Z dejín vieme, že východný obrad bol na území mesta prítomný počas mnohých storočí.
Rok vojny z pohľadu gréckokatolíckej cirkvi
Gréckokatolícky chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky v Košiciach
Vznik Prešovského Biskupstva a situácia v Košiciach
Po rozdelení Mukačevského biskupstva sa v roku 1818 stáva Prešovské biskupstvo samostatným. Vtedy Košice nemali ani svoju gréckokatolícku farnosť ani svojho kňaza. Gréckokatolícki veriaci patrili do farnosti Zdoba, malej dedinky asi 6 km východne od Košíc.
Pastoračná Starostlivosť a Vývoj Farnosti
Veriacich v Košiciach pribúdalo, preto biskupstvo v Prešove vymenovalo v roku 1850 pre farnosť Zdoba kaplána, pastoračne povereného spravovaním Košíc, a to v osobe Dr. Michala Michalicsa, ktorý súčastne vyučoval gréckokatolícke náboženstvo na gymnáziu v Košiciach. Košický rímskokatolícky biskup Jozef Kunszt povolil slúženie gréckokatolíckych bohoslužieb v Michalskej kaplnke pri Dóme sv. Alžbety.
V decembri 1852 Dr. Mihalicsa vystriedal v pastoračnej službe o. Matej Bräuer, ktorý ako prvý už košický farár, konal bohoslužby na Pivovarskej ulici v prenajatej miestnosti, neskoršie v rímskokatolíckej seminárnej kaplnke a potom v premonštrátskom kostole na Hlavnej ulici.
Výstavba Fary a Chrámu
Gréckokatolíci však potrebovali už stálu pastoračnú starostlivosť, preto sa púšťa do stavby fary, pre ktorú získal pozemok „ za hradbami“, na mieste, kde v 14. storočí pretekala rieka Hornád. Vzhľadom na dané podmienky boli práce na stavbe fary a neskoršie i chrámu veľmi ťažké. Roku 1870 však o. Matej Bräuer po veľkých útrapách a vyčerpanosti ako 61 ročný zomiera. Po jeho smrti preberá starosť o farnosť jeho zať o. Štefan Madarász.
Roku 1879 prešovský biskup Mikuláš Tóth menuje za správcu farnosti o. Júliusa Viszlockého a dňa 25. 4. 1882 sa slávnostne kladie a posviaca základný kameň gréckokatolíckeho chrámu v Košiciach. Na vtedajšie časy to bolo hrdinské rozhodnutie malého počtu gréckokatolíckych veriacich, ktorých bolo celkom 1484 duší.
Architektúra a Výstavba Chrámu
Chrám v románsko - byzantskom štýle projektoval Schmidt, Kolatsek a Wirth. Chrám je dlhý 46m, vysoký je 17m a jeho šírka je 14m. Veže chrámu boli postavené vďaka finančnému prispeniu grófa Andrášiho z Krásnej Hôrky, ktorý r. 1895 pomohol ich k dokončeniu. Maľby interiéru sú dielom Jozefa Királya.
Pôsobenie Kňazov a Vývoj Farnosti v 20. Storočí
Po smrti o. Viszlockého, roku 1908, nastupuje na miesto košického farára o. Mikuláš Csoma, ktorý zaobstaral pre chrám všetky potrebné náležitosti interiéru: oltár, kazateľnicu, spovednice i sakrálne veci: kalichy i rúcha. V roku 1910 sa realizovala nová maľba chrámu.
Roku 1919 bol menovaný za košického farára arcidekan o. Pavol Rokiczky, ktorý interiér chrámu obohatil o dva bočné oltáre so vzácnymi maľbami akad. maliara Halásza a Jordana. Jeho 31 ročné pastoračné pôsobenie v Košiciach bolo najdlhšie. V Košiciach pôsobil až do r. 1950, kedy v rámci likvidácie gréckokatolíckej cirkvi (začala sa tzv. prešovským „ P“ soborom 28. 4. 1950 ) musel svoju kňazskú službu ukončiť, bol deportovaný do väzenia, odkiaľ ho ťažko chorého previezli domov. Zomrel na sviatok sv. Cyrila a Metoda 5. júla 1952 v Prahe - Bohniciach.
V rokoch 1950 - 1968 bol chrám v užívaní pravoslávnej cirkvi. V apríli r. 1968, po obnovení činnosti gréckokatolíckej cirkvi, sa ďalším správcom košickej farnosti stal o. Bartolomej Demko, ktorý spolu s o. kaplánom o. Viktorom Skorodenským za aktívnej účasti veriacich znovu obnovili bohoslužobný život.
Roku 1979 sa správcom farnosti a zároveň dekanom stáva o. Viktor Skorodenský, ktorý spolu s kaplánom o. Vojtechom Boháčom zaslúžil o zrenovovanie interiéru aj exteriéru chrámu (rekonštrukcia strechy, vytvorenie bočných vchodov). V práci medzi košickými gréckokatolíkmi pokračovali o. Gabriel Székely, ktorý započal maľbu interiéru chrámu a rekonštrukciu farskej budovy, o. Cyril Jančišin, ktorý sa zaslúžil o rekonštrukciu ikonostasu a podlahy. Zároveň sa postaral o pastoračnú správu gréckokatolíkov na košických sídliskách.
Košická Eparchia a Súčasnosť
V roku 1997 sa košický chrám stal katedrálou - sídelným chrámom košického apoštolského exarchu vladyku Milana Chautura, C.Ss.R., čím sa začali písať nové dejiny košických gréckokatolíkov. Za prvého farára novej katedrály bol menovaný o. Marko Rozkoš.
V roku 2007 je menovaný nový farár o. ThLic. Pavol Bardzák. 30. januára 2008 na sviatok Troch svätiteľov je na Slovensku zriadená gréckokatolícka metropólia sui iuris: arcibiskupské sídlo je v Prešove, zriadená nová eparchia v Bratislave a košický apoštolský exarchát je povýšený na eparchiu.
Už pred koncom socializmu boli Košice najväčšou gréckokatolíckou farnosťou vo vtedajšom Česko-Slovensku, čo sa týka počtu veriacich. To viedlo po roku 1989 k postupnému začiatku slúženia sv. liturgií aj v iných častiach mesta.
V Košiciach vznikli dve nové gréckokatolícke farnosti. Na svojej stránke o tom informovala Košická eparchia. "Už sme si zvykli, že za posledné roky Vatikán mnohokrát využil veľké cirkevné sviatky kresťanského Východu na zverejnenie rozhodnutí, ktoré sa týkajú života východných katolíckych cirkví. Či už ide o vytvorenie nových biskupstiev, zmeny statusov cirkví alebo o biskupské nominácie. Čosi podobné zažili na sviatok apoštolských kniežat sv. Petra a Pavla aj gréckokatolíci v Košiciach," píše na stránke Daniel Černý.
Posledných približne 20 rokov fungovali košickí gréckokatolíci v piatich farnostiach. V katedrálnej farnosti Košice - Staré Mesto; vo farnosti Košice - Západ, ktorá pokrýva hlavne veriacich na sídliskách Terasa a KVP; vo farnosti Košice - Furča, slúžiacej gréckokatolíkom na sídlisku Dargovských hrdinov; vo farnosti Košice - Ťahanovce - na rovnomennom sídlisku a vo farnosti Presvätej Bohorodičky Ochrankyne v mestskej časti Košice - Nad jazerom.
K týmto piatim farnostiam pribudli dekrétmi podpísanými 29. 6. 2020 dve nové.
- Dekrétom vladyku Cyrila Vasiľa SJ, apoštolského administrátora Košickej eparchie, č. 516/2020, vznikla s účinnosťou od 1. júla 2020 farnosť Košice - Sever.
- Dekrétom č. 443/2020, s účinnosťou od 1. júla 2020 vznikla farnosť Košice - Šaca.
Prvými farármi nových farností sa stali Martin Mati pre Košice - Sever a Marcel Gajdoš pre Košice - Šaca.
Kostol sv. Cyrila a Metoda v Krásnej
Mestská časť Krásna leží 191 metrov n. m., v srdci Košickej kotliny a tvorí juhovýchodnú časť mesta Košice. Krásna je od roku 1990 jednou z 22 mestských častí mesta Košice. Jej vznik sa datuje do polovice 12. storočia a súvisí s postavením benediktínskeho kláštora, ktorý bol vysvätený v roku 1143.
Jednou pamiatkou, ktorá sa v tejto časti nachádza, je rímskokatolícky kostol zasvätený sv. Cyrilovi a Metodovi z roku 1935. Kostol sv. Cyrila a Metoda bol postavený v roku 1935 podľa projektu M. M. Harminca. Stavba je inšpirovaná románskou architektúrou a maďarskou secesiou zo začiatku 20. storočia.
Interiér Kostola svätého Cyrila a Metoda v Terchovej
Ide o trojloďový kostol pseudobazilikálnej dispozície so segmentovým zakončením presbytéria. Stredná loď má kazetový strop, bočné lode majú pruské klenby dosadajúce na deliace stĺpy lode, resp. na stenové piliere obvodového múru. Zariadenie kostola pochádza z rokov 1940 - 1950. V areáli kostola je pamätná doska Lacka, rodáka z Krásnej, dlhoročného profesora na Gregoriánskej univerzite v Ríme.
Jednota sv. Cyrila a Metoda
Dnes si pripomíname 80. výročie udalosti, keď gréckokatolícki veriaci a priekopníci cyrilo-metodského hnutia založili Jednotu sv. Cyrila a Metoda (JSCM) v Michalovciach. Jednota rozvíjala od svojho vzniku náboženskú, kultúrnu, výchovno-vzdelávaciu a organizačnú činnosť medzi gréckokatolíkmi na Slovensku a v zahraničí.
Ustanovujúce valné zhromaždenie JSCM sa konalo 4. mája 1941 v kláštore redemptoristov v Michalovciach. Z približne 100 až 120 účastníkov tvorili väčšinu učitelia, no prišlo aj niekoľko gazdov, mládež, ženy, a tiež sedem kňazov.
Za prvého predsedu JSCM bol zvolený Jozef Zorvan-Karpaty (*1882 - †1962), generálny vikár pre slovenských gréckokatolíkov a farár z Klembarku (dnes Klenov), za podpredsedu učiteľ Jozef Erby, za správcu ThDr. Ján Murín, za tajomníka Mikuláš Čollák a za ďalších členov užšieho výboru právnik JUDr.
Jednota organizovala cyrilo-metodské slávnosti v Michalovciach a Trebišove, vo vlastnej tlačiarni vydávala mesačník Cyril a Metod, kalendáre a modlitebné knižky. Ako kultúrny spolok získala od vlády a župy niekoľko dotácií. V máji roku 1942 začal vychádzať nábožensko-kultúrny časopis Jednota sv. Cyrila a Metoda.
V ňom dostali priestor prihovoriť sa k svojim rodákom kňazi, predstavitelia inteligencie, študenti i jednoduchí ľudia. K jeho obnoveniu došlo až po páde totality, keď sa 2. marca 1991 v Michalovciach konalo obnovujúce valné zhromaždenie. Dnešný Spolok sv. Pri príležitosti 80. výročia založenia a 30. výročia obnovenia Spolku sv. Cyrila a Metoda vyšiel zborník príspevkov s názvom Spolok spája.
Jezuiti v Košiciach
Začiatok pôsobenia Spoločnosti Ježišovej v Košiciach siaha do obdobia začiatkov samotnej rehole, teda do roku 1563. V súčasnosti sa Jezuiti venujú hlavne pastoračnej činnosti v kostole Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, ale aj pastoračnej službe chlapcom ubytovaným v internáte. V dome Spoločnosti Ježišovej (SJ) sa uskutočňujú aj formačné kurzy pre univerzitu tretieho veku so zameraním na spiritualitu sv. Ignáca a morálnu teológiu.
Konajú sa tam tiež letné formačné kurzy ateliéru s názvom Magis s umením a písaním ikony, či duchovné sprevádzanie v spolupráci so zväzom ikonopiscov sv. Cyrila a Metoda na Slovensku. V dome je vybudované Centrum spirituality Východ - Západ Michala Lacka s veľkou knižnicou, zameranou na problematiku východných cirkví. Centrum Spirituality organizuje pravidelné medzinárodné vedecké semináre a prednášky ktoré sa dotýkajú rôznych špecifických oblastí v Cirkvi.