Mesto Svätý Jur leží na juhovýchodnom úpätí Malých Karpát, na svahoch pohoria a na širokom náplavovom kuželi Neštišského potoka. Severozápadná časť katastrálneho územia sa nachádza v unikátnom zoskupení prírodných krajinných daností vysokej ekologickej, prírodnej i historickej hodnoty.
Radnica Svätý Jur
Prírodné bohatstvo a ochrana prírody
Veľkú časť územia zaberá Chránená krajinná oblasť (CHKO) Malé Karpaty. Vyskytujú sa tu dubové a dubovohrabové lesy, vo vyšších polohách bučiny na granitoidných horninách. Hranica vedie okrajom lesného komplexu, zaujímavá je však aj krajina v ochrannom pásme, kde sú prechody lesov do viníc. Ide o spoločenstvá viazané na pôvodné vinohradnícke aktivity s enklávami dubníkov medzi vinicami, rúnami, pustákmi, medzami a starými pôvodnými pásmi viníc. Tieto biocenózy sú reliktom starej vyváženej kultúrnej krajiny a zasluhujú si ochranu.
Na území CHKO Malé Karpaty sa nachádza prírodná rezervácia Jurské horské jazero, ako osobitne chránené územie, a chránený areál Svätojurské hradisko. Juhovýchodnú časť zaberá močaristá depresia pôvodne plytkého jazera s nánosmi malokarpatských potokov. Ide o najväčšie maloplošné chránené územie v katastri Svätého Jura, národnú prírodnú rezerváciu Šúr. Je tu sírovodíkový prameň. Túto rezerváciu charakterizuje spoločenstvo barinno-slatinnej jelšiny s prechodom do lužného lesa s významnými biotopmi vŕbových jelšín, brestových jelšín, brestových jasenín teplomilných dúbrav a močaristých lúk. Vyskytujú sa tu vzácne vlhkomilné rastliny, obojživelníky a vtáctvo.
Na lokalite Jelení vrch sa nachádza chránená študijná plocha Jurská gaštanica s výskytom gaštanu jedlého, tvoriaceho osobitné spoločenstvo, odlišné od prirodzených spoločenstiev karpatských lesov.
Jurská gaštanica
História a vývoj Svätého Jura
Archeologické nálezy datujú počiatky osídlenia lokality do obdobia prelomu 4. a 3. tisícročia p. n. l. Ďalšie nálezy z obdobia strednej doby bronzovej, staršej doby železnej a napokon nálezy veľkomoravského hradiska nad Neštichom dávajú odôvodnený predpoklad na nepretržité osídlenie tunajšieho územia.
Najstaršia písomná zmienka o osade s právom trhu je donačná listina kráľa Ondreja II. z r. 1209, ktorou daroval hlavnému kráľovskému pohárnikovi Šebešovi z rodu Poznanovcov, zakladateľovi grófskeho rodu zo Svätého Jura a Pezinka, panstvo menom Svätý Jur (Zengurg) spolu so 4 dedinami. Svätý Jur sa dostal do majetku grófov svätojurských na viac ako 300 rokov. Fara sa spomína v r. 1271.
V 2. pol. 13. storočia bol postavený hrad Biely Kameň, ktorý sa stal sídlom svätojurských grófov. V r. 1540 ho získal Ján Zápoľský, neskôr Gašpar Serédy, v r. 1566 bratislavský župan Neuburg, po ňom Eck zo Salmu, v r. 1575 ho dostal do zálohy Krušič, po ňom s Krušičovou vdovou Illesházyovci, od r. 1611 ho vlastnili Pálffyovci. Spustol za tureckého nájazdu v r. 1633. Sídlo panstva preniesli ešte v r. 1609 do kaštieľa.
Panstvu patrili obce: Myslenice, Chorvátsky Grob, Blatné, Dolné Saliby, Čataj, Kráľová pri Senci, Nová Ves pri Dunaji, Ivanka pri Dunaji, Malá Paka, Horný Štál, Dolný Náražd, ďalej časť obcí Horné Mýto, Kalinkovo, Nová Lipnica, Nové Košariská, Sklenárovo, Ohrady, Štvrtok na Ostrove, Tomášov, Most na Ostrove a Malinovo. V r. 1722 vzniklo vyčlenením panstvo Kráľová pri Senci, v r. 1798 panstvo Dolný Náražd a v r. 1734 boli odčlenené časti spomínaných obcí do panstva Malinovo (Eberhard). Po týchto zmenách sa zvyšok panstva (Myslenice, Chorvátsky Grob a Blatno) spojil v pol. 19. stor. s panstvom Pezinok.
Svätý Jur sa vyvíjal ako poddanské mestečko panstva Svätý Jur. V r. 1270 sa spomínajú vinohrady, ktoré sú však podľa všetkého staršieho pôvodu. Od Ľudovíta I. získalo mestečko právo výročných jarmokov, Ľudovít II. ho v r. 1525 oslobodil od mýta v celom Uhorsku. Celkove v 16. a v 1. pol. 17. stor. (za panovania Rudolfa II. a Mateja II.) rozvoj mestečka dosiahol vrchol, z tohto obdobia pochádza najviac výsad. Od r. 1958 sa Svätý Jur vyvíjal ako kráľovské mestečko.
Kráľ Matej II. ho v r. 1615 vyčlenil z panstva Svätý Jur, potvrdil mu výsady a za to zaviazal svätojurských mešťanov povinnosťou dodávať každoročne na kráľovský stôl víno zo svojich najlepších vinohradov. Takmer 200 rokov patrilo svätojurské víno k najvyhľadávanejším vínam pre šľachtické stoly. Kráľ Ferdinand III. v r. 1647 potvrdil jeho výsady a povýšil ho medzi slobodné kráľovské mestá. V r. 1603 - 1654 si mesto postavilo hradby. V r. 1663 ho vypálili Turci, 60 ľudí zabili a 500 odvliekli do zajatia. Na začiatku 18. stor. zas pustošili mesto vojská Františka Rákócziho II. V r. 1728 takmer vyhorelo, v r. 1744 topiaci sa sneh takmer zničil vinohrady.
Oživenie mesta nastalo po r. 1840, kedy bolo napojené konskou železnicou na Bratislavu. Všestranný rozvoj sa zahájil po ukončení 2. svet. vojny.
Neštich
Miestna časť Neštich sa písomne uvádza v r. 1557 (Wyffalw). V pol. 17. storočia sa stala poddanskou obcou Svätého Jura. Obyvatelia sa zaoberali vinohradníctvom. Pričlenená k Svätému Juru bola v r.
Neštich
Vinohradníctvo a remeslá
Celé stáročia bolo vinohradníctvo hlavným zamestnaním svätojurských obyvateľov. V 13. stor. sa tu usadili nem. hostia. Popri vinohradníctve sa postupne začali rozvíjať remeslá združené do cechov, tak je v r. 1636 doložený cech tkáčov, v r. 1646 čižmárov, v r. 1647 mäsiarov, v r. 1648 debnárov, v r. 1650 kováčov (neskôr mali kováči a kolári spoločný cech s Pezinkom), v r. 1651 murársky cech, atď. V 19. storočí malo mesto vinohradnícko-remeselnícky ráz. V r. 1889 tu Karol Drächsler postavil továreň na výrobu zariadenia železničných vagónov, ktorá zamestnávala 100 ľudí.
Obyvatelia sa aj po r. 1918 zaoberali poľnohosp. a vinohradníctvom. Po r. 1945 boli vysídlení občania nem. národnosti. Po ukončení 2. svet. vojny nastal všeobecný rozvoj mesta. Medzi inými bola tu založená aj výrobňa vinárskych závodov. Časť obyvateľov sa zamestnala v priem. podnikoch a úradoch v Bratislave a Pezinku. Mesto Svätý Jur má potenciál pre zamestnanosť a podnikateľské aktivity obyvateľov najmä v oblasti obchodu, služieb a cestovného ruchu.
Kultúra a vzdelávanie
V 17. a 18. stor. sa tu hrali piaristické školské hry. V r. 1932 mal úspešné predstavenie krúžok J. Palárika. V 18. stor. dopĺňali školské hry piaristov spevy a inštrumentálna hudba. Knižnica bola založená pri piaristickom gymnáziu v r. 1802. Neskôr v meste pre kult. potreby občanov slúžili 4 klubové miestnosti a knižnica s 12500 zväzkami. Múzeum P. Jilemnického, založené v jeho rodinnom dome 30.9.1952, sprístupnili verejnosti v r. 1954. Od r. 1937 bola otvorená pamätná izba s pamiatkami na hosp. život z obdobia feudalizmu. V súčasnosti v meste pôsobí Vlastivedno-literárne múzeum a Svätojurská knižnica. Hudobne mesto reprezentuje Svätojurská dychovka, v oblasti športu je to Športový klub Svätý Jur. V meste sa konajú kultúrno-spoločenské a i.
Najstaršia zmienka o škole je z r. 1514. V r. 1684 tu založil biskup J. Szelepcsény piaristické gymnázium. Zaniklo koncom 18. stor. V r. 1791 žiadali Svätojurčania jeho obnovenie. Obnovené bolo v r. 1865 ako nižšie gymnázium, na ktorom vyučovali piaristi až do jeho zrušenia v r. 1918 V súčasnosti sú v meste 4 materské školy (z toho 1 cirkevná), 1 ZŠ a Základná umelecká škola.
Architektonické pamiatky
V zrekonštruovanej časti Pálffyovského kaštieľa z r. Najstaršie jadro Svätého Jura vzniklo pravdepodobne na osi cesty z hradu Biely Kameň k farskému kostolu a pokračovalo smerom k bratislavskej ceste do Pezinka. Dominantu tvorí dodnes farský kostol sv. Juraja z 13. stor., ranogotický, prestavaný v 14.stor., jeho renes. úpravy sa uskutočnili v r. 1585 - 90. Vedľa kostola sa zachovala drevená zvonica s veľkým got. zvonom s nápisom z r. 1400. V horách za mestom sa zachovali zrúcaniny hradu Biely Kameň, ktorý vznikol pravdepodobne v 2. pol. 13. stor. Hrad bol sídlom svätojurských grófov. Spustol za tureckého nájazdu v r. 1633. Sídlom panstva sa stal renes. kaštieľ z r. 1609, ktorý bol po r. 1746 upravovaný a rom. prestavaný koncom 19. stor.
Z mestských hradieb zo 16. stor. sa zachovali úseky na vých. a záp. strane mesta, pravidelne zosilnené bastiónmi. Kostol a kláštor piaristov z r. 1651 - 54 bol zbarokizovaný po r. 1686, obnova objektu a dostavba gymnázia sa uskutočnili v r. 1754. V meste sa zachovali meštianske domy a zemianske kúrie zo 16. - 18. stor. Bývalá radnica, renes. zo 16. stor., bola prestavaná, nová radnica bola upravená prestavbou v r. 1865 z renes. kúrie zo 17. stor. Kostol (ev.) bol získaný prestavbou súkromného domu z r. 1783. Synagóga bola založená v r. 1790 v býv. zem. kúrii zo 17. stor. Morový stĺp na námestí bol postavený v r. 1831. Pamätným domom je dom, v ktorom v r. 1936 - 38 žil spisovateľ P. Jilemnický. Mestská pamiatková rezervácia Svätý Jur bola vyhlásená v r. 1990, jej ochranné pásmo v r.
Hospodárstvo a rekreácia
Hospodárstvo mesta, tak ako celého kraja, je po stáročia tesne zviazané s prír. podmienkami, mimoriadne vhodnými na pestovanie viniča a ovocných stromov. Tento ráz si mesto Svätý Jur zachovalo dodnes. Pri sírnatých prameňoch, ktoré analyzoval K. Rayer a koncom 18. stor. T. Z. Huszty, vznikli sírnaté kúpele. Zanikli v 30. rokoch 20. stor. Úrad mestského lekára je doložený v 17. stor.
V súčasnosti na športovo-rekreačné účely slúži športový areál Jozefkovo údolie, tenisové kurty, futbalový štadión, fitness atď. V meste aktívne pôsobí Športový klub Svätý Jur. Mesto má vypracovaný program ďalšieho rozvoja s dôrazom na cestovný ruch. Mesto Svätý Jur je členom Združenia miest a obcí Slovenska.
Svetový pohár Adelboden 2025🇨🇭Top lyžiari sveta a JOJ Šport v akcii! 🎿❄️ Travel_vlog, 4K Švajčiarsko
Obnova lyžiarskych skokanských mostíkov v Jozefkovom údolí
Je možné, že o niekoľko rokov nebudeme musieť z Bratislavy za týmto atraktívnym športom, teda skokmi na lyžiach, cestovať ďaleko. Nadšenci zo Svätého Jura sa totiž usilujú o obnovenie lyžiarskych skokanských mostíkov, ktoré v tejto lokalite kedysi stáli. Autorom projektu, ktorý sa snaží o znovuvybudovanie skokanských mostíkov a tréningového centra pre deti a mládež v Jozefkovom údolí nad Svätým Jurom, je inžinier Andrej Kukumberg. Momentálne sa na severnom svahu nad mestom nachádzajú iba chátrajúce pozostatky kedysi veľmi využívaného areálu.
„V minulosti bola na priľahlom svahu lyžiarska dráha s vlekom. V areáli boli taktiež dva funkčné skokanské mostíky, ktoré sú v súčasnosti nefunkčné (z väčšieho mostíka zostala len kovová konštrukcia). Priľahlé objekty poskytovali v minulosti zázemie pre športovcov a pre návštevníkov poskytovali priestor pre stravovanie. Areál Jozefkovho údolia poskytoval taktiež priestor pre kultúrne využitie,“ uvádza sa v spomínanom materiáli.
Nadšenci by tejto lokalite radi opäť vdýchli život, a preto navrhujú obnovu menšieho skokanského mostíka a položenie umelej trávy, vybudovanie malého skokanského mostíka s umelou trávou pre začiatočníkov a rekonštrukciu väčšieho mostíka s umelou trávou. Pozostatky menšieho 20 m mostíka, ktorý sa nachádza v teréne, dodnes vidno. Najmenší 9 m mostík by sa musel vybudovať, no podľa inžieniera Kukumberga je to pomerne jednoduché a ide najmä o terénne úpravy.
V zámere sa však spomína aj širšie využitie areálu, nemal by teda slúžiť výhradne milovníkom zimných športov, ale aj cyklistom a rodinám s deťmi. Preto by tu radi vybudovali aj trať pre zjazd na horskom bicykli a závesný výťah pre bicykle. Ráta sa aj s obnovou vybudovaného posedenia a pódia pre koncerty dychových hudieb, country a folkových kapiel.
„V prípade skokov na lyžiach ide o obnovu športu, ktorý bol v tomto meste populárny a fungoval dlhé obdobie. Išlo by o vybudovanie tréningového centra pre začiatočníkov (žiaci) a juniorov. Umelá tráva na doskočisku zabezpečuje možnosť celoročného využitia mostíkov. V súčasnosti sú vybudované veľmi dobré vzťahy so Športovým klubom lyžiarov Banská Bystrica. Tento oddiel zastrešuje žiacku a juniorskú prípravu pre klasické lyžovanie, bežecké lyžovanie a skoky na lyžiach (v súčasnosti takmer 30 detí, ktoré skáču na lyžiach). Vzhľadom na blízkosť Bratislavy sa dá očakávať o tento šport zvýšený záujem.
Nájomcom areálu Jozefkovho údolia by bolo podľa návrhu neziskové združenie, financovanie projektu by bolo viaczdrojové. Okrem súkromníkov by radi získali spolufinancovanie aj z verejných zdrojov.