V prvej Cirkvi sa krst, prvé prijímanie i birmovka konali súčasne. Biele rúcho symbolizovalo nový život, do ktorého veriaci vstupovali. U nás, keď krstíme deti, tak o tom nevedia. Do tajomstva nového života začínajú vstupovať až vtedy, keď začínajú chápať, teda pri 1. sv. prijímaní.
Deti majú predovšetkým radosť z pekných šiat, z peknej oslavy, z peknej parády. Ale je treba, aby sme my, ktorí sa možno ani nepamätáme, ako to bolo, keď sme my boli pri 1. sv. prijímaní, aby sme si teraz dobre uvedomili, o čo vlastne ide, aby sme z tohto hľadiska mohli chystať aj naše deti na 1. prijímanie. Pretože nakoniec i v mysli dospelých kresťanov sa zakorenil taký pohľad na toto všetko, aby dieťa malo čím krajšie šaty, aby potom malo čím lepšiu spomienku, fotografujeme sa atď. Nanajvýš deťom rozprávame o tom, že príde Pán Ježiš, aby sa tešili. Taká návšteva Pána Ježiša pre potešenie. - To hlavné nám zostáva stranou. Tu naozaj ide o vstup do nového života. Všetka tá sláva, čo robíme okolo toho, to je len sláva na počesť toho nového, čistého, krásneho, pravdivého života.
Iste, deti sa zo všetkého tešia. Čítal som o jednom malom černoškovi, ktorý bol na sv. prijímaní. Tešil sa, vyskakoval od radosti. Pýtali sa ho: „Prečo sa tak tešíš?“ - „Bol som na svätom prijímaní.“ Moja mamička mi vtedy povedala, keď som to čítal: „Deti sa zo všetkého radujú. To ešte nič neznamená. Ktovie ako chápal to prijímanie, keď sa z toho radoval.
Možno sa budete diviť, keď poviem, že musíme viesť deti, aby sa radovali z niečoho väčšieho, krajšieho a pravdivejšieho, že tam ide o niečo viac, ako len o to, že dieťa prijme chlieb premenený na Kristovo Telo. Že tam ide predovšetkým o veľké tajomstvo lásky. To nie je samoúčelné, že sa ten chlieb mení na Kristovo Telo. Dieťa a každý pri sv. prijímaní by si mal byť vedomý toho, že je to dotyk s tou najväčšou láskou, aká je možná, a že my preto ideme na sv.
Poznal som jedného chlapca. Mal asi 10 rokov, keď bol na birmovke. Po birmovke, ako to obyčajne býva, mali doma slávnostný obed. Keď sa všetci rozišli, chlapec si zobral čistý kapesník, nabral doňho koláčov i kus mäsa, čo zostalo po obede. Poobzeral sa, či sa naňho nikto nedíva, a ticho sa vytratil von do poľa. Zamieril k jednému stromu neďaleko ich domu a tam ho už čakal iný chlapec. Ten druhý chlapec bol taký zanedbaný, zaostalý. Bol sirota a slúžil. Ako to obyčajne bývalo, aj na birmovku išiel len tak ako jeden z posledných, aby to mal. Málokto sa staral o to, ako bude oblečený. Chlapec bol z toho smutný. Teraz sa teda stretli. Chlapec nabral z domu čo mohol najlepšie, prišiel a rozvinul to pred ním. Tomu oči zažiarili, lebo ani v tento deň nebol nijako zvlášť najedený. S chuťou sa pustil do toho a pojedol to.
Keď sa tento vrátil domov, mamička si ho všimla: „Prosím ťa, čo to má znamenať? Kde si s tým bol?“ Chlapec jej to všetko porozprával, čo a ako, a nakoniec povedal: „Vieš, mamička, ja som počul, že Pán Ježiš povedal, že čokoľvek urobíme jeden druhému, že jemu urobíme. Ja som to dnes chcel Pánu Ježišovi takto. I takto sa možno radovať po 1. prijímaní, i takto sa možno radovať po birmovke.
Možno znovu povieme: Ale čo, veď dieťa sa z hocičoho raduje. Ale ja toho chlapca poznám, v ňom to zostalo stále až do staroby: radosť z toho, že môže dobre spraviť. Veľmi často chápeme spoveď tak, že sa spovedáme preto, aby sme mohli ísť na sv. prijímanie. Ale to nie je celkom tak. Isteže, po spovedi chodievame na sv. prijímanie, pretože na sv. prijímanie máme ísť vždycky, keď nemáme ťažký hriech - a po spovedi ho nemáme. Ale na spoveď chodíme preto, aby sme si skontrolovali život, vylepšovali, čo sa vylepšiť dá, kontrolovali svoju lásku a napravovali chyby a stále sa znovu rozhodovali byť lepšími ľuďmi, aby sme formovali svoju osobnosť k zrelej ľudskosti podľa miery Kristovej.
A na prijímanie chodíme takisto preto. Nie preto, že sme dobrí, ale preto, aby sme sa stali lepšími. O toto ide pri krste, o toto ide pri sv. prijímaní, o toto ide pri spovedi. Byť dobrým človekom. Jednému dievčatku po sv. prijímaní mamička hovorila: „Musíš byť teraz dobrá, aby si mohla každý večer chodiť na sv. Možno že tomu rozumieme. To dievčatko to tak videlo, aj mamička to tak videla, že dobré bude vtedy, keď nebude behať, keď nebude vystrájať, keď bude ticho sedieť v kúte, keď na slovo všetko poslúchne. Ale to bolo pre to dievčatko neznesiteľné.
Byť dobrým - to je také, ako bol ten chlapec: mať vo svojom srdci túžbu dobre spraviť a byť si vedomý toho, že keď niekomu dobre spravíme, tak je to naozaj veľké stretnutie s Kristom, ktorému sme dobre spravili. Samozrejme, ak budeme od detí čakať po sv. prijímaní, že budú také dobré, že už nebudú veselé, že už nebudú vystrájať - to by sme im chceli zobrať ich detstvo. To je najkrutejšie, že rodičia vidia dobrotu dieťaťa v tom, že im nerobí nijaké starosti, že sa dobre učí, že si samo všetko spraví. Ale či má vo svojom srdci lásku alebo nelásku k tým druhým, to akoby nás ani nezaujímalo. A toto znamená byť dobrým.
„Ako mi je z toho teraz dobre!“ povedal ten chlapec. Takúto radosť sa musíme učiť hľadať aj my sami. Toto je to, čo treba vedieť o krste, o 1. sv. prijímaní, o birmovke. To všetko stojí na počiatku veľkej snahy byť lepším človekom.
Tento kostol už videl veľa slávností 1. sv. prijímania. Kiežby tieto slávnosti mali čím ďalej, tým viac túžby po väčšej láske, po väčšej dôvere, po väčšej nádeji nového života, symbolizovaného tým bielym rúchom, ktorý bude potom charakterizovaný čistou pravdou, čistou láskou, čistým šťastím!
Nikto by sa nemal zrieknuť takej ctižiadosti, aby na nás poukazovali, ako na prvých kresťanov: Pozrite, akí sú to dobrí ľudia. Pozrite, ako sa milujú! Tohto sa nesmieme zrieknuť, pretože toto je poznávacie znamienko každého z nás. Ak nás nebudú podľa tohto poznať, všetko ostatné bude nepravdou. A my sme predsa preto boli pokrstení, preto sme boli na 1. sv. prijímaní, preto chodíme spoveď a na sv. prijímanie, aby sme vynikali touto láskou, ktorá bude každému biť do očí.
Aby sa krstná milosť mohla rozvíjať, je dôležitá pomoc rodičov. To je aj úloha krstného otca alebo krstnej matky, ktorí majú byť presvedčenými veriacimi, schopnými a ochotnými pomáhať novopokrstenému, dieťaťu alebo dospelému, na jeho ceste kresťanského života.
- usilovať sa, aby pokrstený viedol kresťanský život, primeraný krstu, a aby verne plnil povinnosti, ktoré s touto sviatosťou súvisia (KKP, kán.
Môže byť iba jeden krstný otec alebo iba jedna krstná matka, alebo jeden krstný otec a jedna krstná matka (KKP, kán.
aby zavŕšil 16. Pokrstený nekatolík môže byť pri krste jedine spolu s katolíckym krstným rodičom, a to iba ako svedok krstu (KKP, kán. Zvlášť v prípade nedostatkov v oblasti viery a náboženskej praxe rodičov dieťaťa treba dbať na to, aby krstní rodičia boli ľuďmi živej viery.
Pre birmovanie, takisto ako pre krst, majú kandidáti hľadať duchovnú pomoc birmovného otca alebo birmovnej matky. Birmovanec má mať podľa možnosti birmovného rodiča, ktorého úlohou je starať sa, aby sa pobirmovaný správal ako opravdivý Kristov svedok a aby verne plnil povinnosti, ktoré s touto sviatosťou súvisia (KKP, kán. Aby niekto plnil úlohu birmovného rodiča, je potrebné, aby vyhovoval podmienkam, ktoré platia pre krstného rodiča (KKP, kán.
kto je postihnutý nejakým cirkevným trestom, napr. [2] Taktiež život snúbencov v spoločnej domácnosti pred uzavretím manželstva nie je v zhode s Božím zákonom a s učením Cirkvi, je hriešny. [3] Civilný sobáš resp. [4] Exkomunikáciou (vylúčením z Cirkvi) sú postihnutí tí, čo spáchali niektoré ťažké hriechy, ako je apostázia (odpadnutie od viery), heréza (bludné učenie) a schizma (rozkol), a tiež potrat - pre toho, kto si dá vykonať alebo vykonáva potrat alebo pri tom spolupracuje. Exkomunikácia v takýchto prípadoch nastáva automaticky vykonaním daného skutku. (Porov. KKP, kán. 1364, 1398.) Exkomunikáciu môže sňať pápež, biskup alebo kňaz, ktorý má na to poverenie. (Porov.
[5] „Cirkevné prikázanie určuje a spresňuje Pánov zákon: V nedeľu a v iné prikázané sviatky sú veriaci povinní zúčastniť sa na omši. (KKC, 2180). „Nedeľná Eucharistia je základom celého kresťanského konania a potvrdzuje ho. Preto veriaci sú povinní zúčastniť sa na slávení Eucharistie v prikázaných dňoch, ak len nie sú ospravedlnení z vážneho dôvodu (ako je napr. choroba, starostlivosť o dojčatá) alebo dišpenzovaní vlastným farárom.
Aktuálne úlohy Aktuálne neprebieha príprava na birmovku. Odpovede na časté otázky nájdeš v sekcii FAQ. (Musíš byť členom komunity Birmovanci Stará Bystrica.) Pozri tiež Informácie.
Stále úlohy Kandidát/birmovanec preukazuje opravdivý záujem o sviatosť birmovania plnením týchto úloh (väčšina z toho sú základné náboženské povinnosti): každodenná modlitba, pravidelná účasť na sv. omši každú nedeľu a prikázaný sviatok (účasť na sv. omši na viditeľnom mieste v kostole, najlepšie vpredu pred oltárom), mesačná svätá spoveď, správanie a postoje v súlade so životom opravdivého kresťana.
Kňazi - rodáci z farnosti:
- Adalbert Letko - Rojkov
- Jozef Tavel - Stankovany
- Pavol Lacko - Rojkov
- Pavol Pečko - Stankovany
- Michal Pasztor - Kraľovany
Rehoľníci - rodáci z farnosti:
- Jakub Buliak - redemptorista
- Marta Rustika Buljaková
- Antónia Lukrécia Straková
- Agnesa Balzamína Belková
- Mária Augustína Hadačová
Zoznam organistov vo farnosti Stankovany:
| Roky | Meno |
|---|---|
| 1900 - 1910 | Fidrich Matiasovský |
| 1911 - 1915 | Anton Húska |
| 1915 - 1935 | Juraj Urban |
| 1935 - 1960 | Leonard Blaha |
| 1960 - 1973 | František Adamec |
| 1974 - 1994 | Alojz Hadač |
| 1994 - 2010 | Ivana Buljaková |
| 2010 - 2020 | Stanislava Lucká |
| 2020 | Matej Kosa |
Zoznam kostolníkov vo farnosti Stankovany:
| Roky | Meno |
|---|---|
| 1919 - 1923 | Koloman Švábik |
| 1935 - 1945 | Marián Poljak |
| 1946 - 1953 | Ondrej Dubovec |
| 1953 - 1968 | Ondrej Špitko |
| 1968 - 1992 | Peter Huntata |
| 1973 - 1994 | Augustín Šimo |
| 1994 - 2010 | Jolana Jelšovková Kelčíková |
| 2010 - 2018 | Augustín Šimo |
| 2018 | Martin Straka |
Obrázok birmovky
Odporúčte túto stránku priateľom.