“.
Medzi osobnosti zasväteného života z Kolinoviec patria:
- Sestra Petra z rádu sv. Bazila Veľkého, občianskym menom Albína Nováková, narodená 1. augusta 1938.
- Eduard Novák, brat sestry Petry, narodený 27. septembra 1941, gréckokatolícky farár v Trebišove.
Aktivity farnosti Spišské Vlachy
Farnosť Spišské Vlachy pravidelne organizuje rôzne podujatia a aktivity. Medzi ne patria:
- Benefičné koncerty chrámového speváckeho zboru BENEDICAT
- Duchovné stretnutia s bl. Zdenkou
- Odpust sv. Anny Kluknava
- Dni Spišského Jeruzalema
- Pobožnosť intronizácie Svätého písma v domácnostiach
- Liturgia domácej cirkvi pri adventnom venci
- Fatimská sobota na Mariánskej hore v Levoči
Okrem toho sa farnosť aktívne zapája do rôznych charitatívnych akcií, ako napríklad Solidarita s trpiacimi po zemetrasení v Turecku a Sýrii.