Piešťany, mesto známe svojimi kúpeľmi, ukrýva aj bohatú históriu sakrálnych stavieb. Medzi nimi vyniká Kostol svätého Štefana kráľa, ktorý je dominantou mesta a dôležitým svedkom jeho vývoja.
Kostol sv. Štefana Kráľa v Piešťanoch
Stredoveké Korene a Starý Kláštor
Lahodná klíma, žírne údolie Váhu, veniec lesov, ale najmä termálne žriedla lákali do piešťanskej zoblasti už pravekého človeka. Počas tisícročí tu vznikali osady, ktoré sa zlúčili v oppidum. Piešťanský región sa v historickom období stal súčasťou najstaršieho útvaru starých Slovákov - Nitrianskeho kniežatstva, otvárajúceho sa už na prelome 8/9. storočia kresťanstvu zo Západu. Posviacka kostola sv. Emerama v Nitre - sídle kniežaťa Pribinu predstavuje v r. 827 dejinný prelom. Kostol posvätil salzburský arcibiskup Adalram.
Už za Pribinu mali významné mocenské centrá prvky cirkevnej správy aj vzdelanosti. V blízkom okolí Piešťan vyrástli rotundy v Pobedime, na veľmožskom dvorci Kostolec-Ducové i sv. Juraja nad Nitrianskou Blatnicou - doposiaľ funkčnou. Moravské knieža Mojmír I. náhlym prepadom r. 833 vyhnal Pribinu a obsadením Nitrianskeho kniežatstva vytvoril Veľkomoravskú ríšu. Jej najvyšším cirkevným sídlom sa stala Nitra. Mojmírov nástupca - knieža Rastislav pozval r. 863 učených solúnskych bratov - sv. Cyrila (Konštantína) a Metoda. Našli tu už rozšírené kresťanstvo, ktorému priniesli hlaholské písmo. Získali od Rímskej Kúrie dosiaľ nevídaný súhlas k používaniu staroslovienčiny ako štvrtej bohoslužobnej reči popri latinskej, gréckej, hebrejskej. Ľud ešte ochotnejšie prijímal kresťanstvo, keď sa mu prihováralo vlastným jazykom.
Uvedené skutočnosti môžu v Slovákoch vzbudzovať oprávnenú hrdosť na predkov - ale zároveň ich zaväzujú si do budúcnosti uchovať "dedičstvo Otcov...". Začlenenie našej vlasti do kultúrnej Európy po prijatí kresťanstva v 9. storočí sa stalo nepochybným historickým faktom. Ani rozbitie Veľkomoravskej ríše starými Maďarmi r. 906 nenarušilo rozmach kristianizácie v našich krajoch. Výhodná poloha piešťanského regiónu lákala aj v ďalších stáročiach nevítaných návštevníkov, ohlasujúcich sa "ohňom a mečom...". Začiatkom 12. storočia vtrhli sem moravskí Přemyslovci, v 13. storočí Kumáni, Tatári, v rokoch 1428-32 Husiti, medzi 1530-1663 päť razy Turci vyplienili a vypálili Piešťany. Konfesionálne nepokoje za reformácie i protireformácie, stavovské povstania, kurucké vojny, sprevádzané požiarmi, povodňami, epidémiami po stáročia vyvolávali v obyvateľstve masový strach, hrôzu, beznádej, apatiu.
Vo virvare udalostí sa nenávratne zničili a stratili vzácne hodnoty, písomnosti, dokumenty, by dnes poslúžili pri objasňovaní "bielych miest dejín". Preto vďačne vítame akýkoľvek zachovaný vierohodný fragment, či zápis, akým zatiaľ je prvá doteraz známa zmienka o Piešťanoch (Pescan) v Zoborskej listine z r. 1113 dokumentujúcej obnovu obecných hraníc po uvedenej invázii moravských Přemyslovcov.
Ak by ste prekopali okolie Detvianskej a Kláštorskej ulice, pri troche šťastia by ste objavili podobne ako archeológovia či stavitelia inžinierskych sietí na Detvianskej ľudskú čeľusť či iné pozostatky tiel z 11. storočia. Viete o tom, že najstaršou dochovanou stredovekou pamiatkou v Piešťanoch je Starý kláštor?
Starý kláštor, pôvodne slúžil ako gotický kostol. Potvrdili to aj archeologické výskumy. Maketa kostolíka naznačuje, ako asi táto pamiatka vyzerala. Časť najstarších pozostatkov zničila výstavba nového kostola. Cintorínom zasahuje i do priľahlých súkromných území.
Reštituovali sa vzťahy najmenej spred polstoročia. Môžeme predpokladať existenciu osady "Pescan" už v polovici 11. storočia. Kostol dal postaviť uhorský kráľ Ladislav I. svätý (1077-1095). Polohu kostola možno dedukovať z úvahy L. Mednyanského z r. 1905 - "... gotický (kláštorný, johanitský) kostol vznikol na mieste staršieho - románskeho sakrálneho objektu z 11/12. storočia v osade "Lehota" - teraz Detvianska ulica.
Isté fragmenty preniesli na faru do Piešťan i do Balneologického múzea. Ruina sakrálneho objektu (Detvianska 9) - kultúrna pamiatka. Jediný hmotný doklad stavebnej činnosti v stredovekých Piešťanoch zachovaný in situ je datovaný do rámca 16. storočia; prvú známu písomnú zmienku o jeho existencii obsahuje až vizitačný zápis z roku 1560.
Gotický chrám, pravdepodobne súčasť predpokladaného stavebného komplexu, azda johanitského kláštora, bol roku 1813 poškodený v takom rozsahu, že sa ho, navzdory snahám, už nepodarilo obnoviť. Na vnútroblokovom pozemku vo vlastníctve mesta Piešťany zostali iba rozrumené múry neobvyklého, dvojabsidového uzáveru presbytéria. Opakované archeologické výskumy odkryli na pozemku dôkazy o zaniknutom cintoríne a vyniesli na svetlo viaceré hodnotné nálezy.
Z histórie farského kostola
Doteraz najstarší známy zápis o kostole, kňazovi i fare pochádza z r. 1332 v zozname pápežských desiatkov, zachovanom vo vatikánskom archíve. Uvádza: "... Item Petrus sacerdos Sancti Regis de Poschan..." ("... Druhý raz sa spomína fara bez uvedenia mena kňaza r. Tretí záznam je v kanonickej vizitácii z roku 1560. Štvrtú zmienku z r. 1397 v evidencii farností ostrihomského arcibiskupstva niektorí historici spochybňujú. Originál sa nezachoval, odpisy z r.
Treba zdôrazniť, že podľa najstaršieho známeho datovania patrila piešťanská farnosť do "Nitrianskeho arcidiakonátu" - súčasti ostrihomskej kapituly.
Patrocínium sv. Štefana kráľa k miestnemu farskému kostolu je mimo akejkoľvek pochybnosti. V stredoveku je také jednoznačné a stabilné - veď tvorilo hlavný motív erbu Piešťan už v jeho najstaršej podobe z 15. Situáciu zlepšili až osvietenské reformy Márie Terézie a Jozefa II. Vytvárali podmienky, na renováciu objektov, medzi nimi r. 1753 aj farského kostola sv. Štefana kráľa.
Klasicistický Kostol svätého Štefana Kráľa
Rímskokatolícky farský kostol sv. Štefana kráľa (Štefánikova 138) - kultúrna pamiatka. Klasicistický kostol slúži veriacim od roku 1831. Postavili ho na mieste odstráneného staršieho "staropiešťanského" chrámu, po ktorom novostavba prevzala patrocínium.
Po rokoch prestal vyhovovať kapacitne. Katastrofálna povodeň Váhu r. 1813 devastovala obec i kúpele. Vážne poškodila oba kostoly. Nutná oprava farského kostola ho premenila iba na doznievajúce provizórium. Vonkajší kostol (johanitský) bol ponechaný svojmu osudu.
S prispením obce i majiteľov kúpeľov, grófov Erdödyovcov, sa podaril v rokoch 1828-32 postaviť terajší farský kostol sv. Štefana, kráľa. Jednoloďová stavba v klasicisticko-empírovom slohu nesie na masívnych murovaných pilieroch a obvodovom murive pozdĺžne i priečne klenbové oblúky a klenby.
Pozdĺžna, neveľmi členená hmota je pointovaná vežou, mierne vystupujúcou z bohatšie zdobeného západného priečelia. Tri klenbové polia chrámovej lode a priestor presbytéria s plytkým oválnym uzáverom preklenujú pruské klenby, vyzdobené miestnymi maliarmi kostolov F. Papom a E. Petrovičom.
Oltárny obraz apoteózujúci patróna chrámu namaľoval roku 1831 maliar Ziegler, vitráže navrhoval o 120 rokov neskôr maliar Janko Alexy. O počiatkoch chrámu podáva latinské svedectvo dobová mramorová tabuľa s chronogramom, umiestnená v predsieni kostola, avšak autora architektúry nemenuje. Votívne kamenné plastiky - sochy, súsošia, kríže - umiestnené okolo chrámu vznikli v rozmedzí rokov 1760-1927. Obvykle ich zhotovovali ľudoví, ponajviac anonymní umelci a pôvodne stáli pri cestách, mostoch, domoch, na cintorínoch či pamätných miestach, odkiaľ boli časom z rôznych dôvodov premiestnené.
Exteriér je členený kanelovanými pilastrami. Hlavný oltár sv. Štefana z obdobia výstavby kostola bol zhotovený vo Viedni podľa podpisu pozlacovača. Oltárny obraz sv. Štefana-Kráľa namaľovaný od majstra Zieglera je signovaný rokom 1831. Z bočných oltárov zostali iba dve plastiky, Sedembolestnej Panny Márie a sv. Jozefa. Spovednice v historizujúcom slohu z 20. storočia od piešťanských majstrov.
18. marca 2005 bol na kostole osadený 213 cm dlhý, 70 kg vážiaci kríž pozlátený 24 karátovým zlatom. 13. marca ho posvätil piešťanský dekan Jozef Bohunický.
Interiér Kostola sv. Štefana Kráľa
Ďalšie Sakrálne Pamiatky v Piešťanoch
Okrem Kostola svätého Štefana sa v Piešťanoch nachádzajú aj ďalšie zaujímavé sakrálne objekty:
- Kúpeľná kaplnka (Winterova 74): Neveľký, jednoloďový, novogotický sakrálny objekt postavili v roku 1897 podľa projektu neznámeho autora, ako náhradu za zbúranú barokovú kaplnku sv. Jána Nepomuckého, ktorá svojho času stála v susedstve bývalého Panského hostinca. Kaplnku zasvätili Božskému srdcu Ježišovmu.
- Evanjelický a. v. kostol (Pod Párovcami 1): Jednoloďový, vo výraze novogotický chrám postavili roku 1905 podľa projektu J. Krátkeho.
- Kostolík Krista Kráľa (Kocurice): Z inšpirácie tvarmi tradičných ľudových hospodárskych stavieb vznikol návrh filiálneho rímskokatolíckeho kostola v izolovanej mestskej štvrti - do zlúčenia s Piešťanmi (1974) samostatnej obci - Kocurice. Návrh arch. Ľ. Mrňu uskutočnili v roku 1997.
- Filiálny kostol Nanebovzatia Panny Márie vo Veľkom Orvišti postavili r. 1760.
- Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie
Cirkevné školstvo
Prvá zmienka o rímskokatolíckej škole, zriadenej pri rímskokatolíckej fare v Piešťanoch, je v kanonickej vizitácii r. 1756. Po roku 1991 bola reštituovaná ako "Základná cirkevná škola sv. Márie Goretti" umiestnená v budove bývalého Okresného súdu na Štefánikovej ulici (oproti fare). V bývalej škole pri fare na ulici Pod Párovcami, po rozsiahlej prestavbe a nadstavbe dvoch podlaží, bolo v r. 1992 založené Cirkevné gymnázium sv.
Aktuálne oznamy a informácie z farnosti
Spomienky, sviatky a slávnosti
Čas sv. omší v Piešťanoch:
- Pondelok: 18.00
- Utorok: 18.00
- Streda: 6.30, 18.00
- Štvrtok: 6.30, 18.00
- Piatok: 6.30, 18.00
- Sobota: 6.30, 18.00
- Nedeľa: 9.00
Ohlášky: Oznamujeme, že sviatosť manželstva chcú prijať Lukáš Schmelcer, bytom Piešťany a Mária Magdaléna Vasiľová, bytom Poša, okres Vranov nad Topľou.
Pripomíname termín birmovky v našej farnosti, ktorá bude v sobotu 27. septembra o 10.00.
Komunitné centrum sv. Štefana v spolupráci s farským úradom srdečne pozývajú deti 1. stupňa základnej školy na Farský denný tábor od 11. do 15. augusta v areáli Nodam-u. Deti čaká pestrý zábavný, náučný i duchovný program. Cena je 70 EUR.
V utorok 5.8. sme ako farnosť pozvaní do jubilejného chrámu v našom dekanáte, ktorým je kostol sv. Cyrila a Metoda. Sv. omša začne o 18.00.
Na slávnosť sv. Cyrila a Metoda budú sv.
Kostol sv. Cyrila a Metoda
Na slávnosť sv. Článok farský kostol Tento kostol je pomerne mladý, z roku 2000. Základný kameň posvätil 22. 4. 1990 pápež Ján Pavol II. pri jeho návšteve Slovenska. Posviacku vykonal 4. 11. 2000 J. E. Mons. Ján Sokol, arcibiskup, metropolita bratislavsko-trnavský. Kostol je skrytý medzi zeleňou a z ulice jeho prítomnosti napovedá iba samostatne stojaca zvonica. Budova kostola s nepravidelným pôdorysom má šikmý strop s presvetleným oceľovým nosníkom. Architektonicky dominuje široká empora (chór) s dvoma výstupmi z interiéru kostola, tretí je z exteriéru cez pilón a mostovú chodbu na schólové stupne. Štvrtý vstup na emporu je z farskej budovy (neskôr bol vchod zamurovaný). Veľké plochy stien rozdeľujú ploché pilastre. Autormi celého komplexu budov sú Ing. arch. Martin Bišťan z Ružomberka a Ing. arch. Ivan Kolenič, Csc. (v roku 1995 projekt získal 1. miesto medzi 23 účastníkmi v medzinárodnej architektonickej súťaži). Jednoduchý chrámový priestor je skrášlený predmetmi pripomínajúcimi minulosť. V kostole je umiestnený oltár Najsvätejšej Trojice z roku 1630 - najstarší oltár dekanátu. Je to neskororenesančný oltár epitaforového typu. Bohostánok je novotvar. Donátorom bol palatín Mikuláš Esterházy a jeho manželka grófka Kristína Nyari. V hornej časti je zobrazená Veronikina šatka. O nedávnej histórii oltára píše aj bývalý správca fary v ďakovnom liste pánovi architektovi Chmelárovi... Ďalšou pamiatkou je 14 obrazov Krížovej cesty od maliara a karikaturistu Augustína Eduarda Meissela pochádzajúceho z Pezinku. Krížovú cestu začal maľovať v roku 1888 ako 21-ročný. Práca mu trvala 3 roky. Z umeleckého hľadiska je zaujímavé, že niektoré postavy majú črty karikatúr. Oltár i Krížovú cestu reštaurovala spoločnosť Liturgiaservis Ľ. Chmelár. Reštaurovanie oltára prebiehalo v rokoch 1998 - 2000 a Krížovej cesty v období rokov 2002 - 2003. Od roku 2008 je v kostole aj obraz pátra Pia. K budove patria aj priestory fary a pastoračného centra, ktorého dostavba bola prerušená kvôli nedostatku financií. Použitá literatúra: Ľudovít Chmelár-Hlohovský: Piešťanský dekanát. Magma, Čadca, 2003, 58-59.
Popis
V strede Piešťan, uprostred parčíka v obkľúčení bankových úradov stojí nový kostol zasvätený sv. Cyrilovi a Metodovi. Ešte nemá históriu.
V predsieni kostola Vás privítajú dve ramorové tabule. Jedna je základný kameň posvätený Svätým Otcom Jánom Pavlom II. pri jeho prvej návšteve Slovenska. Nesie dátum 22. 4. 1990. Druhá je pamiatkou na posviacku už postaveného kostola, ktorú vykonal J. E. mons. Ján Sokol arcibiskup, metropolita bratislavsko - trnavský dňa 4. 11. 2000, je to zároveň aj deň hodov ,, nových Piešťan ".
Kostol má nepravidelný pôdorys so šikmým stropom neseným oceľovým presvetleným nosníkom. Dominantným prvkom architektúry je šikmá empora s dvoma výstupmi z interiéru kostola, tretí je z eteriéru cez pavilón a mostovou chodbou na schólové stupne a štvrtý vstup na emporu je z farskej budovy. V podkovovitom tvare pôdorysu empory (chóru) sa strieda priamka s krivkou. Emporu nesie množstvo okrúhlych stĺpov. Veľké plochy stien rozdeľujú ploché pilastre. Autorom celého komplexu budov a kostola je Ing. arch. Martin Bišťan z Ružomberka.
Tento jednoduchý chrámový priestor skrýva v sebe aj dačo z minulosti, aby veriacim a návštevníkom pripomenul starobylosť cirkvi.
Je tu neskororenesančný oltár Najsvätejšej Trojice, ktorý pochádza z roku 1630 a je najstarším oltárom v našom dekanáte. Donátorom bol palatín Mikuláš Esterházy a jeho manželka grófka Kristína Nyari. Je to epitafový typ oltára. Bohostánok je novotvar.
Ďalšou pamiatkou 14 obrazov Krížovej cesty od Augustína Eduarda Meissela maliara, karikaturistu. Pochádzal z rakúskej šľachty, narodil sa 1. 8. 1867 v Pezinku. Krížovú cestu začal malovať v roku 1888 ako 21-ročný. Práca mu trvala dva roky.
Oltár i obrazy Krížovej cesty reštaurovala fy LITURGIASERVIS Ľ. Chmelár vďaka porozumeniu a pomoci miestneho dekana Jozefa Vlasáka.