Slovensko je bohaté na historické poklady, medzi ktoré patria aj drevené kostolíky. Tieto vzácne stavby sa objavujú najmä na východe Slovenska a svojím jedinečným vzhľadom a históriou fascinujú turistov z celého sveta. Ich pôvod siaha až do stredoveku, keď sa stavali z vtedy najdostupnejšieho materiálu.
V minulosti bolo u nás približne 300 drevených kostolov. Keďže je však tento materiál citlivý na rôzne vplyvy, nepodarilo sa ich uchovať všetky. Majstri tesári u nás stavali katolícke aj protestantské kostoly. Tie druhé sa viazali k prísnym podmienkam, ktoré museli splniť pri ich budovaní. Museli byť postavené len z dreva, nemohli na ne použiť ani jediný klinec a dokončené mali byť vždy do jedného roka od začiatku výstavby.
Drevené kostolíky patria medzi najkrajšie historické objekty, ktoré sú špecifickým príkladom náboženského staviteľstva na Slovensku. Gotické, evanjelické, gréckokatolícke či pravoslávne. Každý z nich má svoje neopakovateľné čaro.
Výbor Organizácie OSN pre výchovu, vedu a kultúru (UNESCO) na zasadnutí 8. júla 2008 v kanadskom Quebecu rozhodol o zaradení niektorých slovenských drevených chrámov do zoznamu Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva.
Ide o rímskokatolícke kostoly v Hervartove (okr. Bardejov) a Tvrdošíne, evanjelické artikulárne kostoly v Leštinách (okr. Dolný Kubín), Hronseku (okr. Banská Bystrica) a Kežmarku a gréckokatolícke chrámy v Ruskej Bystrej (okr. Sobrance), Bodružali a Ladomírovej (okr.
Gréckokatolícke chrámy v skanzenoch
Slovenské skanzeny sú domovom jedinečných kultúrnych pamiatok, medzi ktoré patria aj drevené gréckokatolícke chrámy. Tieto stavby, často premiestnené z pôvodných lokalít, predstavujú dôležitú súčasť ľudovej architektúry a svedectvo o živote a viere našich predkov.
Múzeum ľudovej architektúry v Bardejovských Kúpeľoch
Múzeum ľudovej architektúry v Bardejovských Kúpeľoch je najstarším skanzenom na Slovensku. Verejnosti bol sprístupnený v roku 1965 a momentálne je súčasťou Šarišského múzea.
Skanzen v Bardejovských Kúpeľoch vám priblíži život slovenského a rusínskeho obyvateľstva počas 19. a 20. storočia. Na ploche 1,5 ha v parkovej a záhradnej úprave - etnoparku nájdete 31 expozičných objektov tradičnej ľudovej architektúry slovenského a rusínskeho obyvateľstva z oblasti horného Šariša a severného Zemplína.
V skanzene sa nachádza 24 historických exponátov. Areálu dominuje drevený Kostol zo Zboja z roku 1776, či gréckokatolícky drevený Kostol z Mikulášovej z roku 1730.
Kostol z Mikulášovej
Zaujímavou stavbou v areáli skanzenu je Kostol z Mikulášovej. Gréckokatolícky kostolík, ktorý je zasvätený Ochrane Presvätej Bohorodičky, stál pôvodne v obci Mikulášová. Na svojom pôvodnom mieste fungoval do roku 1926. V roku 1931 bol prevezený do Bardejovských Kúpeľov. Premiestnenie Kostola z Mikulášovej do kúpeľného areálu predstavovalo jednu z najväčších pamiatkarských počinov v tridsiatych rokoch 20. V roku 2003 - 2005celý kostol zrekonštruovali.
Drevený kostolík z Mikulášovej bol postavený v roku 1730 a do skanzenu bol prevezený v roku 1931, čo symbolizuje aj nápis na tráme kostola. Trojdielny zrubový objekt má zaujímavú vonkajšiu farebnú výzdobu a v interiéri cenný ikonostas (stena s ikonami, ktorá v cerkvi delí časť pre veriacich od svätyne) z 18. storočia. V kostole sa dodnes konajú gréckokatolícke bohoslužby.
Ďalšou zaujímavosťou Kostola z Mikulášovej sú hodiny na vrchole veže. Hodiny sa tam síce nachádzajú, avšak nezobrazujú čas.
Kostol zo Zboja
Kostol zo Zboja sa nachádza za vstupnou bránou so zvonicou z Nižného Orlíka. Tento kostol predstavuje klasický lemkovský variant rusínsko-ukrajinských trojdielnych a trojvežových zrubových chrámov. Interiéru kostola dominuje ikonostas zo 17. a 18. storočia.
Mimo skanzenu je umiestnený drevený kostolík z Mikulášovej, ktorý postavili v roku 1730 a je tiež v správe Šarišského múzea. V interiéri kostola sa nachádza kópia barokového ikonostasu.
Drevený kostolík z obce Zboj bol postavený v roku 1775 a patrí medzi najkrajšie zrubové drevené chrámy na Slovensku. Trojdielny kostol s tromi vežami a tromi krížmi stojí na najvyššom bode skanzenu. Exteriér kostola je oproti kostola z Mikulášovej jednoduchší, ale to najkrajšie z neho sa skrýva v interiéri - originálny štvorradový ikonostas, ktorý patrí medzi najkrajšie a najzachovalejšie na Slovensku.
Pri vstupe do múzea môže návštevník obdivovať sypanec z Petrovej. Hneď za touto stavbou sa nachádza obytný dom z rusínsko-ukrajinskej obce Frička z roku 1887 či zrubová stodola z Hankoviec. Medzi obydlia bohatších obyvateľov môžeme zaradiť zrubový dom z Petrovej, ktorý bol postavený koncom 19. storočia a obytný dom z Kračúnoviec. Dom z Kračúnoviec je omazaný hlinou, pod slamenou valbovou strechou s vikierom sa nachádza obytný priestor zložený z troch častí. Poslednými pamiatkami na konci areálu je zvonica z Nemcoviec, valcha z Livova či vrták z Bardejova.
Technické pamiatky
Technické pamiatky patria medzi najvzácnejšie pamiatky skanzenu ľudovej architektúry v Bardejovských Kúpeľoch. Prvou je unikátne vrtné zariadenie na výrobu drevených vodovodných rúr na vodný pohon, ktoré pochádza z Bardejova a je datované do 18. storočia. Druhá technická pamiatka je zariadenie na domácku výrobu súkna, tzv. valcha z Livova.
V areáli skanzenu sa pravidelne konajú aj rôzne ľudové podujatia ako Deň remesiel, Popoludnie s folklórom a mnohé iné.
Skanzen Stará Ľubovňa
Pod Ľubovnianskym hradom sa nachádza múzeum ľudovej architektúry v podobe skanzenu. Celý komplex pozostáva z 25 objektov, vrátane obytných domov z prvej tretiny 20. storočia, maštale a stodoly. Taktiež súčasťou expozície je aj zrubová kováčska vyhňa z 19. storočia, mlyn a dieľňa stolára. Dominantou skanzenu je zrubový gréckokatolícky kostolík východného obradu.
Chrám svätého Michala Archanjela v Starej Ľubovni
Drevený gréckokatolícky chrám bol postavený v 18. storočí v obci Matysová. Chrám bol zrekonštruovaný v roku 1938. Neskôr bol však v obci vybudovaný murovaný chrám sv. Petra a Pavla, preto bol v roku 1979 Drevený chrám sv. Michala prevezený do staroľubovnianskeho skanzenu.
Ide o trojzrubovú budovu obloženú šindľom. Na hlavnej veži je umiestnená cibuľa, laterna a malá strieška, ktorá je ukončená dvojramenným krížom. Pred vchodom sa nachádza kríž z roku 1912 s vyrezávaným reliéfom symbolov umučenia.
Ikonostas pochádza približne z 18. storočia a je vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Má štyri rady na štyroch poschodiach. Prvý hlavný rad je vytvorený ikonami sv. Mikuláša, Bohorodičky Hodigitrie, Krista Učiteľa a ikonou sv. archanjela Michala. Uprostred druhého radu je Mandylion. Tretí rad je apoštolský a tvorí ho šesť ikon. V strede tretieho radu je ikona Krista Veľkňaza s Bohorodičkou a sv. Jánom Krstiteľom. Štvrtý rad tvorí šesť medailónov zobrazujúcich konkrétnych prorokov.
Ďalšie skanzeny a drevené kostoly
Okrem spomínaných skanzenov sa drevené kostoly nachádzajú aj v:
- Skanzen Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku (chrám z Novej Polianky)
- Skanzen Vihorlatského múzea v Humennom (chrám z Novej Sedlice)
- Areál Východoslovenského múzea v Košiciach (chrám z Kožuchoviec)
V najväčšom slovenskom skanzene v Martine sa nachádzajú objekty z regiónov Turiec, Liptov a Orava. V martinskom skanzene je aj drevený rímskokatolícky kotol z Rudna v regióne Turiec. Postavený bol v r. 1792, oltárna architektúra je z r. 1707, teda ešte zo staršieho obdobia, z predchodcu tohto kostola. Stavba je zrubová a pokrytá šindľom. Do skanzenu bol premiestnený v r. 1974, verejnosti sprístupnený v r. 1994.
V zubereckom skanzene pod Roháčmi, v ktorom sú sústredené objekty z celej Oravy, je premiestnený aj rímskokatolícky kostol z 15. storočia z dolnooravskej osady Zábrež neďaleko Dolného Kubína. Okrem neho sa na Orave nachádzajú 3 drevené kostoly: Istebné, Leštiny a Tvrdošín.
Prehľad drevených chrámov v slovenských skanzenoch
Nasledujúca tabuľka poskytuje prehľad gréckokatolíckych drevených chrámov, ktoré nájdete v slovenských skanzenoch:
| Skanzen | Chrám | Pôvodná obec | Rok postavenia |
|---|---|---|---|
| Bardejovské Kúpele | Chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky | Mikulášová | 1730 |
| Bardejovské Kúpele | Kostol zo Zboja | Zboj | 1775 |
| Stará Ľubovňa | Chrám svätého Michala Archanjela | Matysová | 1833 |
| Humenné | Chrám svätého Michala Archanjela | Nová Sedlica | 1764 |
| Košice | Chrám | Kožuchovce | 1741 |
| Svidník | Chrám | Nová Polianka | 1766 |
Wooden Churches of the Slovak part of the Carpathian ... (UNESCO/NHK)
Ďalšie zaujímavosti v skanzenoch
Okrem chrámov sa v skanzenoch nachádzajú aj ďalšie zaujímavé objekty, ktoré približujú život našich predkov:
- Domček obecného pastiera z roku 1921, ktorého majiteľom bol Adam Šepták.
- Usadlosť sedliaka Mikuláša Soroku z 20. rokov 20. storočia.
- Škola z obdobia 1. Československej republiky.
- Dielňa stolára-naturalistu.
- Dom drotára Vasiľa Jaseníka z roku 1930.
- Dom rodiny Krivoňákovej z roku 1938.
- Dom majiteľa Mikuláša Cicáka z 20. rokov 20. storočia, ktorý približuje svadobné tradície.
- Usadlosť Antona Kurcina z 30. rokov 20. storočia, ktorá približuje moment úmrtia v rodine.
- Kováčska vyhňa Bartolomeja Sekeráka z 2. polovice 19. storočia.
- Mlyn Františka Pavliaka z 30. rokov 20. storočia.
Tieto stavby spolu s chrámami tvoria ucelený obraz o živote a kultúre našich predkov.