História farnosti Hanušovce nad Topľou

Mestečko Hanušovce nad Topľou, ležiace na polceste medzi Vranovom nad Topľou a Prešovom, je známe najmä vďaka vlastivednému múzeu, ktoré sídli v barokovom kaštieli z 18. storočia. Poniže, v tieni kaštieľa, stojí Kostol Nanebovzatia Panny Márie, ktorý slúži rímskokatolíckym veriacim. V nasledujúcom článku sa pozrieme na históriu farnosti, jej význam a aktivity.

Kaštieľ, kostol a zvonica v centre Hanušoviec nad Topľou.

Rímskokatolícka farnosť Hanušovce nad Topľou

Mesto Hanušovce nad Topľou leží na hlavnom ťahu medzi Prešovom a Vranovom nad Topľou. Kostol stojí v dominantnej polohe medzi dvoma kaštieľmi neďaleko od hlavnej cesty v smere od Prešova.

Kostol Nanebovzatia Panny Márie

V hanušovskom kostole z 13. storočia nás víta miestny farár Martin Telepun. „Vždy, keď prídem na nové miesto, preštudujem si jeho históriu. Ešte predtým, ako sa pustí do historického exkurzu, poukazuje na duchovný význam chrámu. „Keďže tu stojí viac ako 700 rokov, znamená to, že počas veľkonočných sviatkov Ježiš Kristus na tomto mieste už 700-krát za nás zomrel a vstal z mŕtvych.

Podporu našiel farár aj u vedúceho hanušovského múzea Samuela Brussa a jeho zamestnancov. Jeden z nich je zároveň členom farskej hospodárskej rady. Prítomnosť križiakov na týchto miestach nie je žiadnou novinkou. Starší autori hovorili najmä o johanitoch. Dvojkríže, ktoré sa nachádzajú na víťaznom oblúku oddeľujúcom svätyňu s podzemnou kryptou a loď, sa však Haviarovej podarilo stotožniť so strážcami Božieho hrobu v Jeruzaleme, takzvanými božohrobcami. Rád vznikol v období prvej križiackej výpravy na konci 11. storočia po dobytí Jeruzalema. Vládca novovzniknutého Jeruzalemského kráľovstva Godefroy de Bouillon zriadil v Bazilike Božieho hrobu kapitulu klerikov, z ktorej postupne vzniklo rehoľné spoločenstvo. Starali sa nielen o samotnú baziliku, ale aj o prichádzajúcich pútnikov a neskôr sa dostali aj do Európy. Predpokladá sa, že na naše územie prišli začiatkom 13. storočia.

Jedinou priamou zmienkou, ktorá spája tento križiacky rád s Hanušovcami, je listina z roku 1349. Božohrobci, ktorí v tom čase sídlili už v Lendaku, kam sa presunuli začiatkom 14. storočia, si pred kráľom Ľudovítom I. Výstavbu hanušovského kostola božohrobcami nedokazujú len spomenuté dvojkríže. „Všimnite si množstvo šesťcípych roziet, nájdete ich tu viac ako štyridsať. Na tento motív natrafíte práve v Bazilike Božieho hrobu v Jeruzaleme. Rovnako aj ďalšie prvky, ako sú ľudské hlavy či postavy na rímse veže, medzi ktorými sa vyníma bájny leviatan, nie sú charakteristické pre naše územie. Historik Glod upozorňuje aj na predĺženú svätyňu s dvoma poľami klenby, ktorá nie je typická pre vidiecke, ale pre kláštorné kostoly.

Kvôli ďalšej zaujímavosti - podľa našich sprievodcov tej najväčšej - sa musíme presunúť do veže kostola. Práve tam sa zrejme nachádzala kaplnka Božieho hrobu, do ktorej sa vstupovalo priamo z chóru veľkým lomeným oblúkom. „Takýto priestor sa v stredovekých kostoloch nenachádzal. Naopak, kaplnka bola nutnou súčasťou všetkých kostolov strážcov Božieho hrobu,“ vysvetľuje Glod. „Na chór, a teda aj do samotnej kaplnky, bol prístup zvonku cez dnes už zamurovaný úzky vstup s lomeným kamenným portálom. Miestnosť vo veži, kde sa v 13. Aj keď priame dôkazy neexistujú, možno sa domnievať, že povyše chrámu - v priestoroch, kde dnes stojí kaštieľ - sa nachádzala Golgota a vedľa jednoduchý kláštor, z ktorého mohol byť priamy prístup do kaplnky Božieho hrobu.

Ako presne to v okolí kostola pred vyše siedmimi storočiami vyzeralo, dnes už nevieme. Vie sa však, že pri výstavbe kaštieľa musela byť zbúraná staršia neznáma stavba.

Po odchode božohrobcov z Hanušoviec sa ich kostol stal farským. Pravdepodobné pôvodné patrocínium sv. Kríža bolo zmenené na Nanebovzatie Panny Márie. Pastofóriá (svätostánky) na východnej stene svätyne - jedno na uchovávanie Eucharistie, druhé na relikvie - boli doplnené novým gotickým na severnej stene. Tá spolu s loďou dostala aj novú výmaľbu v podobe fresiek datovaných do 14. storočia. Odkryť sa podarilo časti kristologického a pašiového cyklu (tzv. Judáš bozkom zrádza Syna človeka. Vojaci pod krížom. Kôň na výjave svätoladislavskej legendy.

Kostol, ktorý sa v rokoch 1634 - 1717 dostal do užívania evanjelikov, si zachoval stredoveký ráz až do nešetrnej obnovy v polovici 20. storočia. Zámerom súčasných úprav je preto vrátiť kostolu čo najpôvodnejšiu atmosféru. A popri tom odhaliť aj ďalšie tajomstvá zaviate časom.

Kostol patrí miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi a slúži ako farský kostol. Je v pomerne dobrom stave s vynoveným vnútorným vybavením. Bohoslužby: v pondelok až sobotu o 18.00 hod, v nedeľu o 7.30 a 10.30 hod. Aktuálne informácie o sv. omšiach nájdete na stránke farnosti.

Unikáty a zaujímavosti kostola:

• Ide o jediný zachovaný stredoveký kostol božohrobcov - strážcovia Svätého hrobu v strednej Európe.
• Sídlo božohrobcov sa doteraz kládlo na základe neskoršej zmienky do neďalekého Chmeľova, kde dodnes stojí stredoveký kostolík, ktorý však architektúrou spadá už skôr do 14. storočia.
• Po odchode do Lendaku božohrobci prestavali tamojší starší kostol podľa vzoru hanušovského chrámu.
• Táto kaplnka je typickým prvkom kláštorných chrámov strážcovia Svätého hrobu a v Hanušovciach nad Topľou má podobu priestoru na poschodí veže prístupného z empory. Zo západnej strany ho osvetľuje kruhové okno.
• Súbor plastík a kamenárskych detailov ešte neskororománskeho štýlu v interiéri a na veži je na Slovensku unikátny.
• Rímsa veže pod oknom nesie bohatú reliéfnu výzdobu v podobe ľudských tvárí, psov a rastlín, ako aj biblického netvora - Leviatana.
• Prízemie veže bolo zo západnej strany otvorené a vstupný portál bol osadený až na úrovni západnaej steny lode.
• Vo východnej stene pri severovýchodnom nároží sú nad sebou dve niky, každá z nich je zdobená trojuholníkovým štítom. Na vyššom nájdeme medzi dvoma sviečkami ľudskú tvár doplnenú symbolom večnosti a dvoma dlaňami po stranách. Nižší z nich zdobí opäť medzi dvoma sviečkami umiestnená tvár Krista, nad ktorou je zobrazená šesťcípa ružica v kruhu.
• Pri triumfálnom oblúku stojí gotická kamenná krstiteľnica z 15. storočia.
• Na oboch stranách víťazného oblúka sa pod rímsou nachádzajú dvojice štítov nesúce dvojitý kotvový kríž.
• Nadstavané murivo presbytéria bolo spevnené drevenými tiahlami, ktoré boli dendrochronologicky datované v rozpätí od r. 1293 po r. 1313.
• Výskum v roku 2020 odkryl aj časti zachovanej freskovej výzdoby zo 14. storočia na severnej stene lode a presbytéria, medzi ktorými bola identifikovaná jazdecká scéna z ladislavskej legendy, Pašijový cyklus a maľba sv. Juraja.
• Južne od kostola stojí menšia murovaná zvonica zo 17. storočia, ktorú dal postaviť miestny protestantský zemepán František Keczer. Nachádza sa v nej hodnotný zvon označovaný ako Campanilla nobilissima, ktorý odliali v roku 1646 v Prešove, v dielni Juraja Wierda.
• V písomných prameňoch z 15. storočia sa spomína aj špitálsky kostolík a murovaná kaplnka sv. Anny.

Prehľad dôležitých udalostí v histórii farnosti

Gréckokatolícka farnosť v Hanušovciach nad Topľou

Gréckokatolícka farnosť v Hanušovciach nad Topľou je dôležitou súčasťou duchovného života v regióne.

Vznik a vývoj farnosti

Gréckokatolícki veriaci v Hanušovciach nad Topľou patria jurisdikčne do gréckokatolíckej farnosti blaženého biskupa a mučeníka P.P. Gojdiča v Hanušovciach nad Topľou v Prešovskej eparchii. Samotná gréckokatolícka farnosť v Hanušovciach nad Topľou vznikla odlúčením z farnosti Remeniny 1.2.2000. Zakladajúcu listinu podpísal o. biskup Ján Hirka, vtedajší prešovský eparcha. Farárom farnosti Hanušovce nad Topľou je od r. 2003 ThDr.

Pre celé obdobie predchádzajúce roku 1646 (Užhorodskej únii) sa vo všeobecnosti používali termíny východný, východná cirkev, veriaci východného obradu, východný obrad, rozumejúc konvenčným slovom východný výlučne byzantskú cirkevnú tradíciu a obrad (v tejto zemepisnej oblasti je totiž zo všetkých východných obradov a cirkví relevantne prítomný iba byzantský obrad a cirkev); pre neskoršie obdobie sa však už používal termín gréckokatolícka cirkev, gréckokatolíci. Termín gréckokatolík a jeho odvodeniny sa viaže až k 18. Čiže gréckokatolíci sú katolícki veriaci byzantského (východného) obradu.

Svätý Otec Ján Pavol II. dokonca v jednej zo svojich homílii žiada od východných cirkví odvahu znova objaviť autentické tradície ich vlastnej identity a obnoviť pôvodnú čistotu tam, kde je to nevyhnutné. Roky totalitného režimu, roky likvidácie, prenasledovania gréckokatolíckej Cirkvi mali za následok strácanie autentickosti a odklon od starootcovských tradícií. Častá konfrontácia s rímskou bohoslužbou v tomto období mala za následok odsúvanie, ba dokonca odbúravanie východných zvláštností bohoslužobného života. V nadväznosti na to, sv. otec Ján Pavol II. „Nech všetci východní kresťania vedia a sú presvedčení, že si môžu, ba majú navždy zachovať svoje právoplatné liturgické obrady a svoj spôsob života a že sa v tom nemajú zavádzať zmeny, iba ak si ich vyžaduje skutočný organický vývoj.

Toto všetko majú teda s tou najväčšou vernosťou zachovávať východní kresťania sami, a preto si majú nadobudnúť čoraz väčšie vedomosti a čím dokonalejšiu prax v týchto veciach.

Chrámy a bohoslužby

Bohoslužby pre gréckokatolíckych veriacich sa slúžia v Chráme sv. Medzi hlavné sviatky patria: 1.1. 6.1. 2.2. 25.3. 29. 6. sv. 5.7. sv. 6.8. 15. 8. 8.9. 14. 9. Povýšenie sv. 1.10. 21.11. 8.12. 25.12. 26.12. 27.12. sv.

Ďalšie sakrálne stavby a pamätihodnosti v obci

Presný dátum postavenia Rímskokatolíckeho kostola sv. Urbana nie je známy. Usudzuje sa, že kostol bol postavený v druhej polovici 14. storočia pričinením zemepanskej rodiny Soósovcov zo Solivaru. V listine z roku 1438 sa spomína murovaný kostol s vežou zasvätený sv. Antonovi. V roku 1490 bol kostol rozšírený o presbytár. V prvej polovici 19. storočia bola pristavaná sakristia. Okolo roku 1600 sa kostol spolu s ďalšími v tomto regióne dostal pod správu evanjelikov.

Evanjelický veriaci a. v. nemali dlhé roky svoj kostol. Výstavbu kostola skončili v roku 1971. Synagóga v obci bola postavená začiatkom 19. storočia. Uvádza sa už v schematizme z roku 1833. Katolícki veriaci z obce začali so stavbou pastoračného domu v roku 1995. Základný kameň posvätil pápež Ján Pavol II. dňa 2.7.1995 v Košiciach počas návštevy na Slovensku.

Najstarším cintorínom v obci bol cintorín, ktorý sa nachádzal v tesnej blízkosti katolíckeho kostola. Pochovávali tu katolíkov aj evanjelikov. Na tomto cintoríne pochovávali ešte v 18. storočí . V blízkosti kostola sú dva hroby, ktoré sú už z novšieho obdobia. Okolo roku 1867 bol založený nový cintorín, ktorý mal rozlohu spolu so záhradou 1 200 štvorcových siah. Okrem uvedených cintorínov boli v obci aj dva židovské cintoríny. Nový cintorín sa nachádzal v hornej časti obce v blízkosti tzv. Onufrovho mlyna a jestvuje do dnešných čias.

Evanjelický kostol sa začal stavať v roku 1968. Stavba bola dokončená v roku 1971 a na svätodušnú nedeľu bola naplánovaná posviacka kostola.

Rímskokatolícka farnosť Bystré

Rímskokatolícka farnosť sv. Urbana bola erigovaná košickým diecéznym biskupom Mons. Alojzom Tkáčom 1.12.1991. V súčasnosti k nej patrí filiálna obec Hermanovce nad Topľou. Aj keď sa nedá presne určiť dátum postavenia prvého kostola, predsa je zrejme, že v 14. a 15. storočí už tu bol kostol, ktorý prešiel rôznymi prestavbami a stojí tu dodnes. Farský kostol je zasvätený sv. Urbanovi.

Popri budove kostola je najcennejšou pamiatkou hlavný oltár Korunovania Panny Márie z konca 15. storočia.

V Bystrom na Sídlisku „Kolónia“ bol postavený v roku 1996 kostol zasvätený sv. Františkovi z Assisi.

Kostol sv. Františka z Assisi na Sídlisku Kolónia v Bystrom.

Kostol sv. Jakuba v Hermanovciach nad Topľou je starobylá kresťanská stavba pochádzajúca približne z roku 1650. Stavba prešla viacerými úpravami. V dávnejších časoch boli vymenené kovové okná a dvere za drevené. Bolo zavedené plynové vykurovanie. Kostol bol vymaľovaný vo vnútri aj navonok. Strecha kostola bola namaľovaná novou maľbou. Je tu socha Krista Kráľa, socha Panny Márie a svätého Jozefa. Konsekrovaný bol 3. novembra 2007. Veriaci sa zodpovedne starajú o svoj kostol o čom svedčí aj posledná rekonštrukcia kostola, ktorá bola ukončená v roku 2020. Bola urobená nová strecha na veži kostola ako aj na lodi kostola, rozšírená bola sakristia kostola a nový vzhľad kostolu dala nová fasáda.

Rímskokatolícki veriaci sa zapájajú do slávenia liturgie. Každú nedeľu a v prikázaný sviatok sa schádzajú na svätej omši vo svojom kostole. Službu kostolníka vykonáva Peter Pivovarník. Zástupcami filiálky ako kurátori vo farskej ekonomickej rade sú Ing. Mária Kandalová, Ing.

Erb farnosti sv. Urbana v Bystrom bol dňa 2. októbra 2020 zapísaný do Heraldického registra Slovenskej republiky pod signatúrou HR W-460/2020. Erbová listina (armáles) bola vydaná a spečatená pečaťou Heraldického registra Slovenskej republiky dňa 22. decembra 2020. Pri svätej omši na odpustovej slávnosti sv. Urbana, patróna farského kostola v Bystrom i celej farnosti, dňa 22. mája 2021 farský administrátor Mgr. František Miháľ požehnal nový erb farnosti sv. Urbana v Bystrom.

Erb farnosti sv. Urbana v Bystrom zapísaný v Heraldickom registri má túto podobu: Zo spodného okraja červeného štítu vyrastajúca zlatá biskupská berla ovinutá zeleným viničom, hore s dvoma listami a dvoma zlatými strapcami hrozna; na listoch stojace dva privrátené strieborné prilietajúce holúbky v zlatej zbroji, nad tým všetkým zlatá mušľa.

Znamenie erbu pozostáva zo symboliky všetkých troch kostolov vo farnosti. Viničom ovinutá biskupská berla symbolicky pripomína svätého Urbana, patróna farnosti v Bystrom, dva vtáčiky poukazujú na svätého Františka z Assisi, patróna nového kostola na Sídlisku, a zlatá mušľa je atribútom svätého apoštola Jakuba Staršieho, patróna filiálneho kostola v Hermanovciach nad Topľou. Červená farba štítu odkazuje na mučenícku smrť svätého Urbana i svätého Jakuba.

Správcovia farnosti Bystré

Dňa 1. decembra 1991 bola zriadená nová rímskokatolícka farnosť Bystré nad Topľou. Hermanovce nad Topľou sa stali filiálnou obcou tejto farnosti. Rímskokatolícki kňazi, ktorí pôsobili vo farnosti Bystré nad Topľou, teda aj vo filiálnej obci Hermanovce nad Topľou: František Miháľ (1992 - 1997), Ján Andrej (1997 - 2011), Miloslav Janovčík (2006 - 2011), Igor Čellár (2011 - 2015), Ján Sabo (2015 - 2019), Branislav Polča (od 1. júla 2019).

Rímskokatolícky kostol v Hermanovciach nad Topľou je starobylá kresťanská stavba pochádzajúca približne z roku 1650. Stavba prešla viacerými úpravami. V dávnejších časoch boli vymenené kovové okná a dvere za drevené. Bolo zavedené plynové vykurovanie. Kostol bol vymaľovaný vo vnútri aj navonok. Strecha kostola bola namaľovaná novou maľbou. Je tu socha Krista Kráľa, socha Panny Márie a svätého Jozefa. Konsekrovaný bol 3. novembra 2007. Veriaci sa zodpovedne starajú o svoj kostol o čom svedčí aj posledná rekonštrukcia kostola, ktorá bola ukončená v roku 2020. Bola urobená nová strecha na veži kostola ako aj na lodi kostola, rozšírená bola sakristia kostola a nový vzhľad kostolu dala nová fasáda.

Rímskokatolícki veriaci sa zapájajú do slávenia liturgie. Každú nedeľu a v prikázaný sviatok sa schádzajú na svätej omši vo svojom kostole. Službu kostolníka vykonáva Peter Pivovarník. Zástupcami filiálky ako kurátori vo farskej ekonomickej rade sú Ing. Mária Kandalová, Ing.

Správca farnosti: Mgr. Branislav Polča (narodený r. 1980, ordinovaný r. 2005).

Použitá literatúra:

• Glod, O. - Haviarová, M.: Kostol Nanebovzatia Panny Márie - Kostol božohrobcov v Hanušovciach nad Topľou.
• Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 1.
• Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok.
• Gašpar, G. (zost.): Hanušovce nad Topľou a okolie.
• Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. 7. 12. 2010, upravené 19. 5. 2017 a 19. 1. 2019.

tags: #farnost #hanusovce #nad #toplou