Česko a Slovensko si pripomínajú Deň boja za slobodu a demokraciu a tiež Medzinárodný deň študentstva. Pri príležitosti 36. výročia Nežnej revolúcie sa na mnohých miestach v ČR konajú oslavy. V hlavnom meste je to napríklad akcia Korzo Národní či Koncert pre budúcnosť na Václavskom námestí, ktoré sú súčasťou celorepublikového Festivalu slobody.
Sloboda a zodpovednosť
Ľudia dnes podľa českého prezidenta Petra Pavla často nahrádzajú slobodu slova slobodou urážať, prekrúcať či klamať bez akejkoľvek zodpovednosti. Sloboda bez zodpovednosti však podľa neho nedáva zmysel a predstavuje anarchiu. Spoločnosť by si mala ujasniť, že sloboda znamená aj rešpekt a zodpovednosť k druhým. „Mnoho ľudí má úplne odlišné predstavy o tom, čo sloboda a demokracia je.
Podotkol, že slová, ktoré spievala Marta Kubišová v piesni Modlitba pre Martu, aby zloba, závisť a zášť pominuli, sa podľa neho zatiaľ nenaplnili. „To je disciplína, v ktorej sa nám, bohužiaľ, darí stále dobre, aj keď pre to máme minimum dôvodov. Síce máme mnoho problémov, ale rozhodne nie sme krajinou, ktorá by na tom bola tak zle, aby sme tu museli živiť zlobu, závisť a zášť,“ zdôraznil. Politici by podľa neho mali ísť príkladom. „Ja sa o to snažím a žiadnu zlobu, závisť ani zášť nešírim,“ dodal.
Český prezident reagoval aj na to, že na Slovensku dnešný deň už nie je tiež dňom pracovného pokoja. „Je to rozhodnutie niektorých slovenských politikov, nezostáva nám iné, len ho rešpektovať.
Česko podľa jeho premiéra v demisii Petra Fialu prešlo za 36 rokov od Nežnej revolúcie veľký kus cesty a v súčasnosti je slobodnou a demokratickou krajinou. Fiala zároveň podotkol, že ho neteší, čo sa aktuálne v ČR deje - že predsedom Poslaneckej snemovne je Tomio Okamura alebo aká vláda v krajine vzniká.
„Pre mňa osobne je to najkrajší sviatok. Znamená, že sa do Českej republiky vrátila sloboda a demokracia. Vždy z toho mám veľkú radosť. Keď sa pozriem späť, za tých 36 rokov sme prešli obrovský kus cesty. Dnes sme slobodnou, demokratickou, nezávislou a prosperujúcou krajinou a z toho by sme mali mať všetci radosť,“ povedal končiaci predseda vlády.
Podotkol, že k pamätníku niekedy chodí s radosťou a inokedy s obavami. Tento 17. november patrí podľa jeho slov medzi tie, keď na Národnú išiel s obavami. „Demokracia a sloboda si vyžadujú neustálu starostlivosť a treba o ne každodenne zápasiť. A keď vidím, čo sa v našej krajine teraz deje, tak z toho žiadnu radosť nemám. Na čele parlamentu máme človeka, ktorý pohŕda ľuďmi, hlási sa k extrémnym názorom, propaguje proruské naratívy. Do čela vlády mieri bývalý komunista a spolupracovník ŠtB (Štátnej bezpečnosti), ktorý má obrovský konflikt záujmov a predstavuje nebezpečné oligarchické štruktúry v našej krajiny.
Predseda Poslaneckej snemovne Tomio Okamura vopred avizoval, že k Pamätníku na Národnú ulicu nepríde, ale zúčastní sa len na pietnom akte pri internáte Hlávkova kolej. Tam si politici a akademická obec pripomínajú študentov, ktorí sa v roku 1939 stali obeťami nacistického násilia. Okamura pri Hlávkovej koleji uviedol, že Česi opäť strácajú slobodu, za ktorú v roku 1989 bojovali. „Ľudia sú v podstate vyhadzovaní z práci za odlišné názory, hrozí im dokonca väzenie za iné názory,“ vyhlásil šéf dolnej komory českého parlamentu obžalovaný z podnecovania k nenávisti.
Podľa Turka je paradoxné, že práve jeho ľudia vypískali, hoci je z antikomunistickej rodiny, pričom niektorých - podľa jeho slov - bývalých komunistov, nie. „Je to pre mňa významný sviatok, aj keď viem, že tá história bola trošičku inak a že tá revolúcia bola nejakým spôsobom riadená,“ vyhlásil.
Miloš Zeman prednáša prejav naspamäť. Na úvod zdôraznil, že bol ako prvý český prezident zvolený v priamej voľbe. Povedal, že je to pre neho veľký záväzok. Občanom poďakoval a vyslovil uznanie všetkým, ktorí volili jeho protikandidáta Karola Schwarzenberga. "Chcem byť prezidentom všetkých občanov a som si vedomý, že tento záväzok nemôžem naplniť iba slovami, ale konkrétnymi činmi v priebehu svojho funkčného obdobia," povedal Zeman.
Prítomní povstali a šéfka Poslaneckej snemovne Miroslava Němcová vyzvala Zemana, aby zložil sľub. Zeman práve sľúbil vernosť Českej republike. Potvrdil to podaním ruky šéfovi Senátu Milanovi Štěchovi a podpísal protokol. Miloš Zeman vstúpil do Vladislavskej sály. A jeho prvé gesto? Bozk ruky speváčky Lucie Bílej, ktorá ho v predvolebnom boji podporila. Slávnostný ceremoniál práve začína.
Zeman ponúkol Hrad ako neutrálne pole pre diskusiu. "Ponúkam úlohu sprostredkovateľa a úlohu moderátora, nie ale úlohu sudcu, pretože táto úloha prezidentovi republiky evidentne neprislúcha," povedal Zeman.
Závere prejavu Zeman poňal ako ateista ako modlitbu. "Dovoľte mi, aby som svoje dnešné vystúpenie, hoci tolerantný ateista, uzavrel modlitbou, ktorú mnohí z nás pozná. Bože, daj mi odvahu, aby som sa snažil ovplyvňovať veci, ktoré ovplyvniť môžem. Bože, daj mi pokoru, aby som sa nesnažil ovplyvňovať veci, ktoré ovplyvniť nemôžem. A Bože, daj mi múdrosť, aby som dokázal rozlíšiť medzi prvým a druhým. Ďakujem vám za vašu pozornosť.
Modlitba za mier 2022
Te Deum a inaugurácie prezidentov
Te Deum (skrátene) alebo úplnom znení Te Deum laudamus, v preklade Teba bože chválime, je začiatkom latinského chválospevu, ktorý dal názov celej skladbe. Chválospev zložil podľa najuznávanejšej verzie biskup Ambrózius Milánsky. V katolíckej liturgii má spev Te Deum miesto v liturgii hodín, na mieste modlitby s čítaním v nedele a sviatky. Veľmi často sa používa aj ako slávnostný hymnus vďakyvzdania. Názov Te Deum nesie aj bohoslužba tvorená čítaním úryvkov z Biblie, spievaním hymnu Te Deum laudamus a vzdávaním vďaky.
Prví prezidenti Československej republiky - Tomáš Garrigue Masaryk a Edvar Beneš - sa vedome vyhýbali okázalosti a pompéznosti cirkevných monarchistických obradov, ktoré boli v pamäti z čias Rakúsko-Uhorska. Naopak, presadzovali čo najstriedmejšie inauguračné ceremónie, bez cirkevných obradov.
Keď v júni 1948 Národné zhromaždenie zvolilo predsedu Komunistickej strany Československa Klementa Gottwalda za nového prezidenta republiky, ten osobne, napriek tomu, že nikdy nechodil do kostola a v boha neveril, prejavil veľký záujem o konanie ďakovnej bohoslužby Te Deum v rámci jeho inaugurácie. Chcel tým ukázať nielen to, že je prezidentom všetkých občanov, ale súčasne chcel takto upokojiť rozjatrenú konfliktnú situáciu v krajine po februárovom prevzatí moci v republike. Nasledovali rozhovory s predstaviteľmi katolíckej cirkvi a po vzájomnej dohode sa nakoniec 14. júna 1948 v katedrále sv. Víta na Pražskom hrade uskutočnilo slávnostné Te Deum, ktoré odslúžil osobne 33. pražský arcibiskup a primas český Josef Jaroslav Beran.
Po tejto skúsenosti už Te Deum nebolo súčasťou nasledujúcich inaugurácií prezidentov. Do programu inaugurácie ho vrátil až Václav Havel pri svojom prvom nástupe do funkcie prezidenta Československej republiky, údajne ako prejav historickej kontinuity?!
Na Slovensku zaradil ďakovnú bohoslužbu Te Deum do programu svojej inaugurácie prvý priamo občanmi zvolený prezident, bývalý člen KSČ, Rudolf Schuster. Dňom nástupu nového prezidenta do funkcie je už tradične 15. jún. Vzhľadom na ústavne určený a jednoznačne deklarovaný svetonázorovo a nábožensky neutrálny charakter Slovenskej republiky (článok 1.1. Ústavy) je zaradenie ďakovnej bohoslužby Te Deum do programu inaugurácie prezidenta značne problematické.
Bohoslužba, ktorá sa uskutočnila v Dóme sv. Martina v Bratislave, kde boli korunovaní králi a cisári, nemala ekumenický charakter, ale bola uskutočnená ako klasická katolícka omša. Ešte viac prekvapilo, že okrem arcibiskupov (rímskokatolíckeho) Stanislava Zvolenského a (gréckokatolíckeho) Jonáša Maxima spolu s nimi celebroval omšu aj vatikánsky nuncius (veľvyslanec) na Slovensku Nicola Girasoli. Ostatní veľvyslanci akreditovaných krajín sedeli medzi účastníkmi omše v laviciach.
O čom je takto poňaté Te Deum, vysvetlil v rozhovore pre TA3 gréckokatolícky kňaz Cyril Jančišin: „Ústava sa neviaže na náboženstvo, no predsa len sa štát pri veľkých ceremóniách aj tak spája s cirkvou. Cirkev a štát sú samostatní partneri, podpísali Základnú zmluvu medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou ako suverénne subjekty medzinárodného práva. Ešte osobitejšie to zdôvodnil už spomínaný cirkevný právnik Tibor Hajdu: „Je správne povedať, že táto bohoslužba, ktorá sa deje počas inaugurácie prezidenta, nie je znak naviazania na nejaké náboženstvo alebo ideológiu, ale práve naopak, je to krásne podčiarknutie demokracie, o ktorom nota bene hovorí prvý článok ústavy Slovenskej republiky. Pretože nám to hovorí, že prezident Slovenskej republiky môže slobodne vstúpiť do chrámu a modliť sa podľa svojho presvedčenia.
Ak by mala byť inaugurácia doplnená nejakým obradom, mal by to byť obrad minimálne skutočný ekumenický, ktorý by vznikol v spolupráci všetkých kresťanských cirkví. Ale úplne najlepšie by bolo, kedy to bol obrad medzináboženský, medzikultúrny dialóg, aj za účasti svetských humanistov, agnostikov, ateistov, etikov, sekularistov či skeptikov, ktorí by mohli rovnako prezentovať svoje názor a hodnoty. Nový prezident Peter Pellegrini deklaroval vôľu byť prezidentom všetkých občanov, vôľu spájať obyvateľov našej krajiny. Takto poňatá forma spoločného obradu by bola krásnou ukážkou toho, ako by mohlo vyzerať spájanie občanov v praxi.
Inauguračný deň novej českej hlavy štátu Petra Pavla sa skončil v priestoroch Katedrály svätého Víta na Pražskom hrade ekumenickou modlitbou za vlasť a prezidenta. Počas necelej hodiny zaznela aj skladba Te Deum od Antonína Dvořáka, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
Prvá časť programu v katedrále sa odohrávala v Kaplnke svätého Václava. Práve z nej sa vchádza do priestoru, kde sú uložené české korunovačné klenoty. Českí a moravskí biskupi sa tam spoločne s prímasom Janom Graubnerom a jeho predchodcom kardinálom Dominikom Dukom zišli k modlitbe. Prítomné bolo aj predsedníctvo ekumenickej rady cirkví, zástupcovia českých evanjelikov aj vrchný židovský rabín. Jedným z duchovných bol aj slovenský biskup Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) v Česku a farár slovenského zboru ECAV v Prahe Marián Čop. Je tiež podpredsedom Ekumenickej rady cirkví. Zaznel svätováclavský chorál a Pavlova rodina si uctila ostatky svätého Václava položením kvetov k jeho lebke. Svätec je označovaný za symbol českej štátnosti.
Potom sa presunuli do priečnej lode chrámu, kde zaznela štátna hymna. V druhej časti programu členovia Českej filharmónie a Pražského filharmonického zboru pod vedením dirigenta Jakuba Hrůšu zahrali a zaspievali latinský ďakovný hymnus Te Deum v podobe, ako ho zhudobnil skladateľ Antonín Dvořák. Okrem toho zazneli aj iné skladby, napríklad Meditace na staročeský chorál Svatý Václave od Josefa Suka alebo časť z oratória Svatá Ludmila od Antonína Dvořáka.
Hoci Pavel nie je veriaci, zahrnutím programu v katedrále do svojho inauguračného dňa chcel vyjadriť, že je prezidentom pre všetkých. V Kaplnke svätého Václava sa tiež s manželkou Evou pripojil k odriekaniu modlitby Otčenáš. Do podujatia v katedrále mala prístup aj verejnosť, ktorá mohla zaplniť jej bočné chodby.
Zdravotný stav prezidenta Miloša Zemana a výzvy na modlitbu
Český prezident Miloš Zeman je v rámci pražskej Ústrednej vojenskej nemocnice (ÚVN) hospitalizovaný na anesteticko-resuscitačnom oddelení (ARO). Zeman sa v stredu nestretne s premiérom Andrejom Babišom, ako pôvodne plánoval. Serveru iDNES.cz to v pondelok popoludní potvrdil samotný Babiš. Dvojica mala rokovať o povolebnej situácii. Zeman je hospitalizovaný už viac ako 24 hodín. Do nemocnice ho previezli sanitkou v nedeľu okolo 13.00 h v bezvládnom stave.
Olomoucký arcibiskup a šéf Českej biskupskej konferencie Jan Graubner vyzval v pondelok na modlitbu za prezidenta. Ovčáček chorobu prezidenta potvrdil až po niekoľkých dňoch špekulácií len minulý piatok 8. októbra. Vo vysielaní Rádia Z vtedy uviedol iba to, že Zeman je už 14 dní chorý, no tento stav ho neobmedzuje vo výkonne ústavných povinností. Len 48 hodín od tohto vyhlásenia Zemana previezli zo zámku v Lánoch do pražskej nemocnice. Riaditeľ ÚVN a Zemanov ošetrujúci lekár Miroslav Zavoral následne v nedeľu informoval, že nemá prezidentov súhlas na zverejnenie diagnózy. Uviedol len, že Zeman je hospitalizovaný v súvislosti s chronickým ochorením, na ktoré sa lieči. Ako je známe, Zeman dlhodobo trpí neuropatiou dolných končatín, cukrovkou a nedoslýchavosťou.
Pražský hrad zdravotný stav prezidenta nekomentuje. Potvrdil len jeho hospitalizáciu, pričom tvrdí, že zdravotný stav prezidentovi nijako nebráni vo výkone mandátu. Podľa zdrojov denníka Mladá fronta DNES by však jeho hospitalizácia mohla trvať aj tri týždne.
Ďalší politici, ktorí by so Zemanom chceli hovoriť o povolebnom usporiadaní v ČR, zatiaľ na stretnutie len čakajú.
Výzva na modlitbu za prezidenta.
