Martin Ferenc: Životopis a pôsobenie

Martin Ferenc je významná osobnosť slovenskej cirkvi. V piatok 27. júna na sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho sa mariánska svätyňa na levočskej Hore trinásty raz stala dejiskom Ružencovej štafetovej modlitby za posvätenie kňazov.

Tohtoročnú štafetu rámcoval i podčiarkol Jubilejný rok 2025 a 30. výročie apoštolskej návštevy sv. Jána Pavla II. na Mariánskej hore 3. V úvode slávnosti odznela tradičná modlitba pápeža Benedikta XVI. ktorou obdaril celosvetovú ružencovú modlitbu za kňazov.

Ružencová štafeta na Hore Zvir

Bolestný svätý ruženec liturgicky viedol Peter Majcher, dekan farár a rektor levočských bazilík. Hlavným celebrantom a kazateľom svätej omše s odprosujúcou pobožnosťou a poklonou bol Mons. Andrej Imrich, emeritný spišský pomocný biskup, koncelebrovali kňazi Spišskej diecézy.

Mons. Imrich pripomenul, že nijakému človeku nestačí raz počuť o Bohu a zdôraznil význam svedectva. Každý z nás potrebuje ešte kohosi vedľa seba, ktorý verí v Boha a vydáva svedectvo.

Spomenul ako viera detí v spätnej väzbe posilňuje vieru rodičov. Ľudia v zaplnenej Bazilike Návštevy Panny Márie na Mariánskej hore vytvorili v priamom prenose katolíckej Televízie LUX duchovne spriaznené spoločenstvo zjednotené v modlitbách.

Pôsobenie v Spišskej diecéze

Celosvetová štafeta ružencových modlitieb za kňazov nachádza svojich horliteľov aj v takých exotických lokalitách ako havajské Honolulu či Aljaška.

Medzi kňazmi Spišskej diecézy, ktorí sa aktívne zapájajú do náboženského života, sú:

• Mgr. Andrej Adamčák
• Mgr. Radoslav Adámik (CSsR)
• prof. PhDr. ThDr. Amantius Akimjak PhD. (OFS)
• Mgr. Jozef Anderák
• ThLic. Ladislav Árvai (SJ)
• PaedDr. Marcel Bača
• Mgr. Vladimír Bača
• Mgr. Martin Bakoš
• Stanislav Baldovský ICLic.
• Miroslav Baloga

Aktivity a udalosti v cirkvi

V sobotu 9. októbra 2021 otvoril pápež František Biskupskú synodu, venovanú téme synodality Cirkvi. Kľúčové slová synody sú: spoločenstvo, participácia, spoluúčasť a misia.

„Synoda“ je staré, v Tradícii Cirkvi veľmi ctihodné slovo, ktoré pochádza zo starého gréckeho slova. Označuje cestu, ktorou spoločne kráča Boží ľud. Rovnako odkazuje aj na Pána Ježiša, ktorý sa predstavuje ako "cesta, pravda a život“ a na skutočnosť, že kresťania boli v začiatkoch jeho nasledovania nazývaní „stúpencami Cesty“.

Cirkev je pozvaná kráčať tak, aby celý Boží ľud spoločne počúval, čo Duch Svätý hovorí Cirkvi. Hlavným aktérom synody je Duch Svätý. Zvolaním synody o synodalite chce Svätý Otec zapojiť do tohto spoločného kráčania celý Boží ľud - čiže všetkých nás.

Chce, aby sa na tomto procese vzájomného počúvania nezúčastňovali len biskupi v Ríme, ale všetci. Chce vypočuť každý názor, chce čo najväčšiemu počtu ľudí ponúknuť ozajstnú synodálnu skúsenosť vzájomného počúvania a spoločného putovania pod vedením Ducha Svätého. Preto nás pozýva všetkých, aby sme sa do nej zapojili.

Synoda má počínajúc zdola zapájať všetkých do oduševnenej a stelesnenej práce. Cieľom synody je taktiež podporiť nový spôsob prežívania spoločenstva, spoluúčasti a misie Cirkvi, ponúknuť skúsenosť vzájomného počúvania a spoločného putovania.

Synoda je proces a má hlboký misijný rozmer. Synoda je proces, cesta, ktorej cieľom nie je produkovať dokumenty alebo zisťovať väčšinový názor.

V dejinách Cirkvi sa vplyvom rôznych okolností dostávala synodalita do ústrania. Teraz sme pozvaní nanovo objaviť tento podstatný prvok Cirkvi. Cieľom synody nie je preťažovať diecézy a farnosti, ale skôr integrovať synodálny proces do života miestnej Cirkvi tvorivými spôsobmi.

Synodalitou sa nezavádza nič nového. Ona je prítomná v celých dejinách Cirkvi. Aj Ježišove verejné účinkovanie, jeho ohlasovanie je synodálne - kráča s ľudom, kráča s apoštolmi, počúva ich a pomáha im načúvať Duchu Svätému, aby vedeli rozlišovať a potom konať.

Tento spôsob spoločného rozlišovania a rozhodovania vidieť veľmi dobre aj v Skutkoch apoštolov.

Tématické oblasti synodality

Predmetom stretnutí má byť desať tématických oblastí, v ktorých sa prejavujú rôzne aspekty „žitej synodality“. Nemusia sa prebrať všetky a taktiež sa dajú niektoré spojiť a prejsť počas jedného stretnutia:

1. SPOLOČNÍCI NA CESTE: V Cirkvi a v spoločnosti ideme bok po boku po rovnakej ceste. Kto sú tí, čo vo vašej miestnej cirkvi „kráčajú spoločne“? Keď hovoríme „naša cirkev“, kto k nej patrí? Kto nás žiada, aby sme kráčali spoločne? Kto sú naši druhovia na ceste, aj mimo okruh Cirkvi?
2. POČÚVANIE: Počúvanie je prvým krokom, no vyžaduje si otvorenú myseľ a srdce, bez predsudkov. Komu naša partikulárna cirkev „dlží počúvanie“? Ako sú vypočutí laici, zvlášť mladí a ženy? Ako integrujeme prínos zasvätených osôb? Aký priestor má hlas menšín, odmietnutých a vylúčených? Dokážeme identifikovať predsudky a stereotypy, ktoré nám bránia v počúvaní?
3. VYJADRENIE NÁZORU: Všetci sú vyzvaní hovoriť s odvahou a parrésiou, t.j. zahrnúť slobodu, pravdu a lásku. Ako podporujeme v rámci nášho spoločenstva a jeho orgánov slobodný a autentický komunikačný štýl, bez dvojtvárnosti a oportunizmu? A ako je to voči spoločnosti, ktorej sme súčasťou? Kedy a ako dokážeme povedať to, čo nám leží na srdci? Ako funguje vzťah s médiami (nielen katolíckymi)?
4. SLÁVENIE: „Spoločne kráčať“ je možné len vtedy, keď sa to zakladá na komunitnom počúvaní Božieho slova a na slávení Eucharistie. Akým spôsobom modlitba a liturgické slávenie reálne inšpiruje a orientuje naše „spoločné kráčanie“? Ako inšpirujú naše najdôležitejšie rozhodnutia? Ako podporujeme aktívnu účasť všetkých veriacich na liturgii a vykonávaní posväcovacej funkcie?
5. SPOLUZODPOVEDNOSŤ ZA MISIU: Synodálna Cirkev je v službe misii Cirkvi, na ktorej sú povolaní podieľať sa všetci jej členovia. Keďže všetci sme misionárski učeníci, akým spôsobom je každý pokrstený povolaný stať sa protagonistom misie? Ako cirkevné spoločenstvo podporuje vlastných členov zapojených do služby v spoločnosti (v sociálnej a politickej oblasti, vo vedeckom výskume a vyučovaní, v oblasti sociálnej spravodlivosti, ochrany ľudských práv či starostlivosti o spoločný dom, atď.)? Ako im pomáha prežívať tieto úlohy v logike misie? Ako sa deje rozlišovanie týkajúce sa rozhodnutí súvisiacich s misiou a kto sa na ňom podieľa?
6. DIALÓG V CIRKVI A SPOLOČNOSTI: Dialóg je cestou vytrvalosti, ktorá zahŕňa aj stíšenie a bolesť, ale je schopná prijať skúsenosti jednotlivcov i národov. Aké sú miesta a spôsoby dialógu v rámci našej partikulárnej cirkvi? Ako sa vyrovnávame s odlišnými pohľadmi, konfliktmi, ťažkosťami? Ako podporujeme spoluprácu so susednými diecézami, s náboženskými komunitami prítomnými na našom území a medzi nimi a tiež s laickými združeniami a hnutiami a medzi nimi navzájom, atď.? Aké skúsenosti s dialógom a spoločným úsilím máme spolu s veriacimi iných náboženstiev a s neveriacimi?
7. EKUMENIZMUS: Dialóg medzi kresťanmi z odlišných denominácií, zjednotenými jedným krstom, má osobitné miesto na synodálnej ceste. Aké vzťahy udržiavame s našimi bratmi a sestrami z iných kresťanských denominácií? Akých oblastí sa týkajú? Aké ovocie máme z tohto „spoločného kráčania“?
8. AUTORITA A SPOLUÚČASŤ: Synodálna Cirkev je Cirkev participatívna a spoluzodpovedná. Ako sa stanovujú ciele, ktoré treba sledovať, cesty k nim a kroky, ktoré treba uskutočniť? Ako sa vykonáva autorita v rámci našej partikulárnej cirkvi? Aká je prax tímovej práce a spoluzodpovednosti? Ako podporujeme laické služby a prevzatie zodpovednosti veriacimi? Ako fungujú synodálne orgány na úrovni partikulárnej cirkvi?
9. ROZLIŠOVANIE A ROZHODOVANIE: V synodálnom štýle sa rozhoduje prostredníctvom rozlišovania, na základe konsenzu, ktorý vyplýva so spoločnej poslušnosti voči Duchu. Pomocou akých postupov a metód sa spoločne rozlišuje a prijímajú rozhodnutia? Ako je možné ich zlepšiť? Ako podporujeme spoluúčasť na rozhodovaní v rámci hierarchicky štruktúrovaného spoločenstva? Ako skĺbiť konzultačnú fázu s rozhodovacou, decision-making proces s momentom decision-taking?
10. FORMOVANIE V SYNODALITE: Spiritualita „spoločného kráčania“ sa má stať výchovným princípom pre formovanie ľudskej osoby a kresťana, rodín a spoločenstiev. Ako formujeme osoby, zvlášť tie, čo zastávajú zodpovedné úlohy v rámci kresťanskej komunity, aby boli schopné „spoločne kráčať“, počúvať sa navzájom a viesť dialóg? Akú formáciu ponúkame, pokiaľ ide o rozlišovanie a vykonávanie autority?

Základná otázka, ktorá nás má inšpirovať a viesť, je: Ako sa uskutočňuje toto spoločné kráčanie dnes v našej miestnej cirkvi?

Nech nás v našom spoločnom úsilí sprevádza mocný príhovor sv. Jakuba, patróna všetkých putujúcich a osobitne patróna našej farnosti. Nech na výzvu pápeža Františka odpovieme svojou modlitbou a aktívnou účasťou, aby synoda priniesla bohaté ovocie pre dobro a spásu každého jej člena.

tags: #martin #ferenc #knaz