Štefan Nižník je významná osobnosť, ktorej život a pôsobenie sú úzko spojené s cirkevným životom a rozvojom farností. Tento článok sa zameriava na jeho životopis, aktivity a prínos pre farnosti, v ktorých pôsobil.
Mapa náboženstva na Slovensku
Pôsobenie vo Farnostiach
Štefan Nižník pôsobil vo farnostiach, kde svojou prácou a aktivitami výrazne prispel k ich rozvoju. Jeho príchod do farnosti bol vždy spojený s novými impulzmi pre život veriacich a celú komunitu.
Čavoj
Farnosť v Čavoji bola cirkevne zriadená 15. mája. Prvým čavojským dušpastierom bol p. Teofil Škultéry - františkánsky kňaz, ktorý prišiel v roku 1796 z kláštora v Beckove. Prvý krst v Čavoji vykonal 2. októbra 1789, prvý sobáš 8. novembra 1789 a prvý pohreb 4. decembra 1789. V rokoch 1792 - 1794 farnosť spravoval františkán p. Tovarišstvo a v rokoch 1798 - 1799 františkán z prušťanského kláštora p.
Počas pôsobenia správcu farnosti Štefana Nižníka v roku 1990 vznikol Chrámový spevácky zbor sv. Doroty. Po jeho odchode z farnosti zbor pokračoval pod vedením Jarmily Krištofovej. Názov Chrámový spevácky zbor sv. Doroty mu dal v roku 1998 vtedajší pán farár Jozef Holka. Za jeho pôsobenia sa zbor začal zúčastňovať rôznych prehliadok a festivalov.
Kostol sv. Vybudovaný je v renesančnom slohu s veľkým priestorom medzi vežou a bočným oltárom. Prvý bol uliaty v roku 1668, vážil 400 kg, bol na ňom zobrazený sv. Pôvodne menší kostol bol obnovený a prestavaný v roku 1789. Vynovený objekt mal polygonálne presbytérium (svätyňu) s valnou klenbou. Na prelome 70.-80.tych rokov 19. storočia bol kostol upravený. Počas 2. svetovej vojny bol kostol značne poškodený. 30. októbra 1949 bol kostol vysvätený, zasvätený sv. V roku 1993 bol renovovaný hlavný oltár v kostole. V súpise sakrálnych pamiatok sa spomína baroková monštrancia a dva drevené, rezbársky zdobené svietniky z 18. storočia.
Bytča
Ako kaplán pôsobil v rokoch 1981 - 1983 v Bytči. Na základe dejín Bytče sa dá predpokladať, že na mieste terajšieho chrámu v dávnej minulosti stál kostol, ktorý dal pravdepodobne postaviť niektorý nitriansky biskup. Zasvätenie bytčianskeho kostola Všetkých svätých je prvý raz písomne doložené už v roku 1392. Pôvodne gotická stavba z konca 13. storočia. Stavba druhého gotického kostola sa predpokladá v polovici 15. storočia po prechode husitských vojsk Považím.
V druhej polovici 16. storočia za bytčianskeho zemepána Františka Thurzu kostol prešiel do rúk protestantov. Františkov syn Juraj Thurzo dal kostol prestavať a rozšíriť v renesančnom štýle. Stavebné práce talianskych majstrov viedol taliansky Ján Kilián. Podieľal sa na nich aj taliansky kamenársky majster Andrej Pocabello. Prestavba kostola bola veľmi rozsiahla. Zo starého kostola zostali len základy veže a južný bočný múr, na ktorom zamurovali gotické okno. Na južnej strane vystavali novú sakristiu a na západnej strane kostola vstavali murovaný chór podľa protestantskej požiadavky v tvare písmena U. V rámci prestavby bola pri kostole postavená zvonica. Práce sa skončili v roku 1590, o čom svedčí nápis nad hlavným vchodom do kostola. Thurzo zabezpečoval aj výmaľbu a vnútorné zariadenie kostola (toto zariadenie sa nezachovalo). Zväčšený kostol bol vo vlastníctve evanjelikov len 37 rokov. Nový zemepán Mikuláš Esterházy dal zrekonštruovať a zbarokirovať zhorený kostol kremnickému staviteľovi Petrovi Heiplovi a v októbri 1628 ho dal katolíkom. Ďalšie opravy bolo nutné realizovať po veľkom požiari, keď v roku 1761 vyhorela takmer celá Bytča. Výraznejšie zmeny nastali v rokoch 1937 - 1938, kedy bola nadstavaná veža a po jej stranách vybudované prístavby podľa projektu architekta Milana Harminca.
V rokoch 1955 - 1957 boli v kostole objavené zvyšky gotických okien a vo vnútri gotické sedadlá.
Ďalšie Pôsobiská
Následne pôsobil v Žiline vo Farnosti Najsvätejšej Trojice do roku 1987, ešte v tom roku sa stal správcom farnosti Súľov - Hradná. Na konci roku bol preložený do Fačkova, kde pôsobil do roku 1989. Následne pôsobil v Konskej do roku 1990, kde dokončil stavbu kostola v Kunerade.
Najstarší Žijúci Kňazi
V nasledujúcej tabuľke sú uvedení najstarší žijúci kňazi k roku 2013, ktorí sa dožili veku nad 90 rokov.
Upozorňoval na hmyz v potravinách, korporace ho zařízly. Příběh Štefana Majoroše.
| Meno a Priezvisko | Dátum Narodenia | Pôsobisko (k roku 2013) |
|---|---|---|
| Dalloš Juraj | 21. 9. 1909 | Na odpočinku |
| Rusnák František | 5. 1. 1910 | Na odpočinku: Charitný dom, Beckov |
| Mészáros Arpád | 28. 7. 1912 | Administrátor Ipeľské Predmostie |
| Dombi František | 4. 1. 1915 | Žije aj v r. 2013 |
| Žák Štefan | 5. 4. 1916 | 5. 4. 2013 |
| Teplan František | 23. 2. 1917 | Na odpočinku v kňazskom domove Turčianske Teplice |
| Bošňák Rudolf | 1. 1. 1918 | Pápežský prelát, dekan |
| Šujak Cyril Metod | 17. 6. 1919 | Kanonik, dekan |
| Macák Ernest | 7. 1. 1920 | SDB |
| Koller Gyula | 4. 4. 1921 | Kňaz |
| Vaňo Ján | 1. 1. 1922 | Pochádza z Orechového |
| Izakovič Jozef | 14. 3. 1923 | SDB, Bratislava |
Tento zoznam je len malou ukážkou kňazov, ktorí sa dožili vysokého veku a svoj život zasvätili službe cirkvi. Je dôležité si ich pripomenúť a oceniť ich prínos pre spoločnosť.
Svätí a Ich Životopisy
Životopisy svätých sú dôležitou súčasťou kresťanskej tradície. Príbehy svätých, ako napríklad sv. Doroty, sv. Jozefa a sv. Terézie z Lisieux, sú inšpiráciou pre mnohých veriacich.
Svätá Dorota
Život a životopis sv. Narodila sa v Césareji. Žila na konci 3. a začiatku 4. storočia. Legenda o sv. Dorote glorifikuje stálosť vo viere a v názore napriek najukrutnejšiemu prenasledovaniu. Dorote, dcére vysokého rímskeho hodnostára vyhnaného pre kresťanský svetonázor do Kapadócie, sa núka manželstvo a šťastie za cenu, že sa zriekne kresťanstva. Napriek mučeniu si svoju vieru zachová. Spolu s inými stredovekými legendami sa legenda o svätej Dorote šírila od 14. storočia. Sviatkom sv. Doroty je 6. február. Jej atribútmi sú ruže v rukách alebo vo vlasoch, alebo košík s tromi ružami a tromi jablkami, ktorý drží anjel. Niekedy je zobrazená so sviecou a ovocím, ktoré prináša Bohorodičke alebo Ježiškovi. Významnou pamiatkou obľúbenosti legendy o svätej Dorote je nástenná maľba na severnej stene kostola svätého Jakuba v Levoči, ktorú tvorí 20 obrazov v časovej postupnosti deja života sv. Maľba vznikla okolo roku 1420. Obrazy tvoria najrozsiahlejší cyklus tejto legendy v strednej Európe. Sú zoradené v dvoch radoch nad sebou.
Svätý Jozef
Sv. Jozef, hlava svätej rodiny, bol pestúnom Pána Ježiša a pred zákonom bol jeho otcom a manželom Panny Márie. Pochádzal z kráľovského rodu, bol potomkom kráľa Dávida. Narodil sa v Betleheme, no potom neskôr sa presťahoval do Nazareta. Behom stáročí si ho uctievali rozliční remeselníci, ktorí pracovali s drevom. V 12.-13. storočí si sv. Jozefa niektoré rehole vyvolili za patróna, uctieval ho napr. sv. František Asiský, františkáni, dominikáni, sv. Jeho sviatok, ktorý slávime 19. marca, patrí medzi prikázané. Pápež Pius XII. zaviedol sviatok sv. Jozefa Robotníka 1. mája.
Svätá Terézia z Lisieux
Sv. Terézia z Lisieux sa narodila 2. januára 1873 v Alencone vo Francúzsku ako posledná z deviatich detí Ľudovíta a Zélie Martinových. Terezka mala sotva 4 roky, keď jej zomrela mama. Výchovou a starostlivosťou o dievčatá sa zaoberal otec. Keď mala 10 rokov, ťažko ochorela. Päť rokov chodila do školy u sestier benediktínok. V roku 1884 bola na prvom svätom prijímaní a prijala tiež sviatosť birmovania. Už v roku 1887 skúšala vstúpiť na Karmel v nedospelom veku, preto išla s otcom do Ríma prosiť pápeža o povolenie výnimky. Súhlas však hneď nedostala. V januári 1889 dostala rehoľné rúcho a meno Terézia od Dieťaťa Ježiša. 8. septembra 1890 zložila sľuby a o tri roky neskôr jej zverili úlohu pomocnej magistry noviciek. Túto úlohu plnila počas 4 rokov až do smrti. Už 26 rokov po jej smrti bola vyhlásená za blahoslavenú. V roku 1927 ju pápež Pius XI. vyhlásil spolu so svätým Františkom Xaverským za hlavnú patrónku misií a v roku 1944 bola vyhlásená za druhú patrónku Francúzska, spolu so svätou Janou z Arku. Ján Pavol II. ju 19. októbra 1997 vyhlásil za učiteľku cirkvi.