Farnosť Štefanov nad Oravou: História a kultúrne dedičstvo

Farnosť Štefanov nad Oravou sa pýši bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom, ktoré formovali jej obyvatelia a cirkevné pamiatky. V tomto článku sa pozrieme na históriu farnosti, jej kostoly, kaplnky, zvonice a významné osobnosti, ktoré zanechali trvalú stopu v jej dejinách.

Cirkevné pamiatky v Štefanove nad Oravou

Mariánska kaplnka Navštívenia Panny Márie

V Hornom Štefanove bola v roku 1780 postavená Mariánska kaplnka Navštívenia Panny Márie. Veriaci sa tu schádzali na súkromné pobožnosti. V kaplnke raz do roka bývala odpustová slávnosť a príležitostne pohrebné omše. V čase jej výstavby pôsobil vo farnosti Tvrdošín Pavol Bernolák zo Slanice, pravdepodobne strýko Antona Bernoláka, kodifikátora prvého spisovného slovenského jazyka.

V jej čelnej stene je malý výklenok, v ktorom je uložená socha sv. Floriána, patróna hasičov. Dnes je tam nová, ktorá nahradila pôvodnú drevorezbu tohoto patróna. Vytvoril ju neznámy autor v 19. storočí. Pôvodnú drevorezbu Oravská galéria v Dolnom Kubíne vystavuje v trvalej expozícii tradičného ľudového umenia v kostolíku na Slanickom ostrove a v Župnom dome v Dolnom Kubíne aj kópiu tejto drevenej polychrómovanej plastiky svätého Floriána.

Kaplnka prešla viacerými úpravami. V roku 1994 sa opravila strecha, vymenili sa okenné rámy s okenicami, dvere, podlaha. V r. 1999 opravili dlažbu, okná, dvere, vymaľovala sa. Pripravil sa Boží hrob. Okná, dvere vyrobil Ján Brunčák a vymaľoval Stanislav Kakačka. O ostatné sa postaral Pavol Kuloštiak. Dnes môžeme povedať, že pôvodný je už len pôdorys a z časti aj murivo stien. Doposiaľ je však vo vežičke kaplnky umiestnený najmenší zvon, cca 40 - 50 kg.

Srdce má vymenené s nie príliš šťastne zvoleným materiálom. V jeho hornej časti je nápis: FUSA LOSSONI o 1814 (Odlial LOSSONI v roku 1814). V dolnej časti je nápis: FUSA PRO PAGI LAVKOVIENSI SUNT KOKAN (Odliate pre dedinu Lavkov sunt Kokan). Zvon bol teda darom občanov Lavkova pre kaplnku. V jeho strede je vyobrazená plastika svätca so svätožiarou v rúchu, ktorý v ruke drží klasy obilia. Je vyobrazený uprostred nápisu: S. LAU RENTUS (RENTIIS).

Zvonice v Štefanove nad Oravou

V Štefanove nad Oravou je ich celkom sedem. Ich historická a umelecká hodnota je veľmi vysoká. Zvony boli a sú symbolom cirkvi, ale vždy slúžili aj svetkým veciam. Ako som už uvádzal, vrchnosť počas I. svetovej vojny nariadila rekvirovať zvony po obciach a mestách, ktoré boli použité na výrobu zbraní. Tak 30.11.1916 zobrali maďarskí vojaci dva zvony z kostola v Bobrove (200, 500 kg) a 4.10.1917 ešte tretí - 737 kg. 13.7.1917 rekvirovali v Námestove, ale aj Zubrohlave, Liesku…Štefanovci si svoje zvony uchránili.

Zvonice sa stavali hlavne tam, kde nebol kostol, na základe nariadenie Márie Terézie, ktorá tzv. Ohňovým patentom z roku 1751 nariadila ich stavanie, aby sa mohlo v tom ohňovom mieste na zvon uderiť, aby noční vartáši hneď na zvon šturmovali, alarm urobili, keď spozorujú oheň. Zvonice boli postavené tak v Dolnom, ako aj v Hornom Štefanove. Presný dátum výstavby uviesť neviem.

Zvonica v Hornom Štefanove

V zvonici v Hornom Štefanove sú dva vzácne zvony. Menší zvon bez udania hmotnosti, odhadom okolo 80 - 100 kg má v hornej časti nápis: FVSA PER JOSEPHUS LISSIAK NEOSOLII 1771. (Odliate pre Jozefa Lissiaka (Líšku) v roku 1771). V dolnej časti zvona je nápis: S. IOHANUS ET PAULE O.P.N. (Sv. Ján a sv. Pavol). Nápis je pod zobrazením dvoch svätých, ktorí v ruke spolu držia ratolesť.

Zastavme sa pri zobrazení dvoch svätých, sv. Ján a sv. Pavol, ktorí nemajú nič spoločné a napriek tomu držia spolu ratolesť. Pri návšteve starých cintorínov neraz nájdeme pieskovcové náhrobné kríže s maľovanými alebo vytesanými svätými, ktorých mená niesli zomrelí. Tak dochádzalo ku kurióznym spojeniam svätých. Predpokladám, že aj Jozef Líška, ktorý preukázateľne v Hornom Štefanove žil v roku 1770, dal na pamiatku svojich príbuzných, Jána a Pavla, odliať zvon práve s týmito svätými.

Druhý, väčší zvon s bohatou ornamentálnou výzdobou, s hmotnosťou 248 kg, má v strede nápis: SZENT ISTVÁN KUNYURUBJ ERRETUNK (Svätý Štefan oroduj za nás). Tento nápis obkolesuje kľačiaceho sv. Štefana s kráľovskou korunou v ruke pred madonou s dieťatkom. Na druhej strane, oproti tomuto obrazu a názvu, je uvedené: UNTETTE POJTEK ISTVÁN 1891 (Dal uliať Štefan Pojtek 1891). Na obrube v hornej časti zvona je nápis: UNTETTE THIIRY JANOS ÉS FIA BUDAPESTEN 1891 (Ulial Thiiry Ján a syn v Budapešti v roku 1891).

Zvonica v Dolnom Štefanove

V čase postavenia bola nad dedinou. Dnes je mimo nej. Pod ňou za potokom bola škola, kováčska dielňa a oproti nej rodinné domy. Stála na nezalesnenom kopčeku približne v strede medzi krížom na krížnych cestách a cintorínom. Okolo nej bola hlavná prístupová cesta do obce. Do dnešných dní sa v nej zachoval prekrásne zdobený zvon, ktorý nesie nápis v jeho v hornej časti: FVDIT FRANC. LITMAN NEOSOLI 1797. (Dal odliať František Litman v (deň) roku 1797). Je veľkosťou rovnaký ako zvon vo zvonici v Hornom Štefanove 80 - 100 kg. Sú na ňom zobrazení dvaja svätí, pričom jeden z nich drží kríž.

S menom Litman som sa nestretol, ale podobné meno môže pochádzať ešte z najstarších osadníckych rodín Dolného Štefanova - Litvák v roku 1619. Na zvone, ako spomína Ján Hoblík, zvonieval krstný otec Pačík.

Kostol v Štefanove nad Oravou

Do dnešnej podoby sa kostol začal stavať 25. 5. 1766. Stavbu dokončili r. 1770. Vysviacka kostola bola v deň Najsvätejšej Trojice 2. júna. Dnes je to trojloďový kostol s neskorobarokovým monumentálnym oltárom. Zásluhu na výstavbe má vtedajší farár Pavol Bernolák (strýko filológa Antona Bernoláka), ktorý bol rodákom zo Slanice. Ako farár pôsobil v Tvrdošíne v r. 1755-1796. Kostol potom vymaľoval Karol Mayer, tvrdošínsky maliar, ktorý svoje maľby signoval monogramom C. M. Ďalšie maľovanie kostola sa uskutočnilo v roku 1929.

V roku 1900 po veľkom požiari kostola bola prestavaná aj veža, ktorá predtým bola cibuľovitého tvaru. Z rokov 1760 pochádza tiež farská budova vrátane pieskovcových ležiacich levov, ktoré boli umiestnené na vchodovej bráne. Dnes sú umiestnené pri kostole pred sakristiou. Z 2. polovice 18. storočia pochádza výklenok (nika) nad vchodom do sakristie s rodovou plastikou sv. Floriána. Taktiež z konca 18. storočia sú pieskovcové sochy svätého Jána Nepomuckého a Mariánsky stĺp. Sú umiestnené na nádvorí kostola zo severnej strany.

Sv. omše v tomto kostole sú: cez týždeň ráno o 6:15 a večer o 18:30. V sobotu ráno o 7:00.

Významné osobnosti Štefanova nad Oravou

Štefanov nad Oravou sa môže pochváliť mnohými významnými osobnosťami, ktoré sa zaslúžili o rozvoj obce a regiónu. Medzi najvýznamnejšie patria:

  • Alojz Buček, JUDr. Narodil sa 13. augusta 1904 v Gyoma v Maďarsku ako syn dolnoštefanovského plátenníka. Právo vyštudoval na Karlovej univerzite v Prahe. Zomrel 31. januára 1986 a je pochovaný v Bratislave v Slávičom údolí.
  • Jozef Gazdík, PhDr. Narodil sa 24. januára 1931 v Dolnom Štefanove. Bol redaktorom vydavateľstva Tatran v Bratislave a lektor slovenského jazyka na Jagellonskej univerzite v Krakove. Zomrel 8. februára 1982 v Bratislave.
  • Ľudovít Glonek Narodil sa 22. mája 1922 v Dolnom Štefanove. Bol učiteľom, riaditeľom školy a tajomníkom školského inšpektorátu. Zomrel dňa 9.3.2017 v Liptovskom Hrádku.
  • Jozef Hajduk Narodil sa 16. júna 1868 v Hornom Štefanove. Bol učiteľom a inšpektorom pre okres Trnavu a Kežmarok. Zomrel 29. mája 1931.
  • Ján Efrém Hoblík Brat františkán, sa narodil 7. 3. 1910. Maľuje, venoval sa nacvičovaniu ochotníckych divadiel, spevokolu, hral na organ a venoval sa deťom v škole pri výučbe náboženstva od r. 1931 - 1950.
  • Imrich Holomáň, JUDr Narodil sa 4. novembra 1916 v Dolnom Štefanove. Bol účastníkom SNP a pracoval v drevárskom priemysle.
  • Alojz Kakačka, Ing. Narodil sa 16.7.1934 v Hornom Štefanove. Bol podnikovým riaditeľom Tesly Orava Nižná. Tragická dopravná nehoda 6.7.1973 ukončila jeho životnú púť.
  • Jozef Kakačka Narodil sa 15. novembra 1952 Štefanove. Vykonaval funciu starostu obce v rokoch 2003-2013. Zomrel 14. novembra 2013.
  • Jozef Koválik sa narodil 5. marca 1926 v Hornom Štefanove. Bol redaktorom Pravdy a Ľudu v Bratislave. Zomrel 8. januára 1986 v Bratislave.
  • Ján Kovalík, Dr. Narodil sa 26. mája 1866. Bol profesorom a riaditeľom gymnázia v Trstenej. Zomrel 22. apríla 1934.
  • Karol Kovalik Narodil sa v roku 1857. Bol kráľovským bosniansko - hercegovinským vyberačomdaní. Zomrel v roku 1904 a je pochovaný na cintoríne v Dolnom Štefanove.
  • Štefan Koválik Narodil sa 28. júna 1947 v Hornom Štefanove. Za kňaza bol vysvätený 18. júna 1972 v Bratislave. Zomrel 15. augusta 1995.
  • Mária Kovalová - Bránická Narodená 2. februára 1920. Učila v Sihelnom, Rabči, Zubrohlave a v Lokci. Zomrela v Dolnom Kubíne 20. marca 1991 a je pochovaná v Lokci.
  • Jozef Krilek, prof. Ing., DrSc. Narodil sa 7. júna 1925 v Hronom Štefanove. Bol profesorom Vysokej školy poľnohospodárskej v Prahe.
  • Ivan Maťuga, Ing. Narodil sa 27.3.1964. Od roku 2013 je zvolený za starostu obce.
  • Alexander Mikuška Narodený 29. októbra 1923 v Hornom Štefanove. 25 rokov sa venoval náprave reči u detí.
  • Ján Mikuška, Ing. Narodil sa 10.1.1922 v Hornom Štefanove.
Významné osobnosti Štefanova nad Oravou
Meno Dátum narodenia Povolanie/Činnosť Dátum úmrtia
Alojz Buček 13. augusta 1904 Právnik 31. januára 1986
Jozef Gazdík 24. januára 1931 Redaktor, lektor 8. februára 1982
Ľudovít Glonek 22. mája 1922 Učiteľ, riaditeľ školy 9. marca 2017
Jozef Hajduk 16. júna 1868 Učiteľ, inšpektor 29. mája 1931
Jozef Kakačka 15. novembra 1952 Starosta obce 14. novembra 2013
Ján Kovalík 26. mája 1866 Profesor, riaditeľ gymnázia 22. apríla 1934
Štefan Koválik 28. júna 1947 Kňaz 15. augusta 1995

Informácie boli čerpané z knihy Štefanov nad Oravou 1355-2005 (autor Ing. Ivan Maťuga).

tags: #farnost #stefanov #nad #oravou