Čo pre mňa znamená Boh?

Nedávno sme preberali jednu z najdôležitejších otázok, akú si človek môže položiť: Kto je Boh? Túto otázku dostávame často. Naposledy ste sa pýtali, kde a ako sa môžeme dozvedieť o Bohu. Teraz sa venujme tejto téme hlbšie.

Na svete žije miliarda ľudí s rôznou vierou. A je na každom, že čomu bude veriť.

„Čo pre mňa znamená Boh?“ Túto otázku si už kladiem od doby mojej konfirmácie. V mojom živote je Boh niekto, kto pozná každý jeden môj problém. Každú jednu moju starosť, trápenie či ťažkosti. Vie o mojich problémoch, lebo ako Boh ich vidí. Ale čo je zaujímavé, napriek tomu, že o tom všetkom vie, mám neutíchajúcu potrebu Mu o tom hovoriť.

Čo je ešte zaujímavejšie, aj keby som daný problém povedala tisícom ľudí, nemala by som dušu na mieste, kým by som to nepovedala aj Bohu. Niekedy sa ocitnem v situácii, kedy vyložene potrebujem pomoc zhora, lebo ja sama som na to prikrátka. Rovnako veľká je aj potreba hovoriť mu o mojich radostiach. Pochváliť sa Mu, čo mi dnes vyčarovalo úsmev na tvári a radosť v srdci. Tu platí rovnaká rovnica, ako pri starostiach. Hoci by som sa pochválila tisícom ľudí, nebolo by niečo v poriadku.

Boha taktiež považujem za Stvoriteľa. Stvoriteľa sveta, života či krásnej prírody. Dennodenne sa presviedčam na vlastné oči o Jeho kreativite. 16 rokov žijem na jednom mieste a stále sa mi zdá to miesto neuveriteľne krásne. Rada spoznávam aj iné nádherné miesta, ktoré mi priam vyrážajú dych. A nech sa na mňa nikto nehnevá, ale tvrdiť, že to všetko vzniklo z ničoho nič, je smiešne.

Boh je u mňa jednoznačne darca života. To je niečo, o čom som nikdy nepochybovala. Som si vedomá toho, že existuje milión argumentov pre a milión argumentov proti existencii Boha. A každá diskusia o tom, či existuje Boh, by nemala konca. Pre mňa osobne je samotný život tým najväčším dôkazom existencie Boha.

Veríte v posmrtný život? Ja osobne v neho verím. Nevedela by som si predstaviť, že keď odídeme z tohto sveta už nebude nič. Len tma. Moja predstava o posmrtnom živote je podobná ako v iných náboženstvách. Predstavujem si ho nehmotne. Duša po smrti vyjde z tela a hľadá si novú ,,ulitu“ ako slimák. A dôvod prečo si to myslím? Pár mesiacov pred mojim narodením náhle umrela babkina sestra na rakovinu. A ja som sa o dva mesiace narodila. Čo myslíte, bola to náhoda, alebo na tom fakt niečo je?

Boh tvorí svet po materiálnej stránke z ničoho a po duchovnej z Lásky. Moderná fyzika hovorí o tom, že materiálny svet leží v silovom poli vedomia. Stvorenie sveta nedokážeme pochopiť, ale dokážeme si ho predstaviť, lebo keď si niečo predstavujeme, podobne ako Boh, voláme z ničoty k bytiu, to čo nebolo. Je síce pravdou, že my nedokážeme z ničoho tvoriť, lebo aj naša fantázia vychádza a skladá z vecí, ktoré už poznala. Ale Božie Stvoriteľské vedomie vytvára to, čo nebolo, čas, hmotu i priestor z ničoho.

Keď snívame, vytvárame si sami v sebe akýsi vnútorný priestor a dokonca máme svoj vlastný čas. Nám sa často zdá, že sen trval veľmi dlhú dobu, ale objektívne trval nejaký zlomok sekundy. Na rozdiel od materializmu predchádzajúcej epochy, moderná fyzika prichádza k záveru, že vedomie, teda Duch je prvotný, hmota druhotná. Čo by bol materiálny svet bez Vedomia? Bol by to svet podobný stavu bezvedomia. Skúste si predstaviť, že neexistuje žiadne vedomie v tomto svete. Skúste vypnúť aj vašu predstavu, lebo naša predstavivosť ešte stále dáva tomuto všetkému zmysel, ale keby zhaslo každé vedomie, stvoriteľské i to naše, hmota by úplne stratila hodnotu, zmysel a dôvod existencie.

Zmysel a hodnota hmoty je vo Vedomí. Hmota a celý materiálny svet je podobný knihe, ktorá má len vtedy zmysel, ak je tu niekto, kto ju vie a chce čítať. Celý svet je knihou o Bohu. V stvorení sveta sa Boh zjavuje. Boh nám chce skrze Stvorenie čosi o sebe povedať. Lebo „Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Ono bolo na počiatku u Boha.

Keď kniha Genezis opisuje stvorenie človeka hovorí: „Vtedy Pán, Boh, stvárnil človeka z prachu zeme a vdýchol do jeho nozdier dych života. Tak sa stal človek živou bytosťou.“ Boh si pri stvorení človeka nepočína ako remeselník, ale ako umelec. Tvorí v absolútnej slobode. Tvorí, nie preto, že musí, ale preto, že chce.

Hoci ostatné živočíchy vydáva more a zem na Boží príkaz, s človekom sa Boh hrá ako umelec zo svojím dielom a do jeho nozdier vdychuje zo seba samého svoj Dych, Ducha Svätého, Bytostnú a Podstatnú Dobrotu. Človek bol obdarený posväcujúcou milosťou, božím priateľstvom. Zo všetkých viditeľných stvorení jedine človek je schopný „poznať a milovať svojho Stvoriteľa”, je „jediný tvor na zemi, ktorého Boh chcel pre neho samého”, on jediný je povolaný, aby mal poznaním a láskou účasť na Božom živote. Na tento cieľ bol stvorený a v tomto je hlavný dôvod jeho dôstojnosti.

Na inom mieste knihy Genezis Boh pri stvorení človeka hovorí: „Urobme človeka na náš obraz a podľa našej podoby.“ (Gn 1,26) Český ekumenický preklad uvádza: „Urobme človeka aby bol naším obrazom“. Je možné aj takto toto miesto preložiť. Podľa toho, „byť obrazom Boha“ je vlastne určením človeka. Človek sa má stať obrazom božím, miestom Zjavenia Boha - Lásky.

Človek je schopný „pretlmočiť“ Ducha do hmoty, Boha do človečenstva. Stáva sa Božím obrazom natoľko, nakoľko žije Božie Slovo. Boh sa chce stať „viditeľný“ a „pochopiteľný“ prostredníctvom človeka. Vieme, že sa toto Zjavenia Boha v dejinách udialo skrze jedného konkrétneho človeka Ježiša Krista: „On je obraz neviditeľného Boha, prvorodený zo všetkého stvorenia” (Kol 1,15).

Sv. Pavol v liste Efezanom 1,6 hovorí: „Boh nás svojím dobrotivým rozhodnutím predurčil, aby sme sa skrze Ježiša Krista stali jeho deťmi na chválu a slávu jeho milosti, ktorou nás obdaril vo svojom milovanom Synovi.“ Máme sa stať Božími deťmi, teda účastníkmi tej istej prirodzenosti akú má Boh. Boh sa chce zjaviť skrze nás. Toto je Boží plán s nami a to má byť aj náš životný cieľ. Ježiš je pre nás Cestou. On je naším cieľom a vzorom. On je Pravdou o Bohu i o človeku a teda aj o nás. Ježiš je Pravý Boh ale súčasne Pravý človek, lebo Pravý človek - dokonalý, vzorový človek je Bohočlovek.

Ak teda môžeme hovoriť o nejakom predurčení človeka z Božej strany, môžeme s istotou prehlásiť, že existuje len toto jedno a to pozitívne a úžasne predurčenie ku Spáse. Skrze prijatie Ježiša sa máme stať Božími deťmi, teda sme pozvaní mať účasť na Božej prirodzenosti. Človek dostal slobodu a rozum, aby vládol svetu, ktorý Boh stvoril pre neho. Zo všetkých hmotných tvorov sme jedine my ľudia slobodní, vieme rozlišovať medzi dobrom a zlom.

Slobodu sme dostali ako schopnosť milovať, pretože o láske sa dá hovoriť len tam, kde sa jedna osoba slobodne odovzdáva druhej. Aj v liste sv. Pavla Timotejovi nachádzame tvrdenie: „Boh chce spasiť všetkých ľudí.“ Ľudská túžba je slabá a často končí skôr ako dosiahne svoj cieľ, ale Božia túžba trvá dotiaľ, dokiaľ sa nenaplní. Podmienkou Spásy je prijatie Ježiša. Kristus, Vtelené Božie Slovo, je Život. Je akoby génom duchovného života, podľa ktorého sa v nás formuje Bohočlovek. Len ten, kto verí v Boha, ktorý sa zjavil v osobe Ježiša Krista, uznáva pravého Boha. Bez láskyplného príklonu ku Kristovi neexistuje láska a spojenie s Bohom, čiže Spása.

Sv. Bernardín Sienský učí, že: „Meno Ježíš je pevným základom viery, ktoré utvára Božích synov. Viera katolíckeho náboženstva totiž spočíva na poznaní Ježiša Krista a jeho svetla. Cirkevný učiteľský úrad sa prvý ráz cítil povinný zasiahnuť v 5. st. proti bludu predestinacionizmu. Na synode v Arles (r. 473) musel Lucidus odvolať nasledujúce tvrdenie: „Ježiš Kristus nevytrpel smrť za spásu všetkých: Božie predpoznanie násilne núti človeka do večného zavrhnutia: jedni sú predurčení k večnej smrti, iní k večnému životu”. Iná synoda vyhlásila proti učeniu Gottschalkovmu (r. 853 Quierzy): „Je len jedno jediné pozitívne predurčenie ku spáse.“ Podobne Tridentský koncil proti učeniu Kalvína zavrhol predurčenie ku zatrateniu: „Univerzálna Božia láska ustanovila od večnosti: všetkým ľuďom je otvorená ako konečný cieľ večná spása. Konkrétne uskutočnenie večnej spásy sa deje sprostredkovaním Ježiša Krista a to absolútne nutne a cirkev pôsobí závisle na ňom. Jednotlivý človek môže byť slobodne spásne činný skrze dar a úlohu viery a lásky“.

Ježiš ohlasuje Spásu, hovorí o pozvaní človeka na svadobnú hostinu, zjavuje Boha ako Pozvanie. Sme stvorení pre Neho. Boh je Blaženosť, ktorá nemá hraníc. Keď sa čistá duša stretá s Bohom, je to ako keď vložíte správny kľúč do zámky, Boh a duša dokonale do seba zapadajú. Človek je stvorený pre Boha a nemôže pochopiť sám seba a nájsť svoje šťastie a ani dokonalosť mimo Neho. Vo vlastnom záujme je povinný hľadať Boha a slúžiť mu, lebo mimo neho nenájde seba a svoju slávu a veľkosť. Slúžiť Bohu znamená milovať.

Sv. Augustín hovorí: „Božie Slovo sa ti bude najprv javiť ako nepriateľ tvojej duše, kým nepochopíš, že je príčinou tvojej Spásy.“

Čo je Boh podľa Dannyho Duttona (8 rokov)?

Napísal Danny Dutton (8 rokov) z mesta Chula Vista, Kalifornia, ako domácu úlohu.

Jedna z veľkých prác, ktoré Boh má, je vyrábať ľudí. Vyrába ich, aby ich mohol vymeniť za tých starých, ktorí umierajú. Nevyrába ich priamo ako dospelých, ale ako deti. Myslím si, že je to kvôli tomu, že sú menšie a tak to dá menej práce.

Ďalšou jeho dôležitou prácou je počúvať modlitby. Stáva sa veľa škaredých vecí ľuďom, pretože majú radi kazateľov a iné podobné veci; a tak sa modlia pred spaním. Boh nemá čas, aby počúval rádio alebo sa pozeral na televíziu, nakoľko si musí vypočuť všetko. Boh vidí všetko a počuje všetko a je všade, čo ho robí veľmi zaneprázdneným.

Ateisti sú ľudia, ktorí neveria v Boha. Myslím si, že v našom meste nie sú žiadni takí.

Ježiš je Boží syn. Robieval všetku tú ťažkú prácu ako chodenie po vode a robenie zázrakov a vyučovanie ľudí, ktorí sa nechceli nič dozvedieť o Bohu. Nakoniec Jeho kázaní mali už dosť, a tak ho ukrižovali. Ale On bol dobrý a poslušný ako Jeho Otec, a tak povedal Otcovi, že oni nevedia, čo robia - tak aby im odpustil. A Boh povedal O. Jeho Otec (Boh) si cení všetko, čo urobil a tiež Jeho ťažkú prácu na zemi. Povedal mu, že už viackrát nemusí do sveta, že môže zostať v nebi, a tak tam zostal. A teraz pomáha Otcovi tým, že počúva modlitby a robí veci, ktoré by inak mal robiť Boh sám.

Mali by sme každú nedeľu chodiť do kostola, pretože z toho má Boh radosť a pokiaľ je tu niekto, komu by sme mali urobiť radosť, tak je to Boh. Nevynechávajte kostol kvôli niečomu, o čom si myslíte, že bude zábavnejšie, napríklad ako chodenie na pláž. To je zlé.

Pokiaľ neveríte v Boha, teda pokiaľ nieste práve ateista, tak budete veľmi osamelí, pretože vaši rodičia nemôžu ísť všade s vami ako napríklad do tábora, ale Boh môže. Ale nemali by sme stále myslieť len na to, čo pre nás Boh môže urobiť.

Kto je Boh?

Keď sa pozriem na Ježiša a jeho učenie, do spisov jeho nasledovníkov, za ktorých pravdivosť sa sám Ježiš zaručil, k židovským spisom, s ktorými Ježiš súhlasil, na svet prírody a k svedectvu vlastného svedomia - keď sa pozriem na tieto miesta, kde sa Boh človeku zjavuje - nájdem tu odpoveď na otázku: Kto je Boh?

1. Boh je Duch

Toto je prvý opis toho, aký je Boh, prvá informácia, ktorú sa dozvieme pri hľadaní Boha. Ježiš hovorí, že Boh je Duch: Boh je duch a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa klaňať v duchu a v pravde. To znamená, že Boh je Duch. Inými slovami, nie je fyzický. Nie je hmotný. Nemá telo. Je neviditeľný.

2. Boh je osobný

Po druhé, Boh je osobný. To je úžasné, keď si pomyslíte, že absolútna realita mohla byť čímkoľvek. Myslím tým, že pred absolútnou realitou Boha nebolo nič, čo by ju urobilo takou, aká je. A keď si pomyslíme, že je osobný, to je jednoducho ohromujúce!

• Moje myšlienky nie sú vaše myšlienky. (Izaiáš 55:8)
• Ja poznám svoje zámery, ktoré mám s vami, znie výrok Hospodina.
• Poďte, vyjasnime si to! hovorí Hospodin. (Izaiáš 1:18)
• Srdce sa vo mne obracia, budí sa moje zľutovanie. V tvojom strede je Hospodin, tvoj Boh, hrdina, čo zachraňuje, radostne nad tebou jasá, svojou láskou ťa tíši, zvučne nad tebou plesá. (Sofoniáš 3:17)
• Vtedy sa veľmi roznietil hnev Hospodinov.

Úžasné! Boh nie je neosobný. Nie je abstraktnou substanciou. Nie je hmotný ako hmota alebo plyn. Boh je osoba, je osobný. Od neho pochádza naša osobnosť.

3. Boh je absolútny, samostatne existujúci a nezávislý

Po tretie, Boh sa zjavil ako absolútny, samostatne existujúci, nezávislý od všetkých ostatných skutočností. Jeden z najdôležitejších veršov v Biblii je Exodus 3:14: "Boh povedal Mojžišovi: 'Ja som, ktorý som'". Veta "Ja som, ktorý som" je vyhlásením o absolútnej slobode od toho, aby bol stvorený alebo formovaný, vedený, ovplyvňovaný, alebo určovaný niečím mimo seba. Znamená to, že nikdy nemal začiatok.

Boha nikto nestvoril. Boh sa nikdy neskončí. Je absolútnym bytím. Ak je bytím od večnosti, niet miesta kde by on nebol. Boh je úplne nezávislý. Všetko, čo nie je Boh, je úplne závislé od Boha. Všetko, čo nie je Boh, je druhoradé a závislé. On je stály. On je ten istý včera, dnes a naveky. Nemožno ho vylepšiť. On sa niečím nestáva. V Bohu nie je žiadny vývoj, žiadny pokrok. On je absolútnym meradlom pravdy, dobra a krásy. Neexistuje žiadna zbierka zákonov, v ktorej by listoval, aby vedel, čo je správne. Neexistuje žiadna príručka, ktorá by pre Boha stanovila čo má robiť, žiadna komisia, ktorá by určila, čo je dobré alebo krásne. Všetko, čo Boh robí, je vždy správne, vždy spravodlivé, vždy krásne a vždy v súlade s pravdou - teda s ním samým. Preto je Boh najdôležitejšou a najhodnotnejšou skutočnosťou vo vesmíre.

Týchto deväť dôsledkov výroku "Ja som, ktorý som" - je naznačené v slovách, ktoré Boh povedal Mojžišovi: "Povedz im: 'Ja som ma k tebe poslal'." Rovnaké dôsledky môžeme vidieť na mnohých iných miestach v Biblii - napríklad v liste Rimanom. Je to jedna z mojich obľúbených pasáží:

Ó, hĺbka Božieho bohatstva, múdrosti a poznania! Aké nepochopiteľné sú jeho súdy a aké nevyspytateľné jeho cesty. Veď kto poznal Pánovo zmýšľanie? Alebo kto bol jeho radcom? Alebo kto mu vopred niečo dal, aby mu to musel vrátiť? Veď od neho, prostredníctvom neho a pre neho je všetko, jemu sláva na veky.

Inými slovami, Bohu nemožno radiť, pretože jeho poznanie a múdrosť sú nekonečné. S Bohom sa nedá vyjednávať, robiť výmenný obchod, ani podplácať, pretože jemu patrí všetko. Nikdy nie je nikomu nič dlžný. Všetko pochádza od neho. On udržiava všetko, čo existuje.

4. Boh má dokonalý obraz seba samého v Ježišovi Kristovi

Biblia nám jasne ukazuje, že Boh má od večnosti dokonalý obraz seba samého, odblesk svojej slávy v Ježišovi Kristovi. Biblia to nazýva "obrazom jeho podstaty":

Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril kedysi Boh otcom ústami prorokov. V týchto posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi, ktorého ustanovil za dediča všetkého a cez ktorého stvoril aj svet. On je odblesk jeho slávy a obraz jeho podstaty a všetko udržuje svojím mocným slovom. (Hebr. Tento obraz Boha je taký úplný vo všetkom, že Biblia hovorí o tomto obraze ako o druhej osobe Boha.

Používa výraz Syn Boží, nie preto, že by bol nejakým biologickým spôsobom synom - ako keby mal pohlavný styk s Máriou a mal dieťa. To Biblia neučí. Tento Syn je synom nazývaný preto, aby naznačil, že majú rovnakú prirodzenosť. Obaja sú jedineční a vládne medzi nimi súlad. Biblia hovorí o tom, že Boh Otec miluje Boha Syna a Boh Syn miluje Boha Otca. Biblický obraz je teda taký, že existuje jeden Boh - nie traja bohovia - a že tento jeden Boh tajomne existuje ako Boh Otec, Boh Syn a Boh Duch Svätý. To je jeden z dôvodov, prečo má zmysel hovoriť, ako sa píše v 1.

Ak by to ešte nebolo dosť úžasné, čo sme si povedali, prichádza to najúžasnejšie zo všetkého, čo sa týka toho, kto je Boh vo svojej dokonalosti, nezávislosti a plnosti. On je nielen dokonale spravodlivý a svätý, ale aj plný dobroty a radosti, aby ho jeho stvorenia mohli poznať, milovať, tešiť sa z neho a byť s ním navždy. Na tento účel Boh Otec poslal Boha Syna do svojho stvorenia, aby sa narodil ako Bohočlovek, Ježiša Krista. Toto má na mysli Jánovo evanjelium, keď hovorí:"Na počiatku bolo Slovo a to Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh" (Ján 1:1). Tu sa mení kategória zo Slova na Syna, aby bolo jasné, že práve o ňom hovoríme - o večnom Synovi, o druhej osobe Boha.

5. Vtelenie Boha

Prečo sa uskutočnilo toto takzvané vtelenie Boha? Pretože všetky ľudské stvorenia nedokázali uctievať a milovať Boha a poslúchať ho tak, ako by sme mali. Zaslúžili sme si byť potrestaní. Boh by bol úplne spravodlivý, keby nás všetkých potrestal v pekle kvôli nášmu zlyhaniu a vzbure. Ale v plnosti svojej lásky Boh naplánoval už pred stvorením sveta, že príde na tento svet, aby zachránil pred potrestaním svoje vlastné stvorenia, ktoré si zaslúžia trest. Zachraňuje nás pred vlastným hnevom svojím milosrdenstvom. Boží Syn sa stáva človekom a je potrestaný namiesto nás. On však bol prebodnutý za naše hriechy, zdrvený za naše neprávosti. Trest, ktorý nám priniesol pokoj, spočinul na ňom a pre jeho rany sa nám dostalo uzdravenie. Všetci sme blúdili ako ovce, každý išiel svojou cestou, ale Hospodin na neho uvalil neprávosti nás všetkých.

Nový zákon to vyjadruje takto: Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.

Kto je teda Boh? Je Stvoriteľom, Udržiavateľom, Správcom a Sudcom vesmíru.

Rôzne pohľady na Boha

Na svete existuje nespočetné množstvo pohľadov na Boha, od tradičných náboženských predstáv až po filozofické a osobné interpretácie. Nasledujúca tabuľka sumarizuje niektoré z týchto kľúčových aspektov:

Je dôležité si uvedomiť, že tieto pohľady sa môžu prelínať a dopĺňať, a každý človek si môže vytvoriť vlastnú, jedinečnú predstavu o Bohu.

Podobenstvo nehovorí, či Lazár bol zbožný alebo nie. Boháč nie je opísaný ako zlý človek. Výraz „líhal pri bráne“ doslova znamená „bol ležiaci“ - tzn. nedokázal si pomôcť. Psy môžu symbolizovať očakávanie smrti (porov. 1 Kr 14, 11) alebo vyjadrenie totálnej opustenosti, keď jediným spoločníkom pre človeka nie je druhý človek, ale zviera.

Zlomový okamih začína protikladom, keď Lazára nesú anjeli, ale boháč je jednoducho pochovaný. V biblických textoch je často hlavné posolstvo vložené do dialógu postáv. Pre toto podobenstvo to platí obzvlášť. Dialóg medzi Abrahámom a Lazárom je kľúčovým pre porozumenie posolstva. Na tri prosby boháča po smrti odpovedá Abrahám. On je v podobenstve hovorcom samotného Krista. Prvá prosba a odpoveď sa dotýka toho, čo boháč nebol schopný urobiť počas života - zmierniť utrpenie druhého. Druhá sa dotýka varovania boháčových bratov. Výraz „Mojžiš a Proroci“ je narážka na učenie starozákonných kníh, nie na konkrétne postavy. To preto, že názvom „Mojžiš“ sa zvyklo v židovstve označovať prvých päť kníh Svätého písma, tzv. Mojžišove knihy (Genezis, Exodus, Levitikus, Numeri, Deuteronómium). Názvom „Proroci“ sa označovali nielen spisy prorokov, ale aj Kniha Jozue, Sudcov, Samuelove a kráľovské.

Ťažisko podobenstva spočíva vo varovaní tých, ktorí stále „majú čas“ a odkladajú pokánie a plnenie Božej vôle.

• Nebezpečenstvom nie je len výslovná zloba, ale už aj ľahostajnosť.
• Podobenstvo je narážkou aj na Máriin Magnifikat, v ktorom je Boh ospievaný za to, že „ponížil povýšených, hladných nakŕmil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno…“ Boh je všímavý.
• Teraz je správny čas.

tags: #kto #je #pre #mna #znamena #boh