Slovenské Vianoce: Zvyky a Tradície, Ktoré Pretrvávajú

Keď sa na slovenských dedinách a v mestách rozžiaria prvé vianočné svetlá a vo vzduchu sa začne šíriť vôňa medovníkov, vieme, že prichádza najkrajší čas v roku - Vianoce. Sú nám pripomienkou, že skutočná krása spočíva v malých gestách a v tom, že je rodina spolu. Tradičné vianočné zvyky, ktoré sa zachovali v našich domácnostiach, nám pripomínajú krásu a hlboký význam týchto sviatkov.

Vianoce na Slovensku sa v podstate začínajú už počas adventu. Zvykom je zapáliť každú nedeľu jednu sviečku na adventnom venci, pričom každá sviečka symbolizuje nádej, pokoj, radosť a lásku. Domácnosti sa pripravujú na sviatky, pečú sa koláče, pripravujú medovníky a zdobia sa adventné venčeky. V niektorých rodinách nechýba ani imelo, ktoré je symbolom šťastia, hojnosti a lásky. Kedysi bolo považované za posvätné - jeho vetvičky sa vešali v domácnosti, aby chránili rodinu pred nešťastím a chorobami.

Mikuláš a Predvianočné Očakávania

Pred Vianocami sa najmä deti tešia na Mikuláša, ktorý je symbolom darčekov. Podľa tradície Mikuláš prináša sladkosti, ovocie či drobné darčeky, ktoré sa vkladajú do umytých čižmičiek položených na parapet okna. Kto si čižmičky riadne neumyl alebo ich nevyložil na noc do okna, nenašiel v nich ráno na Svätého Mikuláša žiadne darčeky. Neposlušným deťom, ale niekedy aj dospelým, Mikuláš namiesto darčekov priniesol uhlie alebo poleno.

Štedrý Deň: Symbolika a Tradície

Štedrý deň je na Slovensku ešte stále dňom plným symboliky. Niektoré rodiny sa postia až do večere. Tradičná štedrá večera sa zvyčajne začína modlitbou a zvykom jedenia oblátok s medom, cesnakom, orechom a jablkom, čo má priniesť v rodine každému dobré zdravie až do ďalších Vianoc. Nasleduje tradičný vyprážaný kapor alebo niekde i rybie filé s majonézovým šalátom. Po večeri sa rodiny schádzajú okolo vianočného stromčeka, ktorý je často bohato ozdobený. Spievajú sa koledy, čo vytvára neopakovateľnú atmosféru.

Na Slovensku sa zachovali mnohé zaujímavé vianočné zvyky. Niektoré rodiny stále hádžu orechy do kútov miestnosti, čo má priniesť šťastie, alebo dávajú šupinu z kapra do peňaženky na zabezpečenie finančnej prosperity. Výnimočný je aj zvyk spomínať na zosnulých, pre ktorých sa často necháva voľné miesto pri stole. Je tiež zvykom nachystať jeden tanier navyše, ak by prišiel niekto, kto nemá v tento sviatočný večer kde byť, aby nezostal sám. Kedysi sa vravievalo: pre pocestného.

Prvý sviatok vianočný, 25. december, je venovaný oslavám narodenia Ježiša Krista. Tento deň je spravidla venovaný návštevám najbližšej rodiny a kostola. Druhý sviatok vianočný, deň svätého Štefana, je tiež tradične venovaný návštevám a účasti na bohoslužbách.

Symbolika Vianočných Pokrmov

Kedysi ľudia akýmsi rituálnym spôsobom umiestňovali na sviatočný stôl ovocie a strukoviny, ktoré mali ovplyvniť a predpovedať dianie v ďalšom roku. Pozrime sa, ktoré čo predstavuje:

• ORECH: Symbolizuje múdrosť a zabezpečí životnú silu. Podľa povier chráni aj pred zakliatím a dá sa z neho predpovedať aj budúcnosť.
• JABLKO: Symbolizuje jednotu, krásu, zdravie a lásku. Hlava rodiny rozkrájala jablko na toľko kusov, koľkí sedeli okolo stola, aby rodina ostala súdržná.
• MED: Domnievali sa, že med osladí život.
• CESNAK: Symbolizoval životnú silu a zdravie.
• PŠENICA: Umiestnili ju na stred stola, aby sa budúcoročná úroda vydarila.
• RYBA: Verili, že rýchla ryba v novom roku podporí rodinu v rýchlom napredovaní, a rybie šupiny sľubujú hojnosť.

Neexistujú Vianoce bez ryby a bez rybacej polievky - halászlé. Okrem jej náboženskej súvislosti (príbeh Ježiša a rybárov) verili tomu, že rýchla ryba v novom roku podporí rodinu v rýchlom napredovaní, v práci, a rybie šupiny sľubujú pre domáce osadenstvo hojnosť v ďalšom roku.

Na vianočnom stole nikdy nesmel chýbať varený bôb. Večera sa začínala „oplatkáma z madom, cesnekom, orecháma a jabĺčkom". Dobytku sa nosievali oplatky s petržlenovou vňaťou.

K štedrovečernému stolu sa varila „kapusná, či kapustová „poléfka" (kapustnica) zo sudovej kapusty, so sušenými slivkami, hríbikmi a „ščípkáma" z jabĺčok. Na štedrú večeru sa podávali aj výborné makové „perky" plnené slifkovým lekvárom a makové „pupáčiky". Koláče sa piekli vo veľkých kusoch. Obyčajne „caletky," orechovníky, tvarohovníky, makovníky, v tvare podkovy alebo rovné. Zákusky vtedy nepoznali.

Jedálny lístok štedrovečernej večere mal obsahovať všetky plodiny vypestované na gazdovstve, čo sa odrážalo v jeho podobe naprieč celým Slovenskom.

Symbolika Ihličnatého Stromu

Už v časoch pred kresťanstvom považovali vždy zelené ihličnaté stromy za magické, lebo nezamrznú ani počas chladnej zimy a nestratia ani svoje zelené ihličie. „Vianočné stromčeky do vidieckeho prostredia na Slovensku prenikli až koncom devätnásteho storočia. Vešali sa na stropnú hradu izby a zdobili slamenými ozdobami, jabĺčkami, orieškami, papierovými ozdôbkami, medovníčkami či sušeným ovocím. Mladé dievčatá tvorili pôvabné ozdôbky aj vyšívaním a šitím. Na prelome 19. a 20. storočia sa už kupovali aj čokoládové ozdoby,“ vysvetľuje Katarína Nádaská, slovenská etnologička.

Ďalšie Zvyky a Povery

• Na Štedrý deň nesmela byť prvou návštevou v dome žena. Prišla iba tá s úmyslom uškodiť. To využili malí chlapci, koledníci, chodiaci skoro ráno vinšovať.
• Nič z domu sa nepožičiavalo, nič nevynášalo, dokonca ani smeti, nesmela sa ani voda vyliať, lebo by sa vynieslo bohatstvo a bosorky by mohli s požičanými predmetmi čarovať a uškodiť.
• Tento deň bol pôstnym dňom, až do chvíle, kým nevyšla prvá hviezda.
• Ľudia verili, že ako bude v tento deň, tak taký bude celý rok. Preto sa vyhýbali hádkam, plaču, zlej nálade a mrzutostiam.
• Podľa počasia posudzovali úspešnosť budúceho roka. Tmavé nebo a veľa snehu symbolizovalo plnú stodolu, veľký mesiac neúrodu, množstvo hviezd veľa hydiny a hmla bola predzvesťou smrti.

Vianoce v Regiónoch Slovenska

Prežívanie adventu a samotných Vianoc najlepšie vystihuje slovo rôznorodosť. Ak sa do rodiny vydala nová žena, prípadne sa do nej priženil muž, zvyky a tradície sa pomiešali. „Pre ľudí z nášho regiónu sú Vianoce posvätné. Rovnako ako tradície, ktoré sa nám podarilo zachovať si, a to aj napriek dnešnej uponáhľanej dobe. Zároveň sa naša nátura vyznačuje toleranciou. Najmä v rodinnom kruhu. Preto sa vieme prispôsobiť zvyklostiam aj nových členov. Napriek tomu, že sme malý región, každá obec a každá rodina má svoje vlastné zvyky,“ hovorí o Vianociach Ing.

Vo Veľkom Lipníku sa večera začína kúskom chleba s cesnakom, aby bola rodina po celý rok zdravá. Následne sa podávajú varené omastené bobaľky pripravené na sladko, symbolizujúce veľké jačmenné klasy.

V Starej Ľubovni má zabezpečiť dostatok peňazí šošovicová polievka, ale jedáva sa aj fazuľová či hubová.

Tabuľka Symbolov a Významov Vianočných Pokrmov

tags: #adam #cas #vianoce