Na východnom okraji pohoria Malých Karpát je učupené neveľké mestečko Svätý Jur. Medzi najvplyvnejšie a najbohatšie šľachtické rody stredovekého Uhorska patrili potomkovia rodu Hunt-Poznanovcov, grófi zo Svätého Jura a Pezinka. Zastávali dôležité funkcie v správe kráľovstva a nadobudli rozsiahle majetky. Keď v r. 1209 získali do majetku Svätojurské panstvo, zvolili si za svoje sídlo pevnosť nad hradiskom Neštich z 9. storočia a začali používať predikát „zo Svätého Jura“.
Stará pevnosť im prestala vyhovovať a tak si v krátkej dobe na vyvýšenine na opačnej strane svätojurského údolia postavili nový sídelný kamenný hrad - Biely Kameň. Hrad Biely Kameň bol postavený koncom 13. storočia prvá písomná zmienka o hrade je z roku 1271, keď ho dobyl Přemysl Otakar II.
Gotický hrad postavili v rokoch 1270-1295 na náprotivnej strane údolia svätojurskí grófi, ktorým patril až do vymretia ich rodu v roku 1543. Strážil jednak cestu z Bratislavy do Trnavy a súčasne horský prechod z Jura do Stupavy. Hrad sa prvýkrát písomne spomína v r. 1271 v spojitosti s nájazdom českého kráľa Přemysla Otakara II.
Ranogotický hrad postavili svätojurskí zemepáni krátko po tatárskom vpáde v roku 1241. Tvoril súčasť sústavy malokarpatských hradov, slúžiacich na ochranu západnej hranice Uhorska. Svojou polohou umožňoval kontrolu obchodnej cesty z Bratislavy do Trnavy a bočnej horskej cesty vedúcej do Stupavy.
V 80. rokoch 13. storočia dobyli hrad oddiely rakúskeho vojvodu Albrechta I. Habsburského. V druhej polovici 14. storočia bol hrad prestavaný v gotickom slohu, k obytnej veži, k palácovej časti a k hospodárskym budovám pribudol vonkajší hrad a hradná kaplnka. Vznikla tak dobre opevnená kamenná pevnosť. Posledný krát bol hrad dobytý v roku 1385 počas husitského povstania vojskami moravských markgrófov Prokopa a Jošta.
Po vymretí rodu svätojurských a pezinských grófov sa stal hrad na čas majetkom kráľovskej koruny, neskôr patril rodu Zápoľských, Serédyovcom, Illešházyovcom a napokon Pálffyovcom.
Záchrana hradu Biely kameň. Časť 1: Od padajúcich skál k pevným múrom
Vývoj a architektúra hradu
Hrad bol v konečnej fáze stavebného vývoja neobvykle veľký a jeho areál zaberal veľkú časť návršia. Najstaršiu obdĺžnikovú časť obopínali hradby, ku ktorým z vnútornej strany postupne pristavali obytné krídla. Vzniklo tak uzatvorené ústredné nádvorie vnútorného hradu. Nádvorie vnútorného hradu lemovali podpivničené budovy s palácom, kaplnkou, komorami a kuchyňami.
Pravdepodobne na východnej strane, v priestore kde sa dvor rozširuje stála veľká obytná veža, po ktorej sa však do súčasnosti nezachovali žiadne nadzemné časti. Vo svojej dobe však tvorila charakteristickú siluetu hradu. V druhej menej významnej veži bolo aj väzenie. Do vnútorného hradu sa vstupovalo bránou, ktorej ochrana bola zabezpečovaná blízkou baštou.
Neskôr pristavali vonkajšie opevnenie nepravidelného oválneho tvaru, paláce a početné hospodárske objekty - dolný hrad. Z neho viedla na vnútorné nádvorie horného hradu jediná brána, ktorú chránila bašta. V poslednej fáze stavebného vývoja pribudol tretí, vonkajší prstenec opevnenia, barbakanové predhradie.
Dobové zápisy uvádzajú okrem spomenutej bašty vedľa brány horného hradu ešte ďalšie dve veže a aj hradnú kaplnku. Do vonkajšieho areálu rozprestierajúceho sa okolo celého vnútorného hrad a opevneného kamenným múrom sa vchádzalo jedinou bránou v hranolovitej vstupnej veži. Neďaleko nej stála ďalšia obranná veža a v rozšírenom priestore oproti bráne stála vodná veža a ďalšie stavby (výslovne sa spomína len pekáreň). Celý hrad obklopovala priekopa, ktorej obranná funkcia bola zosilnená valom po jej vonkajšie strane.
V 16. storočí došlo k úpadku Svätojurských grófov a keď v roku 1543 zomrel posledný mužský člen rodu, gróf Krištof II, kráľ v roku 1544 zálohoval Svätojurské panstvo svojmu vernému prívržencovi a skúsenému veliteľovi Gašparovi zo Seredného. Gašpar urobil na chátrajúcom hrade opravy a vylepšenia opevnenia, ktoré však prerušila jeho náhla smrť v roku 1550. Po smrti aj jeho syna v roku 1544 hrad prevzal Gašparov synovec Gašpar II. Nakoľko stav celej stavby sa zhoršoval, panovník sa rozhodol v roku 1558 vziať Svätojurský hrad späť. Neskorší majitelia Pálfiovci taktiež neinvestovali do chátrajúceho sa hradu, ale postavili v roku 1609 vo Svätom Jure kaštieľ, hrad slúžil ako väzenie a sklad.
Tabuľka: Majitelia hradu Biely Kameň
| Obdobie | Majiteľ |
|---|---|
| 1270-1543 | Svätojurskí grófi |
| 1543-1558 | Gašpar zo Seredného a jeho rodina |
| Po 1558 | Kráľovská koruna, Zápoľskí, Serédyovci, Illešházyovci, Pálffyovci |
Hrad zažil viacero pohrôm, husitské drancovanie, rozbroje medzi kráľom Matejom Korvínom a cisárom Fridrichom III., aj turecké výboje. Nie je jasné, či osud hradu spečatilo práve vyplienenie Svätého Jura tureckými vojskami v r. 1663. Možné je ale aj to, že nepohodlný a zle dostupný hrad začal pustnúť už pred tým, keďže jeho majitelia uprednostňovali nový renesančný kaštieľ postavený priamo v meste.
Hrad naposledy poslúžil Svätojurčanom v roku 1663, keď mestečko vypálili krymskí Tatári v službách Osmanov. Skupina mešťanov sa dňa 17. septembra na hrade ubránila pred útočníkmi. Zničený bol v roku 1663 po tureckom plienení, po ktorom už nebol obnovený. Zrúcanina stredovekého hradu z 13. storočia. Zničený bol v roku 1663 po tureckom plienení, po ktorom už nebol obnovený. Zrúcanina stredovekého hradu, ktorý nahradil rozľahlé veľkomoravské hradisko na protiľahlom kopci. Hrad bol postavený svätojurskými grófmi asi v rokoch 1270-1295.
Súčasný stav hradu Biely Kameň.
Súčasný stav a obnova
Ruiny hradu sú v stave pokročilého rozpadu, schované na zalesnenom skalnom návrší. Aj napriek svojej polohe nad mestom, neponúka výhľady, pretože je vsadený do lesa, a teda akoby skrytý. Z pôvodnej architektúry sa nad úrovňou terénu zachovali len torzá. Rozpoznateľná je časť východných kamenných hradieb a obytného krídla so zvyškom tehlových klenieb. Na severnej strane sa zachovala rozsiahla zaklenutá pivnica a na západe múry obrannej veže.
Snahy o záchranu hradných ruín na desať rokov zhatil absurdný prevod vlastníctva pozemku z Lesov Slovenskej republiky na súkromného vlastníka. Preto aktivisti občianskeho združenia Castrum Sancti Georgii mohli začať realizovať svojpomocnú záchranu západnej obrannej veže až v roku 2020. Po odstránení náletovej zelene a zameraní nasledovali pamiatkové výskumy a následne statická a stavebná sanácia.
Od roku 1963 je Biely Kameň kultúrnou pamiatkou, v roku 2002 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. V októbri 2020 zalozilo par nadencov obcianske zdruzenie, ktore si dava za ciel zachranit pred rozpadom a postupnym zanikom zrucaninu hrad Biely Kamen, narodnu kulturnu pamiatku. Uvitame dobrovolnikov, ktori sa chcu do obnovy hradu zapojit.
Hrad sa pomaly ale isto ruca, v poslednej dobe sa zrutili casti stien ako aj klenba nad vchodom do pivnicnych priestorov a zbortili sa aj ostatne vstupy do priestorov pod zemou . Urady to asi nechaju uplne sa rozpadnut, asi az potom zacnu konat ked uz nebude co zachranovat. Este krasne povodne murivo a to ide dole ... Mne sa tá zrúcanina veľmi páči a tiež by som celkom rada v lete pomohla ... zbožňujem takéto miesta!
Kontakty a informácie o obnove
Št. pamiatkový dozor a metodika obnovy: KPÚ Bratislava, PhDr. K. Statický pasport zrúcaniny: Stanislav KYSEL s.r.o., Ing. Architektonicko-historický výskum: Ing. M. Matejka, Ing. arch. M. Archívny výskum: Mgr. D. Geodetické zameranie: PHOTO-GEO s.r.o., Doc. Ing. M. Archeologický výskum: Malokarpatské múzeum Pezinok, PhDr. J. Architektonicko-urbanistická štúdia: Ing. arch. L. Vasko, Ing. arch. M.
Prístup a okolie
Od železničnej stanice vo Svätom Jure vedie na hrad žlto značený turistický chodník, ktorý je súbežný so Svätojurským náučným chodníkom. Hrad je dnes aj súčasťou miestneho náučného chodníka.
Zo Svätého Jura - Zo železničnej stanice po cez hlavnú cestu z Bratislavy do Pezinka. Cez námestie do miestnej časti Neštich; tu značka odbočuje vľavo do lesa a po chvíli sa ocitne pri hrade.
Zo Stupavy - Po po hrebeni výbežku Malých Karpát k horárni Biely kríž, odtiaľ dole k hradu.
Zo Stupavy cez tri hrady - Po k autobusovej zastávke Stupava obora a odtiaľ po na hrad Pajštún. Po hrebeni Kozliska k odbočke na Dračí hrádok. Dole na Medené hámre a po na Biely kríž a odtiaľ ako pri predchádzajúcej trase.
Na bicykli cez Karpaty - Zo Stupavy asfaltovou cestou cez Borinku na Košariská. Kúsok pred nimi doprava dolinou Cúrskeho potoka na hrebeň a asfaltovou cestou cez Tri bresty do Jozefkovho údolia.
Začiatky osídlenia v tejto oblasti sa datujú do mladšej doby kamennej, ľudia sa tu zaoberali poľnohospodárstvom. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1209 keď sa Svätý Jur stal slobodným trhovým mestom. V súčastnosti je mesto známe svojimi vinohradmi a vinárstvom, ktoré tu má už vyše 700 ročnú tradíciu. Terasovité vinohrady sú vysadené na upätí Malých Karpát. Trasou náučného chodníka je mnoho historických pamiatok.
Hrad Biely Kameň je obľúbeným cieľom turistov.
V parčíku je pamätník obetiam II. svetovej vojny a tiež obetiam holokaustu. pamätník obetiam II. Na upravenom námestí sú osadené lavičky. Šľachtická kúria Zichyovcov, pôvodne renesančný dom, obnovený v roku 1865. Odvtedy je v tejto budove mestská správa. Na neogotickom štíte je umiestnený erb Svätého Jura. Na prízemí sa nachádza mestské múzeum.
Blízo pri sebe sú tri pamiatky. Piaristický kláštor, kostol Svätej trojice a Morový stĺp. Piaristi prišli do Svätého Jura v roku 1685, postupne tu vybudovali kláštor a gymnázium. Kostol Najsvätejšej trojice postavený v rokoch 1651 - 1654 pôvodne evanjelici. Od roku 1674 patrí katolíkom. Morový stĺp pred kláštorom je z roku 1831 ako spomienka na ukončenie morovej epidémie pri ktorej zomrelo 182 svätojurčanov. Evanjelický kostol sa nachádza v prestavanom meštiackom dome Segnerovcov v roku 1783. Bola tu fara, škola a modlitebňa. Kaštieľ Pálfiovcov z roku 1609 bol renesančným sídlom Kataríny Pálffiovej a Štefana Illéshazyho z roku 1609. Pravdepodobne však ide o prestavbu staršej budovy z prvej polovice 13. storočia. Ján Pálfy venoval v roku 1907 detskej nemocnici Františka Jozefa v Bratislave na rekonvalescenčný pobyt chorých detí. Gotický kostol Svätého Juraja je jednou z najstarších historických pamiatok Svätého Jura. Drevená zvonička z roku 1663. Z mestskej časti Neštich chodník na hrad vedie ponad záhrady a neskôr lesom. Po chvíli sa objavia múry hradu Biely Kameň.