Svätý biskup Martin Tourský patrí medzi svätcov, ktorých úcta a pamiatka sa veľmi rozšírila v Cirkvi. Napriek tomu, že sv. Martin Tourský žil v dávnom 4. storočí, vieme o jeho živote pomerne veľa. Zaslúžil sa o to predovšetkým jeho žiak Sulpicius Severus, ktorý napísal obšírny životopis sv. Martina. Sulpiciove údaje možno kriticky porovnávať s údajmi sv.
Svätý Martin Tourský bol synom vyššieho rímskeho dôstojníka a narodil sa roku 316 alebo 317 v rímskom posádkovom meste Sabaria v Panónii, dnešné Szombathely v Maďarsku. Kým bol ešte dieťaťom, jeho otca preložili do Pávie v severnej Itálii. Tam Martin získal dobré základné vzdelanie. V Pávii sa Martin zoznámil s kresťanstvom a dal sa zapísať medzi katechumenov. Jeho rodičia boli pohania a najmä otec sa pridŕžal starej pohanskej tradície, spojenej s kultom cisára. Ako mladého vojaka preložili Martina do mesta Amiens v severnej Galii, terajšom Francúzsku. Tam sa mu prihodila známa epizóda, ktorú s obľubou zobrazovali maliari a ktorá je charakteristická pre tohto svätca.
Raz v zimnej noci Martin prechádzal mestom. Mal kontrolovať vojenské hliadky. A tu zazrel na ulici polonahého žobráka, ktorý pýtal almužnu. Martin nemal pri sebe peniaze, ale chcel ochrániť úbožiaka aspoň pred zimou. Preto mečom rozrezal svoj vojenský plášť a polovicu daroval žobrákovi. V tom čase bol Martin ešte katechumenom. Po prijatí krstu sa chcel Martin zasvätiť Božej službe. Ale ako člen cisárskej gardy nemohol tak ľahko opustiť vojsko. Preto ostal v armáde ešte asi 15 rokov a dosiahol dôstojnícku hodnosť. Bol kamarátsky a veselý, ale vždy v hraniciach kresťanského poriadku. Ako dôstojník mal sluhu.
V marci 354 sa Martin zúčastnil na vojenskej výprave proti germánskym Alemanom. Pred začatím bojov vojaci dostávali osobitné peniaze, nazývané "donativum". Ale Martin neprijal túto prémiu a oznámil svojmu veliteľovi, že chce odísť z vojska. Veliteľ sa rozčúlil a obvinil svojho podriadeného zo zbabelosti. Ten však, aby dokázal, že ho pri rozhodovaní nevedie zbabelosť, sa ponúkol, že pôjde oproti nepriateľovi pred ostatným vojskom, ozbrojený iba krížom. Tak sa aj stalo. K boju potom vôbec neprišlo; objavilo sa germánske posolstvo, ktoré žiadalo mier.
Bývalý dôstojník sa vybral do Poitiers v západnej Galii. Tam bol biskupom sv. Hilár, o ktorom Martin pravdepodobne počul už predtým. Horlivý biskup prijal Martina veľmi priateľsky a chcel ho vysvätiť za diakona. Ten však odmietol. Okrem skromnosti ho k tomu mohla viesť skutočnosť, že kňazi a veriaci neradi videli bývalých vojakov v duchovnej službe a neskoršie cirkevné predpisy priamo zakazovali udeliť bývalým príslušníkom armády vyššie svätenia. Hilár teda ustanovil Martina za exorcistu, čo bol nižší stupeň duchovnej služby.
Jednej noci mal Martin zvláštny sen, v ktorom videl Boží pokyn, aby získal pre kresťanstvo svojich vekom pokročilých rodičov, ktorí žili v Panónii. Odobral sa od biskupa Hilára s prísľubom, že sa vráti. Po dobrodružnej ceste našiel rodičov, ale iba matku sa mu podarilo získať pre Krista. Ostal za istý čas v Panónii, kde sa viackrát dostal do sporu so stúpencami Áriovej bludárskej náuky. Keďže ich chránil sám cisár Konstancius, trúfali si Martina urážať, ba aj verejne trestať za obranu katolíckej viery. Prenasledovaný vyznávač odišiel do Milána, kde sa dozvedel, že biskup Hilár z Poitiers je vo vyhnanstve v ďalekej Frýgii. Ostal teda v Miláne, kde žil na okraji mesta ako pustovník. Ale ariánsky biskup Auxentius ho vyhnal.
Na začiatku roku 360 sa Martin dozvedel, že biskup Hilár sa vracia z vyhnanstva. Ponáhľal sa mu oproti do Ríma, ale tam ho už nestretol. Našiel ho až v Poitiers. Biskup s radosťou privítal Martina, vysvätil ho za diakona a neskôr pravdepodobne za kňaza. Martin však neostal v meste, ale s Hilárovým súhlasom žil mimo mesta ako pustovník a zároveň ohlasoval evanjelium vidiečanom. Čoskoro sa k nemu pripojili viacerí spoločníci. V tom čase začali Martinovo účinkovanie sprevádzať zázraky a jeho povesť ako divotvorcu sa rýchlo rozšírila.
Keď roku 371 zomrel biskup Libor v meste Tours, na sever od Poitiers, miestni duchovní a veriaci chceli mať za biskupa Martina. Keďže predpokladali, že sa bude brániť, pozvali ho pod zámienkou, aby prišiel k istej ťažko chorej žene. A keď sa Martin spolu s manželom údajne chorej ženy blížili k mestu Tours, tam ich už čakali tourskí veriaci, chytili Martina a víťazoslávne ho priviedli do mesta. Tam ho manifestačne zvolili za biskupa. Martin sa podrobil ich vôli a pravdepodobne 4.
Zvláštnosťou Martinovho biskupského pôsobenia bolo, že okrem vykonávania pastierskych povinností v miestnej cirkvi misionárčil medzi vidieckym obyvateľstvom na širokom okolí. V tom čase totiž biskupská pastorácia ešte nezachytávala celé územie, ale sústreďovala sa na mestá. Vidiečania, najmä poľnohospodárski nevoľníci, ostávali opustení. Martin poznal ich neutešenú situáciu pri desaťročnom pôsobení v Ligugé. Preto sa im usiloval pomôcť.
Duchovní v Marmoutier žili takmer kláštorným životom. Všetko imanie mali spoločné. Spoločne sa modlili, spoločne i jedli. Ich jedlo bolo jednoduché, chudobné, podobne i šaty. Mladí klerici venovali veľa času opisovaniu Svätého písma a diel starých kresťanských spisovateľov. Takto sa nielen šírila cenná kresťanská literatúra, ale mladí duchovní získavali vedomosti, potrebné pre úspešné účinkovanie. Podľa Sulpicia Severa, žiaka a prvého životopisca sv.
Z Toursu a prostredníctvom Marmoutieru Martin vyvíjal apoštolskú činnosť, ktorá zasahovala veľkú časť Galie. Pritom uvádzal do života niektoré novoty, ktoré mali veľký význam pre ďalší rozvoj Cirkvi a pre jej pastoráciu. Jednou takou významnou novotou bolo zakladanie vidieckych farností. S ňou súvisela aj ďalšia, a to pastoračná vizitácia diecézy, ktorá sa rozprestierala na väčšom území. Martin navštívil každý rok všetky farnosti biskupstva. Cestoval na somárovi, loďkou alebo jednoducho peši. Vo farnostiach býval a spával v sakristii pri kostole. Vždy ho sprevádzali niekoľkí mnísi a klerici.
Počas svojich ciest Martin zakladal, kde sa dalo, malé vidiecke kláštory, ktoré sa stali ohniskom kresťanského života na vidieku. Tento druh malých asketických komunít sa potom rozšíril a vo veľkej miere sa zaslúžil o pokresťančenie galského vidieka v 4. a 5.
Životopisci spomínajú početné zázraky, ktorými Boh oslavoval svojho služobníka. Martin však nechcel mimoriadnymi skutkami budiť pozornosť. Boli to úkony silne viery alebo ešte viac prejavy zanietenej lásky, ktorou sa biskup Martin usiloval pomôcť ľuďom postihnutým nešťastím alebo nespravodlivosťou. Uzdravoval posadnutých zlým duchom, malomocných a iných chorých, dokonca kriesil i mŕtvych. Ľudia zvlášť obdivovali jeho odvahu, s ktorou sa vedel postaviť zoči-voči nebezpečným nepriateľom, a tí mu nemohli ublížiť. Viackrát sa smelo predstavil aj tvrdým mocipánom a dosiahol u nich oslobodenie ľudí, ktorí boli nespravodlivo väznení, prípadne odsúdení na smrť.
Hlboký cit spravodlivosti a kresťanskej lásky viedol biskupa Martina dokonca tak ďaleko, že sa zastával španielskeho askétu Prisciliána, ktorého synoda v Bordeaux roku 384 odsúdila ako bludára. Na naliehanie španielskeho biskupa Ithacia cisár dal Prisciliána popraviť a vydal drastické nariadenia proti jeho prívržencom. Martin veľmi ľutoval, že sa cirkevné otázky dostali pred štátny súd a pokladal postup biskupa Ithacia za nekresťanský. Dva razy navštívil cisára Maxima v Trevíre, aby zachránil tých, čo boli odsúdení na smrť. Cisár napokon vyhovel Martinovi s podmienkou, že uzavrie cirkevné spoločenstvo s Ithaciom.
Biskup Martin Tourský sa dožil vyše 80-tich rokov. Zomrel 8. novembra 397 pri pastoračnej návšteve vo vidieckej farnosti Candes. Jeho telo previezli po rieke Loire do Tours, kde ho pochovali 11. novembra za účasti veľkého množstva ľudí. Na čele pohrebného sprievodu kráčalo dvetisíc mníchov a Bohu zasvätených panien. Pochovali ho na predmestskom cintoríne v jednoduchom hrobe medzi veriacimi, ako si to sám želal.
Sv. Martin Tourský patrí medzi prvých vyznávačov, teda nie mučeníkov, ktorým Cirkev priznala titul svätosti a liturgickú úctu. A táto úcta sa mimoriadne rozšírila. Vo Francúzsku vzniklo vyše 3600 kostolov a kláštorov zasvätených sv. Martinovi. Pomerne veľkú úctu tomuto svätcovi preukazovali tiež v Taliansku, Nemecku, Rakúsku a zvlášť v Uhorsku, kde kedysi stála jeho kolíska.
Mnoho kostolov a farností je zasvätených sv. Martinovi aj na Slovensku. Medzi nimi najvýznamnejšie sú dóm sv. Martina v Bratislave a katedrála sv.
Dóm sv. Martina v Bratislave
Do Európskej kultúrnej cesty sv. Martina z Tours bolo zaradené mesto Bratislava s dómom sv.
Katedrála sv. Martina v Spišskej Kapitule
prekvapujúco malebný pohľad na rozprávkovo pôsobiaci celok Spišskej Kapituly. V popredí vystupuje Horná brána so starým mestským opevňovacím múrom, za ňou sa majestátne týči dvojvežové priečelie impozantnej románskej katedrály sv. Martina a baroková krivka šindľovej strechy biskupského paláca. V hlbokom údolí sa nachádza staré stredoveké mestečko Spišské Podhradie, za nim sa na vrchole a hrebeni širokej úboče týči majestátny Spišský hrad.
Spišská Kapitula, ktorá bola kedysi samostatnou obcou, tvorí od roku 1945 súčasť Spišského Podhradia. Katedrála sv. Martina, ktorá prevzala patrocínium staršieho kláštora, bola v minulosti veľkoryso koncipovanou stavbou. Monumentálne dvojvežové priečelie s ústredne situovaným románskym vstupným portálom zodpovedalo pôvodnej stavbe, riešenej ako trojloďová bazilika. Dnešné trojlodie zodpovedá pôvodnej dĺžke románskej stavby. Kostol sv. Martina bol prvou románskou stavbou na našom území, kde sa vo všetkých hlavných priestoroch použili klenby. Talianski kamenári usadení v blízkych Spišských Vlachoch naznačujú možnosť talianskych vplyvov. Katedrála v spišskej kapitule predstavuje konglometát výtvarných prvkov, ktorých zdroje je treba hľadať na juhu i západe.
Katedrála sa stala vzorom a inšpiračným zdrojom pri stavbe viacerých dedinských kostolov na Spiši, ktoré vznikali postupne od polovice 13. storočia. Na sklonku 13. storočia postihli Spišskú Kapitulu viaceré lúpežné prepadnutia. V roku 1288 vyrabovali Kapitulu Kumáni a Bulhari, tvoriaci telesnú stráž Ladislava IV., ktorý sa v tom čase zdržiaval na Spišskom hrade. V roku 1312 prepadla Spišskú Kapitulu a lúpila v nej družina patriaca k vojsku Matúša Čáka Trenčianskeho. Často hroziace nebezpečenstvá, krádeže a lúpežné prepady bohatej Spišskej Kapituly prinútili prepošta postarať sa o jej ochranu postavením murovaného opevnenia.
Podľa posledných výskumov môžeme k stavebnej činnosti, ktorá sa rozvinula v Spišskej kapitule, pripočítať aj prestavbu starého, románskeho paláca na južnej a západnej strane. Ide vlastne o obohatenie pôvodného objektu o ďalší južný smerom ku katedrále. V súvislosti s rozsiahlou stavebnou činnosťou v druhej polovici 15. storočia sa začal postupne zapĺňať aj interiér chrámu neskorogotickými oltármi a tiež vnútorným zariadením, no najpozoruhodnejšie boli gotické oltáre. Podľa neskoršieho prepisu kanonickej vizitácie pri vysviacke chrámu v roku 1478 bolo v kostole 11 oltárov. Ďalšie dva, oltár sv. Bartolomeja a sv. Vavrinca, sa v tom čase spomínali ako staré a viacerými pustošeniami zničené. Ako starší sa spomína oltár Márie Magdalény z roku 1387.
Z celkového počtu oltárov uvádzaných vizitáciou sa nám do súčasného obdobia zachovali iba štyri. Niektoré z nich sa v objekte nachádzali až do obdobia veľkej regotizácie, iné, prípadne len ich časti premiestnili do zbierok dnešného Východoslovenského múzea v Košiciach alebo do Národného múzea v Budapešti. Najhodnotnejším a najmladším je oltár Korunovania Panny Márie, ktorý vznikol v roku 1493 a jeho objednávateľom bola pravdepodobne mocná rodina Zápoľských. Maľby na tomto a na hlavnom oltári patria v katedrále medzi najcennejšie. Majstri, pôsobiaci v spišskokapitulskej škole, našli svoje uplatnenie aj mimo maliarskeho strediska a pôsobili aj na Spiši a Šariši.
Z rokov 1470-1478 pochádza aj oltár Smrti Panny Márie, ktorý bol tiež zhotovený v dielni spišskokapitulskej školy. Ako pri hlavnom oltári, i tu sú na predných oltárnych krídlach sv. Štefan, Ladislav a Imrich, svätci arpádovskej dynastie a tiež sv. Krištof. Okrem výjavov Zvestovania a Navštívenia je na tabuľových maľbách zobrazený vždy len jeden svätec. Okrem týchto spomínaných oltárov v kostole nájdete len jedinú samostatnú gotickú maľbu, predstavujúcu sv. Štefana - kráľa. Vznikla v rokoch 1470 - 1478 a je umiestnená nad vstupom do sakristie. Predstavuje portrét svätca v bohatom brokátovom rúchu so železom a kráľovskou korunou. Na zlatom pozadí vyniká impozantná, no pritom mierna tvár.
Interiér chrámu zapĺňali kedysi aj ďalšie predmety - napríklad lavice z 15. storočia, ktoré boli umiestnené vo svätyni, no z tohto staršieho vybavenia sa nezachovalo okrem oltárov nič. Výnimkou je súbor zlatých alebo strieborných a pozlátených kalichov, medzi ktorými sú štyri gotické, pochádzajúce z obdobia medzi polovicou 15.a začiatkom 16. storočia. Okrem kalichov sa tu nachádzajú ešte aj kríže, svietniky a monštrancie.
Po rušných, ale aj tvorivých obdobiach nasledovalo 18. storočie, ktoré znamenalo pre Spišskú Kapitulu pomerný pokoj. Hodinová veža vznikla v roku 1739 v súvislosti s úpravou prepoštskej záhrady, ktorej východnú časť upravili podľa barokových požiadaviek. Prepoštská záhrada tvorila pôvodne vstup do spomínanej veže. Cesta od brány v nej smerom ku veži bola najkratšou spojnicou medzi hradskou a palácom.
V 19. storočí začali stavebné práce na katedrále a súčasne s nimi sa upravovala aj interiér. V duchu vtedajších zásad, keď sa hodnotili najstaršie výtvarné slohy - románsky, gotický, sa začalo s odstraňovaním takmer všetkého, čo bolo v katedrále z mladšieho obdobia. Gotické oltáre očisťovali od "nevhodných" doplnkov, plastiky dostali novú polychrómiu, pričom niektoré prerezali. Najväčšie zásahy žiaľ urobili na hlavnom oltári. Vytvorili novú oltárnu architektúru, do ktorej vložili o niečo zmenšené bočné gotické oltárne krídla. Tri plastiky dostali takú podobu, že dodnes nie je jasné, čo je v nich nové a čo pôvodné. Z kostola nemilosrdne odstránili takmer všetko, čo sa nestotožňovalo s regotizačnou predstavou. Tieto zásahy však veľmi ochudobnili interiér o niektoré oltáre a gotické renesančné diela. Neúmernou výtvarnou náhradou boli nové časti vnútorného zariadenia - biskupské kreslo, svietniky, lampy i nové oltáre. Dnes túto puristickú úpravu z tohto storočia hodnotíme ako nevhodnú. Nebola totiž nijakým prínosom ani pre architektúry, nieto ešte pre interiér chrámu v Spišskej Kapitule.
V roku 1950 vyhlásili Spišskú Kapitulu za mestskú pamiatkovú rezerváciu. O štvrťstoročie sa začalo so systematickou opravou celého venca mestských hradieb, bášt i brán.
Cesta sv. Svätý Martin z Tours je jedným z najznámejších a najuznávanejších kresťanských svätcov. Narodil sa v Panónii v rodine rímskeho dôstojníka okolo roku 316, stal sa kresťanským mníchom a neskôr aj biskupom vo francúzskom meste Tours. Celý život neúnavne cestoval po Európe a zanechal výraznú stopu v kolektívnej pamäti Európskych národov. Sv. Martin z Tours (Tourský) patrí medzi prvých vyznávačov, teda nie mučeníkov, ktorým Cirkev priznala titul svätosti a liturgickú úctu. Najčastejšie sa zobrazuje na bielom koni, ako sa delí o svoj plášť so žobrákom. K jeho atribútom patria vojenský plášť, žobrák a hus.
So sviatkom sv. Martina, ktorý pripadá na 11. novembra sú spojené aj niektoré ľudové tradície (Martin príde na bielom koni, Martinská hus).
Mnoho kostolov a farností je zasvätených sv. Martinovi aj na Slovensku. Medzi najvýznamnejšie patria dóm sv. Martina v Bratislave a katedrála sv. Martina v Spišskej Kapitule a v Podskalí.
Kostel sv. Martina z Tour se stal farním kostelem po roce 1000. Současný vzhled získal po přestavbách mezi 16. a 17. stoletím. Kostel byl vyzdoben obrazy velkých benátských malířů. Kaple byly původně vyzdobeny řadu obrazových děl ze 16.-18. stopetí. Ukřižování od Giambattisty Tiepola (mladistvé dílo); Sv. Marek a Svatí Jeronýma ze Santacroce; cyklus sňatku Panny Marie, klanění tří králů a útěk do Egypta Giovanniho Mansuetiho. Zvonice, připisovaná architektu Andreu Tiralimu, byla postavena v letech 1703 až 1714. Je vysoká 53 metrů a má čtvercový půdorys se stranou 6,20 metrů u základny.
Malebný kostolík, postavený na vŕšku nad dedinou a celá tá scenéria tak trochu pripomína atmosféru stredovekého Anglicka. Pri neveľkom kostolíku, pochádzajúcom zo 14. storočia, z vonku pomerne nenápadnom, s úzkymi vysokými oknami a ostrou strechou, stojí malá drevená zvonička pochádzajúca zo 17. storočia. Kostolík, čo ako nenápadný, keď vstúpite do vnútra, odhalia sa pred vami jeho poklady. Aj keď, dnes už zďaleka nie v plnej kráse, nakoľko tiež nebol uchránený skaze počas druhej svetovej vojny, napriek tomu môžeme dodnes obdivovať zrekonštruované časti nástenných malieb a fresiek, drevený maľovaný strop zo 16.
Čerínsky kostol patrí do radu vidieckych ranogotických kostolov, ktoré postavili približne okolo roku 1300 v okolí Banskej Bystrice a Zvolena. Kostol svätého Martina je zaradený medzi národné kultúrne pamiatky. Tento historický skvost je zároveň súčasťou Európskej cesty svätého Martina, ako jej najvýchodnejší bod.
Katedrála svätého Gatiena v Tours je jedným z najvýznamnejších gotických kostolov vo Francúzsku. Jej výstavba trvala viac ako 300 rokov a dnes je to najväčší kostol v Tours. Vnútri nájdete nádherné vitráže a sochy, ktoré sú rozmiestnené po celej katedrále. Vyšliapte na vrchol veže a obdivujte panoramatický výhľad na Tours a okolitú krajinu.
Botanická záhrada v Tours je ideálnym miestom pre milovníkov prírody. Tento krásny záhrada ponúka rozmanitú zbierku rastlín a kvetov. Prechádzajte sa po chodníkoch, vychutnávajte si pokoj a krásu záhrady a objavujte nové druhy rastlín. Je to skvelé miesto pre oddych a relaxáciu v príjemnom prostredí.
Múzeum výtvarných umení v Tours ponúka neuveriteľnú zbierku umeleckých diel od stredoveku až po súčasnosť. Návštevníci môžu obdivovať práce maliarov ako Monet, Delacroix a Ingres. Múzeum sa nachádza v historickej budove a ponúka nádherný výhľad na mesto.
Zámok Tours je nádherný zámok nachádzajúci sa v meste Tours. Bol postavený v 11. storočí a je jednou z najvýznamnejších historických pamiatok vo Francúzsku. Užite si prechádzku po krásnych záhradách a obdivujte nádherné umelecké diela.
Múzeum spoločenstva v Tours predstavuje umenie tradičných remesiel a majstrovstvo francúzskych remeselníkov. V expozícii sú mistrovské kusy z oblasti stavebníctva, rezbárstva, kováčstva a mnohých ďalších. Múzeum sa nachádza v historickom dome a ponúka jedinečný pohľad na remeselnú históriu Francúzska.
Navštívte kláštor Marmoutier v Tours a preskúmajte jeho bohatú históriu. Kláštor bol založený už v 4. storočí a býval sídlom mnohých významných osobností, vrátane sv. Martina. Dnes si môžete prezrieť krásnu architektúru, umelecké diela a užiť si pokojné prostredie kláštornej záhrady.
Historický Hôtel Goüin je výbornou voľbou pre tých, ktorí hľadajú ubytovanie s charakterom v Tours. Tento krásny hotel sa nachádza v centre mesta a je obklopený nádhernými záhradami. Interiér hotela je plný umeleckých diel a historických artefaktov. Izby sú priestranné a pohodlné, ponúkajú výhľad na záhrady alebo historické námestie.
Navštívte katedrálu svätého Martina, najvýznamnejšiu pamiatku Tours. Táto impozantná stavba s bohatou históriou je považovaná za jeden z najkrajších románskych kostolov vo Francúzsku. Vo vnútri nájdete mnoho umeleckých diel, vrátane vitráží a sôch.
Navštivte krásný zámek Château de Plessis-lez-Tours, který se nachází v Tours. Tento zámek je jedním z nejvýznamnějších kulturních památek v této oblasti a nabízí návštěvníkům možnost prozkoumat krásnou architekturu a historii.
Les Halles de Tours sú tradičné trhy v Tours ponúkajúce široký výber čerstvých potravín a miestnych špecialít. Môžete si tu vychutnať najlepšie francúzske syry, vína a pečivo. Trhy sú obľúbeným miestom miestnych aj turistov, ktorí hľadajú autentický zážitok a chuťové dobrodružstvo.
Kolegiátny kostol svätého Martina a Karolínska veža sú dve historické pamiatky v Tours. Tento kostol bol postavený v 13. storočí a patrí k najvýznamnejším pamiatkam v Tours. Navštívte túto nádhernú stavbu a vychutnajte si pohľad na mesto z výšky.
Starý Tours je najstaršou časťou mesta Tours v strednom Francúzsku. Prechádzajte sa úzkymi uličkami a obdivujte stredovekú architektúru. Navštívte katedrálu svätého Gatiena, jednu z najväčších románskych katedrál v Európe.
Záhrada Prébendes d'Oé je nádherný park v Tours. Nachádza sa blízko centra mesta a ponúka pokojné a relaxačné prostredie. V parku nájdete množstvo kvetov, stromov a zelene, ktoré vytvárajú krásnu atmosféru. Je to ideálne miesto pre prechádzky, pikniky alebo odpočinok od mestského ruchu.
Kláštor Psalette je krásny kláštorný dvor v centre mesta Tours. Jeho história siaha až do 15. storočia a dodnes je dôležitou kultúrnou pamiatkou. Prechádzajte sa po kláštornom nádvorí a obdivujte jeho gotickú architektúru a pokojnú atmosféru.
Tour de l'Horloge je jednou z najvýznamnejších pamiatok v meste Tours vo Francúzsku. Táto historická veža bola postavená v 15. storočí a dodnes v nej fungujú hodiny. Vydajte sa na prehliadku veže a užite si nádherný výhľad na mesto a okolitú krajinu.
Bazilika sv. Bazilika sv. Martina v Tours je jednou z najvýznamnejších pamiatok v regióne. Táto románska stavba bola postavená v 11. storočí a je známa svojimi impozantnými vežami a krásnymi vitrážami.
