V Cirkvi na Slovensku sa kladie veľký dôraz na pastoráciu povolaní, ktorá sa považuje za jednu z priorít jej poslania. Cieľom je podporovať a rozvíjať duchovné povolania v rámci jednotlivých diecéz, rehoľných spoločenstiev a farností.
V nedeľu 18. októbra 2021 sa uskutočnilo celoslovenské online stretnutie koordinátorov pre pastoráciu povolaní (PaPo), na ktorom sa zúčastnilo šesťdesiatdva kňazov a zasvätených osôb zo všetkých slovenských diecéz. Stretnutie otvoril Mons. Tomáš Galis, ktorý v Konferencii biskupov Slovenska zastrešuje túto službu. Zaznelo povzbudenie, aby sme sa neunavili pozývať a nebáli sa nanovo hodiť siete.
Históriu služby pastorácie povolaní zhrnul salezián don Jozef Luscoň, ktorý bol na všetkých predchádzajúcich stretnutiach a kurzoch. Modlitbové spoločenstvo Angelus už 14 rokov ponúka zázemie pre mladých, hľadajúcich svoje povolanie, ktorých je zaregistrovaných aktuálne 1500, doplnila sociálna sestra Zuzana Škrinárová. Pavol Danko pozval koordinátorov do spolupráce pri príprave Národného stretnutia mládeže T22. Tím pastorácie povolaní koordinujú školská sestra Samuela Muchová a kapucín Tomáš Kňaze.
Formačno-pracovná konferencia v Smižanoch
V priestoroch Rehoľno - formačného centra pri Svätyni Božieho milosrdenstva v Smižanoch - Spišskej Novej Vsi sa konala celoslovenská formačno - pracovná konferencia. Zúčastnilo sa jej 40 rehoľníkov. Program začal sv. omšou, ktorú slávil otec biskup Mons. Tomáš Galis, predseda Subkomisie pre pastoráciu povolaní pri KBS. PaedDr. Sr. Zuzana Šimková, ŠSND členka subkomisie PP predstavila nové podnety a materiály k týždňu modlitieb za duchovné povolania a osem etáp rozlišovania povolania s názvom “ On ťa potrebuje.
Kurz koordinátorov pastorácie povolaní s medzinárodnou účasťou
V dňoch 28.3.-2.4.2004 sa na Donovaloch v penzióne Zornička uskutočnil kurz koordinátorov pastorácie povolaní s medzinárodnou účasťou. Z 86 účastníkov najväčšiu časť tvorili kňazi, rehoľníci a rehoľné sestry zo Slovenska, ale boli zastúpené aj zahraničné rehoľné spoločenstvá pôsobiace na Slovensku, ako aj členovia inštitútov zasväteného života a sekulárnych inštitútov. Ústredná téma celého kurzu bolo „Aby povolaní boli aj povolávajúci“. Kurz viedli dvaja lektori zo Španielska, P. Alonso Morata a P. Carlos Román Lopéz Ludeňa, členovia Hermandad de Sacerdotes Operarios Diocesanos, ktorí účastníkom odovzdali nielen fundované teoretické poznatky, ale aj svoje dlhoročné praktické skúsenosti na poli pastorácie povolaní.
Opodstatnenosť tohto smerovania potvrdila aj účasť biskupov: apoštolského nuncia na Slovensku Mons. Henryka J. Nowackého, košického arcibiskupa Mons. Alojza Tkáča, predsedu Konferencie biskupov Slovenska (KBS) Mons. Františka Tondru, podpredsedu KBS Mons. Rudolfa Baláža a hlavného koordinátora kurzu Mons. Tomáša Galisa, zodpovedného za Subkomisiu pre pastoráciu povolaní a semináre Komisie KBS pre klérus. Na kurze koordinačný tím predstavil publikáciu „Plán pastorácie povolaní na Slovensku“.
Publikácia môže napomáhať práci koordinátorov pastorácie povolaní v jednotlivých inštitútoch a diecézach, ale môže byť aj dobrou inšpiráciou aj pre prácu s povolaniami vo všetkých farnostiach.
Prvé celoslovenské stretnutie koordinátorov pastorácie povolaní
„Pastorácia povolaní je povolaním pastorácie dnes,“ - pod týmto heslom sa v Misijnom dome Matky Božej v Nitre na Kalvárii uskutočnilo v dňoch 14. až 16. októbra 2003 prvé celoslovenské stretnutie koordinátorov pastorácie povolaní. Program pripravil a viedol P. Ján Kušnír, SVD. Zúčastnilo sa na ňom viac ako 40 zástupcov mužských i ženských rehoľných spoločenstiev, spoločenstiev apoštolského života i diecéznych kňazov, ktorí boli menovaní na úlohu koordinátora pastorácie povolaní v diecéze. Počas celého stretnutia bol aktívne prítomný aj banskobystrický pomocný biskup Tomáš Galis. Vrcholným bodom celého stretnutia bola voľba Celoslovenského tímu pastorácie povolaní (CST PP). Jednou z prvých úloh CST PP bude zorganizovať kurzy pre koordinátorov, ktoré by mali pozostávať z troch stupňov.
Synodálny proces v Bratislavskej eparchii
Svätý Otec František vyhlásil XVI. riadne generálne zhromaždenie Synody biskupov na tému: Za synodálnu Cirkev: spoločenstvo, spoluúčasť a misia. Synodálny proces má trvať tri roky (vyvrcholenie je plánované na október 2023 v Ríme) a je rozčlenený do troch fáz: diecézna/eparchiálna → kontinentálna → univerzálna. Tento proces pozostáva predovšetkým z konzultácií, modlitieb a rozlišovania. Samotný synodálny proces otvoril pápež František v Ríme, v nedeľu 10. októbra 2021 s jeho cieľom pozorne počúvať, ako Duch hovorí prostredníctvom Božieho ľudu.
V Bratislavskej eparchii sa otvorenie eparchiálnej fázy konalo v gréckokatolíckej farnosti Trnava. Biskup P. Rusnák vymenoval dvoch koordinátorov eparchiálnej synodálnej fázy: jedného kňaza (o. Vladimíra Skybu, protosynkela/generálneho vikára) a jedného laika (Stanislava Gábora, hovorcu Eparchiálneho úradu), a to podľa modelu spoluzodpovednosti. Následne si eparchiálni referenti zvolili eparchiálny tím. Eparchiálna fáza vyvrcholila na predsynodálnom eparchiálnom stretnutí v Šaštíne.
Vzhľadom na kľúčové postavenie kňazov v našich farnostiach, bolo rozhodnuté, že synodálny proces v rámci eparchie sa uvedie do praxe na kňazskom dni zameranom na túto tému, na ktorom by sa kňazi pôsobiaci v pastorácii hlbšie oboznámili s danou problematikou a hľadali spôsoby, ako ju čo najlepšie realizovať vo farnostiach. Stretnutie s kňazmi na eparchiálnej úrovni sa potom konalo 23. februára (formou online), počas ktorého eparchiálni koordinátori predstavili prezentáciu a návod, ako realizovať synodálne stretnutie vo farnosti. Zároveň bolo stanovené, že Eparchiálna fáza bude prebiehať od začiatku ŠTYRIDSIATNICE (Veľkého pôstu) do sviatku PÄŤDESIATNICE (Zostúpenia Svätého Ducha),t.j. od 28. februára do 5.
Koordinátori sa tiež snažili zodpovedať kňazom na ich otázky. Predstavili hlavnú otázku synody, ciele synody a 10 synodálnych tém. Zdôraznili, že synodálny proces netreba vnímať ako zdrvujúce bremeno, ktoré konkuruje miestnej pastorácii. Je to skôr príležitosť na podporu synodálneho a pastoračného obrátenia našej miestnej cirkvi. Koordinátori tiež ponúkli konkrétny praktický návrh na priebeh stretnutia (podľa vzoru košickej arcidiecézy) a pomôcku - manuál pre kňazov (vypracovaný bratislavskou arcidiecézou). Predstavili tiež spôsob, ako upraviť otázky pre konzultácie, a to konkrétne pre prvú tému (Spoločníci na ceste) a pre štvrtú tému (Liturgia - Slávenie). Prípravný dokument, Vademecum a tiež prvá téma s pod-otázkami v ukrajinskom jazyku boli zaslané aj ukrajinskej gréckokatolíckej komunite (so sídlom v Kostole sv.
Na stretnutiach vo farnostiach sa často rozprúdila živá diskusia, ba zaznievali i protichodné hlasy (napr. ohľadom bohoslužobného jazyka; rýchleho spevu; odstránenia prvkov prebratých z latinskej liturgickej tradície, atď.). Treba konštatovať, že do synodálnych konzultácií sa nepodarilo zapojiť také vysoké percento ľudí, ako sa očakávalo. Pokiaľ ide o samotné synodálne stretnutia, tie sa konali spravidla po liturgickom slávení. Účastníci v skupinke (10-20 ľudí) boli ľudia rôznych životných stavov (slobodní, manželia, rodiny, zasvätení), rôzneho veku (mladí i starší) a spoločenského postavenia. V jednej farnosti dokonca synodálna skupinka chce naďalej pokračovať v takýchto stretnutiach.
Priebeh stretnutia bol takýto: po úvodnej modlitbe k Svätému Duchu (Adsumus alebo Kráľu nebeský), prípadne krátkej meditácii prednesenej kňazom (napr. o Emauzských učeníkoch) moderátor prečítal znenie hlavnej otázky, ako aj pod-otázok. Jedno stretnutie bolo venované jednej, prípadne dvom témam. Dbalo sa na to, aby sa každý mohol vyjadriť. Neraz, aj po skončení stretnutia, farníci - ako „spoločníci na ceste“ ešte zotrvávali v družnom rozhovore. Niekde mal počet tých, čo sa pravidelne stretávali (každý týždeň alebo každé dva týždne) klesajúcu tendenciu; chýbala vytrvalosť; tiež sa obmieňali účastníci, ale boli aj tzv. skalní. Účastníci videli ako problematické, že rozsah tém bol veľký široký.
V rámci celkového počtu 15 farností, roztrúsených spravidla v okresných a krajských mestách, sa situácia v jednotlivých farských spoločenstvách značne líši, čo má neodmysliteľný vplyv na pastoračné a iné problémy. Iná situácia totiž je v tradičných historických (vidieckych) farnostiach a iná zasa v relatívne mladých a počtom menších farnostiach, zriadených v rozmedzí rokov 2003 - 2008.
Základná otázka synodálneho procesu
Synodálna Cirkev, ktorá ohlasuje evanjelium, „kráča spoločne“: ako uskutočňujete toto „spoločné kráčanie“ dnes vo vašej partikulárnej cirkvi?
Vychádzajúc zo svedectiev zapojených účastníkov s potešením možno konštatovať, že skúsenosť „spoločného synodálneho kráčania“ bola mimoriadne pozitívna. Účastníci ocenili, že môžu hovoriť o „prežívaní svojej viery“, vyjadriť otvorene svoj názor (pozitívny i negatívny) a že synodálny proces je dobrou platformou na to, ako to realizovať.
Liturgia
Ďalšou významnou skúsenosťou je, že aj keď je v našej Cirkvi ústredným bodom slávenie liturgie a najmä Eucharistie, predsa len sa ukazuje, že život farnosti sa nevyčerpáva iba slávením liturgie a že pre rozvoj farského spoločenstva je potrebné stretávať sa aj pri iných príležitostiach, ako len pri liturgickom slávení. Mnohé farnosti tu narážajú na problém nedostatku vlastných (prípadne prenajatých) priestorov, a tak sa ukazuje potreba existencie pastoračného centra vo farnosti.
Katechumenátna formácia
V rámci predsynodálneho stretnutia v Šaštíne, vladyka Peter zdôraznil ako naliehavú potrebu zaviesť vo farnostiach katechumenátnu formáciu dospelých. Eparcha pripomenul učenie koncilu v tomto smere i vyjadrenia sv.
Farnosť, farské spoločenstvo
Pri opätovnom skúmaní synodálnej skúsenosti vidíme, že naši veriaci, nielen mladí, ale aj tí starší, majú záujem o svoju Cirkev, o život v nej a chcú byť nápomocní svojmu kňazovi. Ako potvrdili mnohé vyjadrenia, v našich farnostiach je kňaz ústredným protagonistom cirkevného života. Veriaci chcú mať srdečného a prístupného kňaza. Má sa pripravovať na homílie, aby nekázal príliš dlho a hovoril k veci. Sú radi, keď im kňaz približuje špecifiká ich tradície. Očakávajú, že kňaz nebude nikoho priveľmi uprednostňovať a bude sa usilovať o vyváženosť pri bohoslužobnom jazyku (slovenčina versus cirkevná slovančina). Očakávajú, že kňaz koná a obdarúva ako prvý.
Do popredia vystúpila otázka Farskej (alebo pastoračnej) rady), ktorá je často formálna. Hoci prevažnú časť farskej rady tvoria volení zástupcovia veriacich laikov, farská rada je takmer vždy submisívna. Veriaci sa ujímajú služby v chráme až po tom, čo ich o to požiada kňaz. Kto s láskou a oddane pomáha kňazovi pri liturgii, požíva úctu ostatných farníkov. Možno by bolo potrebné sa zamyslieť nad tým, ako dať väčší priestor pre spontánne sa zapájanie laikov do farského života. Veriaci laici nie sú na to naučení, ako sa aj sami vyjadrili v diskusii. V niektorých farnostiach veriaci laici sprostredkúvajú kontakt medzi farnosťou a cirkevnými spolkami (Spolkom sv. Vojtecha a Spolkom sv.
Eparchiálna charita
V širšom pohľade sú spoločníkmi na ceste všetci ľudia, s ktorými sa stretávame, žijeme a vchádzame do interakcie rôznym spôsobom a rôznou silou a hĺbkou vzťahov. V užšom pohľade sú spoločníkmi na ceste vnímaní tí ľudia, ktorí majú podobné alebo rovnaké záujmy, vyznávajú rovnaké hodnoty a svetonázor. V najužšom pohľade v kontexte viery sú spoločníkmi na ceste (viery) ľudia rovnakého vierovyznania, teda farníci, ktorí chodia do chrámu; často sa však viera prežíva individuálne. Práve farnosť je tou organickou inštitúciou, ktorá dáva radosť a pocit príslušnosti k Cirkvi, ale môže byť tiež príčinou, pre ktorú sa s Cirkvou rozlúčia.
Kvalita farnosti je odrazom spoločenského, sociálneho a duchovného stavu jednotlivých veriacich, ktorí jej charakter spoločne vytvárajú. Nezastupiteľné miesto v našich podmienkach má i osobnosť duchovného pastiera - kňaza, jeho postoj a príklad sú pre mnohých veriacich určujúcim činiteľom a cez jeho osobnosť si vytvárajú i obraz o Cirkvi v širšom rozmere.
Negatíva
V súvislosti s pandémiou a vakcináciou veriaci vnímali ako negatívum, že postoje (hierarchie) Cirkvi spôsobovali rozdelenie a polarizáciu vo farnosti.
Pozitíva
V súvislosti s vnímaním farnosti, ľudia veľmi oceňujú, že naše farnosti sú malé a že sa farníci môžu viac spoznať a mať medzi sebou bližší kontakt. To sa zvlášť účinne dosahuje, ak vo farnosti existuje určité menšie spoločenstvo (napr. spoločenstvo rodín, Modlitby matiek, stretká mladých). Farské spoločenstvo je oporným bodom cirkvi.
Farníci túžia a si želajú, aby sa podporoval vznik malých spoločenstiev a skupín vo farnosti a s tým súvisí aj potreba lepšej komunikácie medzi kňazom a veriacimi a medzi veriacimi navzájom. Práve v týchto spoločenstvách (čo je aj jedným z podtitulov synody) sa naplno prežíva, že sme „spoločníkmi na ceste“.
Podľa vnímania veriacich, kňaz musí zohrávať dôležitú úlohu v spoločenstve, on má zodpovednosť, aj keď v praktických otázkach môže rozhodovať aj člen spoločenstva. Bolo tiež poukázané na to, že v Cirkvi existuje veľa druhov spoločenstiev (mládežnícke, Modlitby Matiek). Ukazuje sa, že mnohí gréckokatolíci sa angažujú aj iných spoločenstvách mimo svojej gréckokatolíckej farnosti, čo niektorí kritizujú. Iní v tom zasa vidia dobrý znak univerzálnosti Cirkvi. Výzvou v tomto smere do budúcna je, ako preniesť niektoré formy pastorácie napr. mládeže do našich farností.
Niektorým farníkom zasa chýba to, že sa málo komunikuje medzi veriacimi v rámci farnosti. Majú na mysli medzigeneračný dialóg, keď starší ľudia odovzdávajú svoje životné skúsenosti, skúsenosti s Bohom, skúsenosti viery (skúsenosti Cirkvi), životné skúsenosti, výchovné rady. Priestor na to je napr. v spoločenstve Modlitby matiek. Tu by sa mohol pastoračne využiť Svetový deň starých rodičov a seniorov, ktorý sa od minulého roku (2021) každoročne slávi v Katolíckej cirkvi na štvrtú júlovú nedeľu, blízko sviatku svätého Joachima a svätej Anny, Ježišových „starých rodičov“.
Počúvanie je jednou zo základných podmienok pre správne fungovanie a rozvíjanie sa spoločenstva Cirkvi, spoločnosti i rodiny. Ak nepoznáme, čo veriaci cítia, o čom premýšľajú, čo ich trápi a zaujíma, ťažko môžeme vytvoriť spoločenstvo Kristovej lásky. Veriacich trápia problémy dnešnej doby, v cirkvi hľadajú porozumenie, duchovnú oporu i odpočinok. Sú otvorení pre konkrétnu pomoc núdznym, ale túto pomoc (duchovnú i materiálnu) tiež očakávajú.
Ak panuje nezhoda v názoroch - je potrebný trpezlivý vzájomný dialóg, ktorý nebude sprevádzaný emóciami pastierov, lež snahou o pochopenie dôvodov prečo farník/farníci tento postoj či názor preferujú a konštruktívnym vysvetľovaním, či hľadaním východísk hľadať riešenie. V odpovediach účastníci poukázali na to, že naši kňazi sú prístupní a otvorení pre komunikáciu. Veriaci sa vyjadrili v tom zmysle, že kto chce, je zo strany kňaza/cirkvi vypočutý. Naopak, ak je kňaz uzavretý, neochotný počúvať, ľuďom to bráni vyjadriť svoj názor.
Komunikácia a spolupráca je vo farnosti veľmi dôležitá. Tiež sa poukázalo na to, že musí existovať dialóg, musíme sa počúvať navzájom a aj kňaz chce počúvať. Ukazuje sa potreba rozširovať komunikáciu, osobitne internetovú komunikáciu. Internetová komunikácia bola zvlášť nápomocná počas Corona-krízy, keď sa vo viacerých farnostiach prenášali sv. liturgie cez online stream. Veriaci tiež poukázali na to, že u bratov rímskokatolíkov je viac iniciatív, čo sa týka života farnosti. Vďaka takýmto aktivitám sa upevňujú vzťahy. Je tiež pravdou, že nemusí všetko iniciovať kňaz; iniciatíva môže prísť aj zdola.
Pokiaľ ide o to, či je hlas Cirkvi v spoločnosti počuť, pozorujeme, že Cirkev často nie je vypočutá. Chudobných a marginalizovaných - tých zastupuje len Cirkev.
Pracovný dokument pre kontinentálnu etapu s názvom „Rozšír priestor svojho stanu" (Iz 54, 2). V tomto dokumente sú spracované celosvetové podnety Katolíckej cirkvi. Diskusia k tomuto dokumentu prebehla na VI. stretnutí biskupov s laikmi, so zasvätenými osobami a s klerikmi, ktoré organizovala Konferencia biskupov Slovenska na tému „Ako byť synodálnou Cirkvou?". Stretnutie sa uskutočnilo 26. a 27. januára 2023 v Nimnici.
Zaujímavé bolo odporúčanie na využívanie školského prostredia: „Škola je dobré prostredie, kde sú mladí sústredení. Žiaduce je mať dobrých pedagógov ,mentorov s hodnotovými nastaveniami. Mentorstvo a koučing kedysi bol súčasťou prirodzenej výchovy v rodine.....dnes často chýba vzor otca v rodine.... Výstupy z diskusnej skupiny o rodine boli potvrdením vyššie uvedených konštatácií, „.. bolo vhodné viacej využívať misijný potenciál rodín. Posilniť vzťahy a komunikáciu vo farnosti medzi kňazom a rodinami. Nabádali ostatných k učeniu sa prekonávať bariéry v sebe aj v danom prostredí s využitím sekulárnych zručností, ktoré sú darom tohto sveta.
Na záver zazneli výzvy z pracovných skupín zaoberajúcich sa témou Synodálneho spôsobu života i riadenia Cirkvi.
- Individualizmus: „Skúsenosť nás učí, že často slúžime dovtedy, kým rešpektujú môj názor - ak nie, ja odchádzam". Služba pre dobro Cirkvi je však niečo viac ako osobný záujem.
- Klerikalizmus: „ Kňaz, ktorý pracuje ako šéf a riaditeľ, nevytvára podmienky pre budovanie jednoty a spoločné kráčanie.
V odporúčaním do budúcna zazneli nasledovné slová: „Ak synodalitu chápeme ako krátkodobý projekt, skončí vydaním dokumentu. Ak však chceme, aby sa synodalita stala životným štýlom, musíme ju implementovať. Náš nápad znie: v budúcom roku vytvoriť synodálne tímy/tím (na diecéznych, alebo národnej úrovni), ktorý pomôže pripomínať myšlienky a ciele. Ďalším silným odkazom bolo konštatovanie: „Ak pastoračná rada nefunguje alebo neexistuje, nemôžeme hovoriť o plánovaní a systematickej pastorácii. Náš návrh: celoslovensky vytvoriť alebo sfunkčniť farské pastoračné rady (napr.: v horizonte do troch rokov).
Farnosť je (v ideálnom prípade) spoločenstvo spoločenstiev. Odporúčame: Aktívne podporovať spoločenstvá vo farnostiach, aby aj cez tieto farské aktivity poznávali veriaci zmysel synodálneho myslenia.
1. - 5. októbra sa konalo v Misijnom dome sv. Arnolda Janssena stretnutie koordinátorov pre masmediálnu komunikáciu jednotlivých európskych provincii verbistov. Stretnutia sa zúčastnili koordinátori z provincií Nemecko, Írsko-britská provincia, Taliansko, Holandsko-belgická provincia, Poľsko, Slovensko a provincia Európa Central, zahŕňajúca Rakúsko, Chorvátsko, Švajčiarsko a Francúzsko. Zo Slovenska sa tohto stretnutia zúčastnil páter Martin Štefanec. Páter Peter Dušička stretnutie viedol ako Zonálny koordinátor SVD pre Generalát v Ríme. Počas tohto stretnutia si prítomní koordinátori vymenili skúsenosti z ich mediálnej práce v jednotlivých provinciách Európy. Zároveň si určili niektoré body spolupráce a výmeny materiálov, čo im v budúcnosti môže uľahčiť a zefektívniť prácu v mediálnej oblasti. Navštívili Univerzitné pastoračné centrum v Bratislave, kde sa stretli s mladými a boli veľmi oslovení ich vierou, nadšením pre Boha a kresťanské spoločenstvo. Ďalším bodom programu bola aj návšteva TV LUX, kde si pozreli štúdiá a priestory vysielania tejto katolíckej televízie na Slovensku. Stretnutie malo veľmi dobrú odozvu u všetkých zúčastnených.
tags: #pastoracia #povolani #stretnutie #koordinatorov