Popolcová streda je dôležitý deň v liturgickom kalendári, ktorý otvára pôstne obdobie. V Rímskokatolíckej cirkvi sa pôstna príprava na Veľkú noc začína tzv. Popolcovou stredou. Je to streda v siedmom týždni pred Veľkou nocou. V tento deň, ktorý je dňom prísneho pôstu a zdržiavania sa mäsitého pokrmu, kňaz alebo diakon robí popolom znak kríža na čelách veriacich so slovami: „Pamätaj, že prach si a na prach sa obrátiš“, alebo „Kajajte sa a verte v evanjelium!“.
Tento úkon zároveň vysvetľuje rozdiel medzi prísnym pôstom tento deň a prísnym pôstom na Veľký piatok. Prvý je pôstom pokánia za spáchané hriechy („zhrešil som, ani jesť nechcem, kým to nedám do poriadku“). Druhý je pôstom, ktorý spomína Pán Ježiš: „No prídu dni, keď im ženícha vezmú; potom sa budú postiť“ (Mt 9, 9).
Obrad sypania popola na hlavu v prvý pôstny deň sa praktizoval už od 8. storočia. Pôvodne to bol obrad vyhradený len pre veľkých a verejných hriešnikov, ktorí v tento deň začínali svoju cestu pokánia. Vstupovali do chrámu bosí, zaodetí vrecovinou a sypali si na hlavu popol. Neskôr podobným spôsobom začínali svoje pokánie nielen verejní kajúcnici, ale aj ostatní veriaci a sypanie popola na hlavu sa stalo všeobecným symbolom rozhodnutia nastúpiť na cestu pokánia.
V 10. a 11. storočí bol už tento obrad udomácnený v mnohých oblastiach západnej Európy. Tento obrad sa kedysi konal na Prvú pôstnu nedeľu - tou totiž aj skutočne 40-dňové Pôstne obdobie začínalo. No neskôr sa ujalo tvrdenie, že nedele, ktoré nie sú dňami pôstu, sa do 40 dní pokánia nepočítajú. A zároveň sa k tomuto obdobiu pripojili (nelogicky) aj prvé dva dni Veľkonočného trojdnia.
Jednoduchá matematika tak viedla k posunutiu začiatku Pôstneho obdobia o 4 dni na Popolcovú stredu. Liturgická reforma zavŕšená II. vatikánskym koncilom tieto anomálie odstránila - teda obnovila Veľkonočné trojdnie ako samostatné liturgické obdobie (najdôležitejšie, nazývané tiež nedeľa nedieľ), ale Popolcovú stredu ponechala. Preto dnes máme 44-dňové Pôstne obdobie. Pričom všetky nedele sú jeho súčasťou (samotný ich názov to hovorí), ale nie sú dňami pôstu. Rovnako ako nie sú dňami pôstu aj obe slávnosti, ktoré v Pôstnom období slávime - Zvestovanie Pána a sv. Jozefa.
Na Kvetnú nedeľu, ktorá je týždeň pred Veľkou Nocou sa svätia ratolesti (bahniatka, bahuriatka, bárky - všade sa tomu hovorí nejako inak...). Tieto ratolesti (väčšinou sú z vŕby, ktorá práve v tom období raší) nesú veriaci v rukách počas sprievodu do kostola, podobne, ako sa to opisuje v evanjeliu. Niektoré z ratolestí sa odložia, aby vydržali až do budúcoročnej Popolcovej stredy. Takže práve z tých minuloročných sa robí tohtoročný popol.Išiel som si teda po ratolesti do kostola (boli na jednej zadnej skrini v sakristii), nalámal ich na malé kúsky a v jednom starom hrnci s trošičkou liehu zapálil. Chvíľu som sa tešil z ohníka :-) Potom, čo zhoreli som popol presypal do menšej nádoby, kde som ho (dosť dlho) lyžicou drvil na úplne jemný svetlosivý prach.
Kňaz mlčky pokropí popol požehnanou vodou. Potom poznačí popolom všetkých prítomných, ktorí k nemu prídu. Keď sa skončilo značenie popolom, kňaz si umyje ruky. Nasleduje modlitba veriacich.
BOH MILOSRDENIA A SÚCITU | Veľký piatok | Pôstna hymna | Popolcová streda
Počas Popolcovej stredy sa v kostoloch spievajú rôzne piesne a antifóny, ktoré vyjadrujú kajúcnosť a pokoru. Medzi najčastejšie patria:
- Antifóny z Liturgickej knihy spevov (LS III)
- Žalm 51: "Zmiluj sa, Bože, nado mnou"
- Piesne z Jednotného katolíckeho spevníka (JKS), napríklad 151 - "Miserere"
- Piesne ako 122 a 125
- Pieseň 509 - "Božie kráľovstvo je blízko"
Počas značenia popolom sa zvykne spievať:
- Obnovme sa v duchu poníženosti...
- Pane, zmy zo mňa moju vinu + Žalm 51
- Kajajme sa, lebo sme sa previnili a polepšime sa, aby nás neprekvapila smrť; potom by sme už márne chceli robiť pokánie.
- Pre slávu svojho mena nám pomôž, Bože, naša spása a vysloboď nás.
- Pane, zmy zo mňa moju vinu...
Pri prijímaní sa spieva:
- Kto o zákone Pánovom
Obrad Popolcovej stredy v kostole sv. Jána v Ashfielde
Pôstne obdobie a jeho význam
Prípravným obdobím pred Veľkou nocou je štyridsaťdňový pôst. Je formou pokánia nielen v kresťanstve, ale aj v iných náboženstvách. V Rímskokatolíckej cirkvi sa pôstna príprava na Veľkú noc začína tzv. Popolcovou stredou. Je to streda v siedmom týždni pred Veľkou nocou.
Pôstne obdobie
Z histórie: V Učení Dvanástich apoštolov (Didascalia apostolorum) zo začiatku 3. storočia sa odporúča 1 - 2-dňový pôst (alebo 40-hodinový pôst) pred krstom a 2 - 3-dňový pôst pred Veľkou nocou. Z tohto krátkeho pôstu sa postupne vyvinul 40-dňový pôst, ktorý odporúča veriacim už na začiatku 4. storočia sv. Atanáz (296-373), biskup z Alexandrie i sv. Cyril Jeruzalemský (315-386). Pôvodné pôstne pravidlá boli veľmi prísne: dovoľovali požívanie jedla len jedenkrát denne. Okrem toho boli sprísnené aj abstinenciou, t.j. úplným zdržiavaním sa požívania niektorých pokrmov ako mäso, ryby, mlieko a mliečne výrobky (maslo, syry).
Pôstne obdobie trvá v Rímskokatolíckej cirkvi od Popolcovej stredy do začiatku večernej omše na pamiatku Pánovej večere na Zelený štvrtok. Zahŕňa šesť pôstnych nedieľ. Prvá pôstna nedeľa sa ešte donedávna nazývala Quadragesima (grécky tesserakostes, t.j.
Pôstne zvyky
Všetky piatky v roku sú dňami pokánia. Jeho utrpenie a smrť na kríž. nás to tiež vnútorne nedotklo. úplne prirodzene a pochopiteľne, nevenujeme zábave, ani oslavám... Cirkvi, ktorý má človeka oberať o radosť. tancovať, výskať, skákať, radovať sa, hodovať? čo má srdce, cit. si, že za mňa niekto umiera na kríži. disciplína schválená na 8. dňa 20. života.
mäsa, boli vychovávaní k pravému zmyslu pokánia." (c. nejesť mäso zaväzuje každého od 14. povinnosť postiť sa každého od 18. do 60. 1. sa má zachovať na Popolcovú stredu a Veľký piatok. živočíšneho tuku. pp. VI., apoštolská konštitúcia Paenitemini zo 17. 2. akosti jedál. Pritom možno obed zameniť za večeru. pri ktorom môže sa človek najesť dosýta, možno začať už o 11. to podľa ktoréhokoľvek času. príkazu. raňajky, večera za obed. podľa kánonu za večeru. večere, čo po takej hostine naozaj nie je ťažko zachovať. musí byť súvislý. takto by sa mohly zjesť dva obedy, ktoré sa zakazujú. je prerušená. hriechom, z dostatočnej príčiny nijakým hriechom. úplné obedy. Množstvo pokrmu na obed nie je ustálené. potrebuje viac, druhý menej, aby sa nasýtil. zachovať prirodzenú miernosť. riadne nasýtiť, lebo v ten deň nemôže už zachovať prísny pôst. menej, aby v ten deň mohol zachovať prísny pôst. a na obed len niečo zjedol, má právo večer sa najesť dosýta. raňajky povoľujú autori asi 60 gramov, t. j. inokedy, keďže nie každý vie odhadnúť množstvo podľa gramov. obedu, keď je dovolené najesť sa dosýta. veľmi výživný (vajcia) a asi 300 gramov v severných krajoch. konať svoje povinnosti, môžu sa tieto množstvá zvýšiť. obedu, keď sa človek môže najesť dosýta. razy také množstvo. obyčajné tekutiny. si zahryznúť (chlieb, pečivo atď.). toties quoties (kedykoľvek ľubovoľne). Ináč zákon sa stane iluzórny. (dnes vek plnoletosti, čiže 18. rok - pozn. veku až po začatý 60. rok. súčasnosti 18 rokov - pozn. pôstu, je povinný postiť sa iba od polnoci nasledujúceho dňa. však dovŕšil svoj 59. nasledujúceho dňa. Príkaz v ťažkej látke zaväzuje pod ťažkým hriechom. to vysvitá z 29. vety Alexandra VIII.
Popolcová streda