Spišský Štiavnik je starobylá slovanská obec, ktorej história je úzko spätá s miestnym cistercitským opátstvom Panny Márie. Opátstvo založil brat uhorského kráľa Bela IV., Koloman, v rokoch 1216-1223. Názov obce je odvodený od potoka Štiavnik.
Kaštieľ Spišský Štiavnik
Rané dejiny a vznik farnosti
Podľa Jána Vencka, rodáka a historika Spiša, bola obec založená ako prvá po znovuzriadení kláštora po tatárskom plene v roku 1241. Hlavným agentom, šoltýsom Hildebrandom, ktorý pritiahol ľudí pre založenie obce, bol comes Hildebrand. V roku 1265 dostal od kláštora prenájom osady Stojany za dve marky striebra ročne. Pôvodní obyvatelia obce bývali v Sedliskách. Už v roku 1294, kedy sa Štiavnik prvý raz spomína v dokumentoch, je obcou s kostolom, mlynom a krčmou.
Cirkevne patrila obec najprv pod Spišský Štvrtok, následne bola filiálkou Hranovnice. Začiatkom 16. storočia, v roku 1531, počas bojov medzi Levočou a Kežmarkom kláštor vyhorel. Na jeho mieste dal do polovice 16. storočia postaviť kaštieľ Hieronym Lasky, diplomat v službách kráľa Jána Zápoľského.
Kostol svätého Ondreja v Hôrke
História farnosti sa viaže na rozvoj spišských kopijníckych obcí v oblasti blízkeho okolia Hôrky (Spišský hrad, Spišský Štvrtok). Rivalita vznikajúcich obydlí, spišských miest a nemeckých usadlíkov viedla k vzniku filiálneho kostola svätého Ondreja v Hôrke v polovici 13. storočia.
Kostol svätého Ondreja sa nachádza v miestnej časti Ondrej. Ide o ranogotický kostol z polovice 13. storočia, ktorý bol v 18. storočí prestavaný. Charakter chrámu je sieňový s polkruhovým uzáverom, zaklenutý pruskou klenbou, v uzávere konchou. Fasády sú hladké a veža je prestavaná, krytá stanovou strechou.
Kostol Narodenia Panny Márie v Spišskom Štiavniku
Kostol sv. Františka z Assisi v Štiavniku
Rímskokatolícky kostol v Štiavniku je významnou sakrálnou pamiatkou s bohatou históriou a zaujímavou architektúrou. Jeho vývoj prešiel viacerými etapami, od gotických počiatkov až po barokové a klasicistické úpravy.
Podľa najstaršej zmienky o starom farskom kostole v Štiavniku si nemožno utvoriť podrobný obraz o kostole, lebo v nej chýbajú nielen podrobnosti, ale i niektoré hlavné fakty. Neuvádza sa, kto a kedy ho dal postaviť, ba ani to či je postavený z kameňa alebo z dreva. Klenbu mal len nad svätyňou a v lodi bola rovná povala. Toto môže poukazovať na to, že pôvodným kostolom bola svätyňa a v neskoršej dobe pristavili k nej loď nového, rozšíreného kostola. Tento predpoklad možno podporiť i tým, že v kostole boli tri oltáre "aniguae figura" t. j. starého štýlu, ktorý ponechali zo starého kostola. Ďalej i to, že hoci kostol už bol zasvätený sv. Františkovi Serafínskemu, na hlavnom oltári bola socha Panny Márie a na bočných oltároch sochy sv. Kataríny a sv. Mikuláša.
Veža kostola bola drevená a v nej jeden zvon. Kostol mal všetky potrebné veci na slúženie svätej omše. Jeden ornát venoval kostolu gróf Imrich Balassa. Krstiteľnica bola urobená z dreva. Bohoslužobné knihy boli potrhané a zničené.
Ďalšia zmienka o kostole tak ako predchádzajúca neuvádza, kto a kedy ho postavil. No uvádza, že kostol je murovaný a klenba je len nad svätyňou a sakristiou. Povala v lodi kostola je tabuľová, nedávno obnovená. V pamätnej knihe obce Štiavnik sa uvádza, že starý kostol stál na terajšom cintoríne. Bol murovaný a gotického slohu. Písomné záznamy sú o ňom datované od 14. storočia. Pozostatky prvého kostola tvorí päť kresaných kameňov nachádzajúcich sa na obecnom cintoríne.
Vo vizitácii z roku 1728, sa uvádza, že do kostola sa vchádzalo dvoma vchodmi, a to zo západnej a južnej strany. Vizitácia z uvedeného roku ďalej uvádza, že bol zhotovený nový bohostánok a hlavný oltár. Oltár bol zhotovený z podnetu pána farára a za prispenia finančnej čiastky osvietených a urodzených pánov Štefana Ugroviča, Mikuláša Suňoga, Gabriela Beňovského a tiež miestneho občana Jána Petráňa v roku 1728. Bočné oltáre boli dva, jeden na evanjeliovej strane, tvoril ho bývalý hlavný oltár a druhý na epištolovej strane.
V uvedenom roku je zaznamenané, že bola zhotovená aj nová drevená kazateľnica, umiestnená na evanjeliovej strane. Písomné podklady hovoria, že starý kostolík bol postavený na cintoríne južne od farskej budovy, uvádza to aj vizitácia z roku 1766, v ktorej sa píše, že stál medzi vchodom na cintorín a cintorínovým krížom.
Vizitácia už presne popisuje vnútornú štruktúru kostola a jeho vtedajší stav. Kostolík bol zasvätený ku cti sv. Františka Serafínskeho. Stavba zachovávala smer západ-východ. Bol celý murovaný, ale už v čase vizitácie múry boli schátralé a slabé, čo svedčilo o veľkej starobylosti: "Ex nimia vetustate". Strecha bola najpravdepodobnejšie pokrytá šindľom.
V strede strechy vyčnievala malá drevená vežička, v ktorej bol umiestnený jeden zvon o váhe jedného metrického centa. Tento zvon dala odliať Alžbeta Ugrovičová v roku 1711 za svoje peniaze. Druhá drevená vežička bola nad vchodom do kostola. Hrozila spadnutím. Z nej visel druhý zvon o váhe dva metrické centy z roku 1759.
Murovaná a klenutá sakristia priliehala k pravej strane svätyne od severu. Do kostolíka sa vchádzalo jednými dverami od priečelia. Vo vizitácii z roku 1766 je zaznamenaný podrobný opis interiéru kostola. Zariadenie kostola tvorili dva rady lavic po obidvoch stranách lode a spovedelnica. Štyri drevené chóry podopierali drevené na zeleno namal'ované stĺpy, ktoré venčili dookola priečelnú stenu a bočné steny. Tri z chórov slúžili veriacemu ľudu, štvrtý organistovi a spevákom a tu bol umiestnený aj organ.
Architektúra Kostola
Barokovo-klasicistický kostol bol postavený v roku 1771 a opravený po roku 1945. Je to jednoloďová stavba s predstavanou vežou a rovným uzáverom presbytéria, zaklenutá pruskými klenbami. Po strane presbytéria sú prístavby s rovným stropom, južná kaplnka má valenú klenbu s podkasanými lunetami.
Fasáda je hladká, členená polkruhovo zakončenými oknami. Vstupný portál s ušnicovou šambránou má datovanie 1771. Kazateľnica je rokoková z druhej polovice 18. storočia, na oblom parapete rečnišťa má rokajovú ornamentiku. Drevená krstiteľnica je rokoková z druhej polovice 18. storočia, na vrchnáku sú zdvojené volúty s rímsou a rokajmi, zakončené malým súsoším Krstu Krista. Súpis pamiatok na Slovensku z roku 1969 uvádza aj rokokovú lampu na večné svetlo z druhej polovice 18. storočia.
Súčasný stav
Stav kostola je dobrý a slúži svojmu účelu. Stojí v strede obce.
Spišskoštiavnický dekanát
Spišskoštiavnický dekanát je jedným zo 14 dekanátov v Spišskej diecéze. Okrem farnosti Hôrka do neho patrí ďalších 9 farností, ktoré sa rozprestierajú na území 13 obcí okresu Poprad. Ide o farnosti Hozelec, Hôrka, Hranovnica, Jánovce, Kravany, Liptovská Teplička, Spišské Bystré, Spišský Štiavnik, Vikartovce a Vydrník.
Kaštieľ v Spišskom Štiavniku
Štiavnický kláštorný hrad je ukážkou, že nielen svetskí zemepáni žili z mozoľov poddaných, ale aj mnísi, páni tohto kláštorného hradu. Opát kláštora vymohol roku 1292 od panovníka, aby susedné obce povinne odovzdávali pre kláštor desiatky.
V bojoch o Uhorský trón medzi Jánom Zápoľským a Ferdinandom I. boli osada i hrad niekoľkokrát vyplienené a prívrženec Zápoľského Lasky hrad dobyl. Za odmenu Zápoľský vymenoval Laskyho za spišského župana (1528) a daroval mu Štiavnický hrad. Lasky premenil hrad na dôležitú pevnosť (1533). Jeho syn roku 1574 predal hrad Štefanovi Thurzovi. Roku 1579 bol už pánom hradu Šebastian Tököly, ktorého syn Štefan prestaval hrad na kaštieľ v renesančnom slohu.
Po tejto prestavbe ostal z pôvodného hradu vlastne iba materiál, preto treba štiavnický kaštieľ považovať za stavebnú pamiatku zo 16. storočia. Jeho terajší vzhľad nám už nepatrnými zvyškami pripomína jeho renesančný výzor.
Po páde Tökölyovcov (1669) kaštieľ získal ostrihomský arcibiskup Juraj Szelepcsényi, ktorý tam roku 1699 usadil jezuitov, ktorí k jeho západnej strane pristavali kaplnku. Jezuiti vlastnili kaštieľ až do zrušenia rádu Jozefom II. (1782 ). Vtedy prešiel do majetku novozriadeného Spišského biskupstva (1786). Roku 1832 dal vtedajší biskup Jozef Bielik kaštieľ prestavať. Pri renovácii v rokoch 1832 - 1834 a 1891 - 1908 sa narušil renesančný vzhľad kaštieľa. Roku 1925 kaštieľ vyhorel a v rokoch 1927 až 1929 ho renovovali podľa návrhu architekta Dušana Jurkoviča. Kaštieľ naposledy renovovali v roku 1950.
Exteriér a Interiér
Poschodový kaštieľ ma štvorcový pôdorys s nárožnými vežami, ktoré sú na západe hranolové a na východe kruhové. Fasády sú úplne hladké, len na vstupnom priečelí je malý tympanón. Kaštieľ obklopuje múr, respektíve ďalšie krídlo, ktoré ukončuje renesančná arkatúra. Na nároží opevnenia sú kruhové vežičky.
Ku kaštieľu patria hospodárske budovy a kaplnka, postavená zo sekundárne použitých kameňov, ako aj ranogotických architektonických detailov pochádzajúcich z kláštora.
Dispozícia kaštieľa je pozmenená - v niektorých miestnostiach sú korýtkové klenby, inde rovné stropy. V jednoloďovej kaplnke je oltárny obraz Zvestovania Panny Márie z čias okolo roku 1835 od J. Czauczika. V súčasnosti je v kaštieli sociálny domov mládeže a SOU.
Na kaštieli je od roku 1955 bocianie hniezdo a bociany sa doňho každoročne vracajú.
Kostol Narodenia Panny Márie
Podľa historika Jána Vencka kostol stál v obci už koncom 13. storočia. Patrocínium Panny Márie je doložené roku 1302 a 1398. Je zhodné s patrocíniom miestneho opátstva. Od roku 1700 evidujeme konkrétnejšie mariolologické patrocínium a to Narodenie Panny Márie, resp. Narodenie Kráľovnej anjelov, v súčasnosti je chrám zasvätený k úcte Narodenia Panny Márie. Panna Mária sa objavila aj na prvej pečati obce, ktorou obec overovala svoje dokumenty. Pochádzala z roku 1760 a vo svojom poli obsahovala Pannu Máriu s Ježiškom a kruhopis pečate niesol nápis: “Sigilium pagi Schavnik”.
Gotický rímsko-katolícky kostol z konca 14. storočia, barokovo upravený v 18. storočí, stojí uprostred obce pri Hornáde v riadne omurovanom, priestrannom dvore. Pre veľkú vlhkosť v kostole nie sú žiadne krypty. Hlavný oltár je venovaný ku cti Narodenia Panny Márie.
Roku 1700 sa okrem hlavného oltára „antiqui operis“ so zatváracími krídlami, v strede so sochou Panny Márie, okolo ktorej bolo šesť sôch apoštolov a sochy svätého Štefana, Ladislava, Mikuláša, Martina, Kataríny a Barbory, spomínajú aj bočné oltáre svätej Heleny, svätej Kataríny a svätého Mikuláša. Všetky bočné oltáre však boli zničené.
Roku 1705 urobili v kostole novú povalu a celý kostol vyzdobili katolíckymi obrazmi a sochami. V kostole je aj malý chór pre spevákov s orgánom. Terajší zvon pochádza z roku 1752 a je zdobený reliéfnym dekorom a nápisom. Roku 1738 boli na veži zriadené hodiny. Roku 1752 boli postavené dva bočné oltáre. Prvý k úcte svätej Anny a druhý k úcte svätého Jozefa.
Najstarší kalich pochádza z roku 1749. Je strieborný,ale pozlátený. Kamenná krstiteľnica pochádza z roku 1649. Na kužeľovom podstavci je kužeľovitý driek a oblá kupa. Má medený, tepaný, stupňovitý vrchnák, na ktorom je nápis s letopočtom. Roku 1767 bola od základov vymurovaná nová veža, a tiež v tom roku bola pokrytá strechou.
Významné udalosti v obci
Obec prežívala ťažké časy, občianska vojna po moháčskej porážke i storočie protihabsburských povstaní, nemal vplyv len na zmenu majiteľov panstva, ale i na samotný život ľudí. V tomto období boli ľudia vystavovaní nielen plieneniu vojsk, ale i neúrode , hladu, mororovým epidémiám ( 1622, 1645, 1678-9,1710), infláciám (1621 ) a iným ťažkostiam.
Po skončení povstania dochádza ku konsolidácii hospodárskych pomerov. Rozloha sedliakmi užívanej pôdy sa zväčšuje s tým že poldvorový sedliak postupne hospodári na 18 neskôr na 21 uhorských jútar pôdy, aby pri uzavretí urbára panstva Štiavnik v roku 1759 poldvorový štiavnickí sedliak mal v držbe 23,25 uhorských jútar pôdy a lúk na 2 vozy sena. Samozrejme sa rozšíril i počet sedliakov. Po zrušení poddanstva sa sedliaci stali vlastníkmi obrábanej pôdy.
V roku 1864 bola v obci vykonaná komacácia pôdy s tým , že obec mala 42,5 sedliactiev a 38 želiarstiev. Bolo zriadené urbárske združenie, ktoré malo 622 účastín pašienkov a 596 účastín lesa. V roku 1885 vybudovala sa nová budova fary a v roku 1871 nová budova školy .V roku 1882 bol založený vôbec prvý dobrovoľný hasičský spolok v okolí. Dňa 13. 4.1906 začal požiar v dôsledku ktorého vyhorela celá dedina s výnimkou krčmy a domov želiarov na Hôrke a Lyčanskom. Po požiari bola vybudovaná nová veža kostola a prebudovaná ľudová škola. Boli obnovené resp. namieste zhorených drevených domov boli postavené nové murované domy.
Zlá hospodárska situácia i maďarizácia viedla k vysťahovalectvu aj Štiavniku, najmä do USA a to hlavne do mesta Youngstown v Ohio a to až tak, že kým v roku 1884 mala obec 1074 obyvateľov v roku 1910 iba 906 obyvateľov. V roku 1914 začala prvá svetová vojna, v ktorej padlo 27 štiavnických chlapcov a v ščítaní obyvateľov v roku 1921 mala obec iba 831 duší.
Po jej skončení vojny a vzniku Československej republiky zaviedla sa do škol a úradov slovenčina. Spišským biskupom sa stal slovák Ján Vojtaššák, čo malo na dejiny obce značný vplyv. V kaštieli usadil rehoľu verbistov a v dome lesného majstra ženskú rehoľu služobníc Ducha Svätého. V roku 1924 bol vymaľovaný farský kostol maliarom Adamom. V rámci pozemkovej reformy boli pridelené gazdom nové role odčlenením z kaštielského majetku. Nakoľko pre výučbu boli nedostatočné priestory v rokoch 1935-37 sa vybudovala druhá školská budova, v ktorej neskôr bola zriadená materská škôlka.
V roku 1939 vznikol Slovenský štát a začala druhá svetová vojna, v ktorej za obeť padlo 8 štiavničanov. Nástupom vlády Komunistickej strany Československa v roku 1948 došlo k postupnej a možno povedať otvorene aj k nedobrovoľnej premene obce. V roku 1950 došlo násilnej deportácii mužskej i ženskej rehole v Štiavniku. V kláštore sa neskôr zdiadil Detský domov. V kaštieli najprv Ústav baníckeho dorastu a neskôr poľnohospodárske učilište pre mentálne postihnutú mládež. Zároveň začala nútená kolektivizácia a v roku 1952 vzniklo Jednotné roľnícke družstvo.
Na druhej strane v tomto období došlo aj dovybudovaniu obce. Bola postavená nová škola (roku 1967) budova obecného úradu(1956-59), budova pohostinstva s potravinami Jednota (1960-63), nový železobetóvý most cez Hornád (1973), budova Telovýchovnej jednoty ( 1980) nový detský domov (1984-87). Započala sa výstavba nového nákupného strediska.
Udalosti roku 1989 opätovne nastolil slobodu a umožnili súkromnú iniciatívu občanov. To sa hlavne prejavilo v náboženskej oblasti, ktorá bola za predhádzajúceho režimu dosť tvrdo potlačovaná. V roku 1990 bola postavená súčasná budova fary a opätovne boli do kláštora uvedené služobnice Ducha svätého. Taktiež bola postavená nová budova sakristie (2000) i opravená fasáda kostola. (1993).
Zmeny v celospoločenskom politickom živote sa odzrkadlili aj na činnosti našej obce predstaviteľov ktorých si teraz volia občania v slobodných voľbách.
| Rok | Počet obyvateľov |
|---|---|
| 1884 | 1074 |
| 1910 | 906 |
| 1921 | 831 |