Každá farnosť má svoje hodnoty, či sú to duchovné alebo hmotné, tie, ktoré sme zdedili po našich predkoch. Medzi vzácne duchovné hodnoty patrí viera, ktorú nám naši rodičia v ťažkých podmienkach s obetami odovzdávali slovom i príkladom a za to im máme byť vďační po celý život.
História Farnosti Brodské
Kostol v dnešnom Brodskom je veľmi starý, pochádza z r. 1163. Pôvodný kostol bol gotický, čo dokladá gotická klenba presbytéria a gotické okno, ktorého pozostatok je zamurovaný vo veži (Brodčan 1991, aug.). Prvá prestavba bola v r. 1633, o čom svedčia klenba, stĺpy a okná kostola. Veža, zrejme špicatá, sa začala stavať za richtára Jána Hladíka.
Dokladom o tom je tento zápis v obecnej knihe: „Roku 1762 Weza naša Brocsanska zacsatek mala ku wistavenyu… Roku 1777, Dne 12. Júly.“ Bočné lode (konventy) pristavili roku 1866. Vtedy zrušili pri kostole cintorín a preložili ho na dnešné miesto. Kostol sv. Antona Pustovníka v Brodskom je 31 m dlhý a je 20 m široký. Má kapacitu do 500 ľudí. Po druhej svetovej vojne bola opravená klenba a veža kostola. V kostole sú tri oltáre: sv. Antona opáta. Panny Márie Lurdskej a sv.
Listina z r. 1653 uvádza, že patrónom kostola bol Ján Czobor, neskôr sám cisár. K Brodskému boli pripojené do r. 1784 ako filiálka susedné Kúty.
Kostol sv. Antona Paduánskeho v Brodskom
Kostol sv. Jozefa Pestúna
V obci sa nachádza kostol sv. Jozefa Pestúna a tvorí najvýznamnejšiu sakrálnu stavebnú pamiatku. Postavený bol v barokovom slohu v rokoch 1717 - 1726.
Bohoslužby
- Po - Pi: 18.00 hod.
- Sobota: 8.00 hod.
- Nedeľa: 7.00, 9.00, 10.30 hod.
Správca farnosti: vdp.
Kostol sv. Jozefa Pestúna v Brodskom
Kúty a Farnosť Brodské
Hoci patrí obec Kúty k najväčším obciam regiónu, ako farnosť sa konštituovala až začiatkom 19. storočia. Dovtedy patrila pod duchovnú správu farnosti Brodské, ktorá bola súčasťou Šaštínskeho archidiakonátu, neskôr obvodu v Ostrihomskom arcibiskupstve. Keďže Kúťania nemali vlastný kostol, chodievali na bohoslužby do Brodského, príležitostne putovali i do Sekúl ku Panne Márii Sekulskej, kam ešte aj v polovici 20. Začiatkom 18. storočia si chceli obyvatelia Kútov postaviť vlastný chrám, pretože mali iba malú kaplnku za Hribovom, v ktorej sa ojedinele krstilo a zriedkavo sa pri nej i pochovávalo.
Spomína ju aj kanonická vizitácia z roku 1713. Základ kostola bol položený 8. augusta 1717. Zápis s týmto údajom nájdeme v matrike Brodského. Kúty si štatút filiálky podržali až do roku 1784, keď sa stali miestnou kaplánkou, čiže mali vlastného kňaza, ktorý však patril pod právomoc brodského farára. V nasledujúcom roku dostali vlastnú matriku. Nákladom cisárskeho panstva bola v roku 1809 postavená fara. Tento rok môžeme považovať za rok vzniku samostatnej kútskej farnosti. Nový cintorín na okraji obce vznikol v 30. rokoch 19. storočia.
Zásluhou horlivého kňaza Dr. Andreja Radlinského, ktorý pôsobil v Kútoch od roku 1861 do roku 1879 ako miestny farár, sa rozvíjal duchovný život vo farnosti. Postaral sa v rokoch 1865 - 1867 o obnovu chrámu. Pri príležitosti ukončenia 1000. jubilea cyrilometodskej misie bola z podnetu Radlinského v posledný deň roku 1863 vykonaná zbierka na novú cirkevnú knižnicu. Radlinský stál aj pri zrode púte na Velehrad pri príležitosti tohto výročia.
Približne 70 pútnikov sa vydalo na cestu z Kútov 10. júla 1863 v piatok po rannej sv. omši. V deň ich návratu, 14. Začiatkom 20. storočia boli činné vo farnosti náboženské spolky Svätého ruženca, Najsvätejšieho Srdca Ježišovho a Terciári svätého Františka. Počas prvej svetovej vojny kostol prišiel iba o jeden zvon. V medzivojnovom období fungovali iba dve cirkevné základiny. Omšové fundácie slúžili na odbavovanie bohoslužieb. Druhá bola základina na údržbu sôch, kaplniek a krížov. Pri prechode frontu v apríli 1945 kostol utrpel značné škody.
Dostal vyše 40 granátových zásahov, múr bol na jednom mieste úplne prestrelený. Od roku 1990 sa vo farnosti obnovili procesie na sviatok Božieho Tela a farnosť usporiadala niekoľko pašiových hier. Stala sa tiež spoluorganizátorom celoslovenských osláv svätého Gorazda, ktoré sa od roku 1990 pravidelne každoročne konajú koncom júla. S myšlienkou založiť slávnosť sv. Gorazda v Kútoch prišiel vtedajší farár vdp. Irenej Ciutti.
Zdroj: Kúty. Záhorské múzeum v Skalici pre Obecný úrad Kúty, 2005. s.
Zbor
Tento zmiešaný zbor sa pravidelne raz týždenne schádza na skúškach. Umeleckou vedúcou a dirigentkou zboru je p. Antónia Palkovičová, učiteľka ZUŠ. Zbor svojím spevom umocňuje slávnostnú atmosféru pri bohoslužbách slávených počas cirkevných sviatkov, pri príležitosti prvého svätého prijímania, sviatosti birmovania a neposlednom rade i pri spoločenských podujatiach v našej obci.
tags: #rimskokatolicka #cirkev #farnost #brodske