Slovenská pošta, a. s., vydala 8. novembra 2012 poštovú známku venovanú hradu Stará Ľubovňa. Táto udalosť sa konala pri príležitosti 600. výročia Spišského zálohu, čo je historické obdobie, ktoré malo významný vplyv na región Spiša.
Vzhľad a technické parametre známky
Poštová známka má rozmery 44,1 x 26,5 mm vrátane perforácie a je vytlačená na šírku. Vychádza vo forme upraveného tlačového listu s desiatimi známkami. Známku vytlačila technikou oceľotlače z plochej platne v kombinácii s ofsetom Poštovní tiskárna cenin Praha, a. s.
Súčasne s poštovou známkou bola vydaná aj obálka prvého dňa (FDC) s pečiatkou FDC, dátumom 8. 11. 2012 a domicilom mesta Stará Ľubovňa. Motívom FDC je bastión so vstupom na prvé nádvorie. FDC vytlačila Poštovní tiskárna cenin Praha, a. s.
Autori a ich dielo
Autorom výtvarného návrhu a líniovej rozkresby známky, výtvarného návrhu FDC a FDC pečiatky je akad. mal. Martin Činovský, ArtD. Autorom oceľorytiny známky je František Horniak. Autorom líniovej rozkresby FDC a rytiny FDC je Mgr. art.
Historický kontext hradu Ľubovňa
Vznik Ľubovnianskeho hradu sa datuje do druhej polovice 13. storočia, resp. na začiatok 14. storočia. Hrad vznikol ako hraničný strážny hrad, chrániaci obchodné cesty do Poľska. Podľa niektorých prameňov ho vybudoval pravdepodobne okolo roku 1280 poľský knieža Boleslav, ktorý bol manželom Kunigundy, dcéry uhorského kráľa Belu IV. V tomto čase vznikla kruhová veža a gotický palác.
Začiatkom 14. storočia hrad rozšírili o ďalší, východne situovaný palác a ďalšie budovanie hradu urýchlili štátoprávne zmeny po roku 1299 ako aj vnútropolitické boje oligarchov proti centrálnej kráľovskej moci. V rokoch 1308 - 1312 patril hrad Omodejovcom, a od roku 1315 Drugethovcom.
Podľa iných prameňov hrad vznikol na začiatku 14. storočia z iniciatívy kráľa Karola Róberta (prvá písomná zmienka je z roku 1311, keď sa spomína pod názvom „Liblou“). A podľa ďalších prameňov, dochovaných medzi ľuďmi skôr ako legenda, hrad založil šľachtic Ľubovenský, ktorému sa zápáčilo miesto, na ktorom hrad stojí.
V roku 1412 sa spolu s 13. spišskými mestami a panstvami Ľubovnianskeho a Podolíneckého hradu dostal do poľského zálohu. Na Ľubovnianskom hrade sídlili starostovia zálohovaných miest.
V roku 1432 a 1451 ho poškodili počas husitských vojen, v roku 1553 ho takmer zničil veľký požiar. Jeho obnovu začali v roku 1555 za starostu Jána Bonera, do roku 1557 ho obohatili o renesančné prvky. Hrad nákladne renovovali a rozšírili, pričom veľkú pozornosť venovali protitureckému renesančnému pevnostnému zariadeniu.
V rokoch 1591 - 1745 mala starostovstvo zálohovaných miest v dedičnej držbe poľská kniežacia rodina Lubomirski, počas vlády ktorej sa vykonali na hrade viaceré stavebné práce. Upravovali objekty na terase druhého nádvoria, na juhozápadnom nároží, opravili dovtedajšie budovy hradu a mnohé z nich ukončili dekoratívnymi atikami.
V 17. storočí bol hrad rozšírený a zbarokizovaný. V roku 1647 postavili kaplnku a vybudovali tretie nádvorie. V roku 1772 sa zálohované spišské mestá vrátili Uhorsku. Hrad prestal byť sídlom starostu zálohovaných miest a jeho význam upadol.
V roku 1971 sa začal na hrade archeologický a architektonický výskum, ktorý nakrátko ustal po roku 1989, ale v súčasnosti sa hrad znova opravuje.
Spišský záloh (1412 - 1772)
Ľubovniansky hrad bol v rokoch 1412 - 1772 v poľskom zálohu spolu so svojím panstvom a mestom Stará Ľubovňa, Panstvom Podolíneckého hradu, mestom Hniezdne a ďalšími 13 spišskými mestami.
Termínom „Spišský záloh" sa označuje historické obdobie charakteristické pre časť Spiša v rokoch 1412 - 1772. Samotnému zálohu predchádzalo mierové stretnutie kráľov. Na hrade Ľubovňa sa v marci roku 1412 stretli uhorský kráľ Žigmund Luxemburský a poľský kráľ Vladislav Jagelonský.
Predmetom stretnutia bolo uzatvorenie mieru medzi oboma krajinami a hlavne pôžička vo výške 37 000 kôp českých grošov, ktoré si Žigmund požičial od Vladislava. Ako záloha malo slúžiť odovzdanie časti územia Spiša pod poľskú správu.
Záloh trval neuveriteľných 360 rokov. Jeho súčasťou sa stalo 16 spišských miest, dva hrady - Ľubovňa a Podolínec, ako aj viacero dedín z Ľubovnianskej provincie. Zálohované územie zostalo súčasťou Uhorska, no správu nad ním vykonávali z poverenia poľského kráľa poľskí starostovia, ktorých sídlom bol Ľubovniansky hrad.
Privilégiá získavali spišské mestá od panovníkov oboch krajín (Uhorska i Poľska), čím získali oveľa výhodnejšie podmienky pre hospodársky rozvoj ako iné spišské mestá, najmä z hľadiska obchodovania s Poľskom. O ich niekdajšom vývoji v súčasnosti svedčí množstvo vzácnych architektonických pamiatok.
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1412 | Stretnutie kráľov Žigmunda Luxemburského a Vladislava Jagelonského na hrade Ľubovňa; Začiatok Spišského zálohu |
| 1432 a 1451 | Poškodenie hradu počas husitských vojen |
| 1553 | Požiar, ktorý takmer zničil hrad |
| 1555 - 1557 | Obnova hradu a pridanie renesančných prvkov |
| 1591 - 1745 | Správa hradu poľskou kniežacou rodinou Lubomirski |
| 1647 | Postavenie kaplnky a vybudovanie tretieho nádvoria |
| 1772 | Koniec Spišského zálohu, návrat spišských miest Uhorsku |
| 1971 | Začiatok archeologického a architektonického výskumu hradu |
NAJKRAJŠÍ HRAD (Stará Ľubovňa)
Hrad Ľubovňa v Starej Ľubovni sa historicky po prvý krát zobrazil na poštovej známke vydanej Slovenskou poštou a.s. dňa 8. novembra 2012. Poštovú známku, pečiatku prvého dňa a pamätný list bolo možné získať na hrade Ľubovňa v dočasnej poštovej priehradke v čase od 12,00 - 14,00 hod. a následne na Pošte v Starej Ľubovni.
Pri príležitosti vydania novej poštovej známky pripravilo mesto Stará Ľubovňa aj výstavu známkovej tvorby venovanú historickému regiónu Spiš v tvorbe Martina Činovského a Františka Horniaka. Výstava sa konala v Provinčnom dome v Starej Ľubovni, čo má opäť svoju symboliku, keďže odtiaľ boli spravované zálohované spišské mestá.