Kysucké Nové Mesto sa nachádza prevažne v hornatej oblasti, asi 10 km od Žiliny na severe Slovenska. Osídľovanie tejto oblasti sa začalo už v 16. a 17. storočí počas valašského a kopaničiarskeho osídlenia. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1224. Mesto prežilo mnohé katastrofy, ako povodne, mor, choleru, vojny či požiare. Najhorší požiar bol v roku 1904, kedy vyhoreli oba kostoly, takmer všetky domy a zomrelo 6 ľudí. Spomienka na tento požiar je zvečnená malým pamätníkom pri SPŠ.
Farnosť Kysucké Nové Mesto je najstaršou dodnes existujúcou farnosťou na Kysuciach, ktorej počiatky siahajú do prvých rokov 14. storočia. Už od svojho vzniku bolo Kysucké Nové Mesto hospodárskym, politickým a kultúrnym centrom dolných Kysúc. V rokoch 1332 - 1337 existovalo opevnenie a fara v Radoli. Podľa niektorých schematizmov nitrianskej diecézy v Kysuckom Novom Meste jestvovala fara už v roku 1305, iné uvádzajú rok 1325.
Už niekoľko rokov pred vznikom farnosti stál v Kysuckom Novom Meste kostol zasvätený sv. Jakubovi. Po zániku radoľského kostola zostal farský kostol sv. Jakuba dlhé obdobie jediným kostolom vo farnosti Kysucké Nové Mesto. V rokoch 1665 až 1673 bol v rukách luteránov.
V roku 1728 mala farnosť Kysucké Nové Mesto okolo 10 tisíc farníkov a Kostol sv. Jakuba už nestačil plniť potreby rozsiahlej farnosti. Rozhodlo sa o výstavbe novej kaplnky. Výstavba priestrannej Kaplnky Nepoškvrneného počatia Panny Márie začala v roku 1738 a skončila v roku 1746. V roku 1801 začalo rozširovanie kaplnky na kostol, ktorý bol dostavaný až v roku 1817.
Farnosť sv. Jakuba zahŕňa hornú (severnú) časť mesta s Kostolom sv. Farnosť Panny Márie zahŕňa dolnú (južnú) časť mesta s Mariánskym kostolom a filiálkami Radoľa a Budatínska Lehota.
Kostol sv. Jakuba Staršieho predstavuje pôvodne gotický objekt z konca 13. storočia, ktorý bol postavený z dreva. Prvý, písomne doložený požiar zachvátil Kysucké Nové Mesto aj kostol v roku 1591. Zničený kostol nahradili na pôvodnom mieste novým, kamenným objektom. Nový kostol mal kamennú vežu so 4 zvonmi. V roku 1643 sa spomínajú i vežové hodiny. V roku 1740 bola pristavená ku kostolu Kaplnka sv. Kríža. Ďalší požiar zasiahol kostol v roku 1748. Zhorel pôvodný vstup, ktorý bol zhotovený z dreva. Po požiari bol vytvorený nový vstup (ten súčasný) a boli zväčšené okná.
V roku 1904 Kysucké Nové Mesto aj kostol opäť postihol požiar. Prehorená drevená konštrukcia, ktorá niesla zvony sa rozpadla a padajúce, ťažké zvony spadli a roztavili sa. Zhoreli aj hodiny na veži a ďalšie vzácne predmety. Posledná výrazná rekonštrukcia sa uskutočnila práve po uvedenom požiari v rokoch 1904 - 1906.
V rokoch 1745 - 1753 pôsobil v Kysuckom Novom Meste farár Andrej Jozef Najzer. Ten tvrdil, že za hlavným oltárom, priamo nad okrúhlym oknom sa nachádzal nápis A.R.D.R.F a rok 1284. V minulosti prebehol výskum, ktorý sa zameral i na spomínaný Najzerov nápis s letopočtom. Avšak výskum existenciu nápisu nepotvrdil.
Farský kostol sv. Jakuba Staršieho je z hľadiska architektúry trojloďová stavba s polygonálnym uzáverom presbytéria (časť s hlavným oltárom). Dve bočné lode obsahujú oltáre z keramických dielov (pôvodné zhoreli). Oltáre sú postavené z keramických dielcov najmä z obavy pred vyhorením.
Do krypty sa pôvodne vstupovalo z bočnej lode kostola (z interiéru). Tento vstup bol neskôr znemožnený položením novej dlažby a nový vytvorili v exteriéri kostola. Krypta pozostáva z predsiene, z ktorej sa vstupuje do 3 samostatných častí. V krypte sú pochovaní kňazi, rodina Suňogovcov a majetnejší občania mesta.
Požiar v Kysuckom Novom Meste v roku 1904
Aj 16. august 1904 sa v Kysuckom Novom Meste začal nevinnou detskou hrou so zápalkami, ktorá sa však nakoniec skončila nevídanou tragédiou s obrovským dosahom na celé mesto i blízke okolie. V roku 1904 bolo mimoriadne teplé leto. V meste sa práve konal výkladný jarmok. Okolo 11. hodiny zasiahli námestie mračná dymu, ktoré sa valili z miest, kde mali pri Kysuci hospodárske budovy obyvatelia Hornej ulice. Ohniskom požiaru bola stodola Jána Lukáča, kde sa dvaja chlapci hrali so zápalkami. Keďže v polovici augusta už bolo po žatve, stodoly humná boli plné pokoseného obilia. Ľudia sa snažili zachrániť svoj majetok, najmä dobytok.
Kombináciou horúceho počasia a veľkého sálavého tepla z požiaru vznikol tepelný vír, ktorý napomáhal rozširovaniu plameňov po celom meste, ba dokonca sa preniesol i na ľavý breh Kysuce, kde v Budatínskej Lehote zhoreli tri drevené domy. Z ohniska požiaru na Hornej ulici sa požiar šíril južným smerom, teda nanešťastie z okraja mesta do jeho centra. Prvá budova, ktorá mu v tejto časti padla za obeť bol farský Kostol svätého Jakuba. Kostol bol úplne zničený, rovnako i najcennejšie predmety z jeho vybavenia: monštrancia a iné liturgické predmety, oltárny obraz - dar grófa Suňoga z roku 1714 i staré cechové zástavy. Spadnuté zvony sa roztavili... Po kostole nasledovala fara a námestie.
Bohužiaľ, požiar mal taký rýchly priebeh, že samotné hasenie bolo nemožné, navyše dve studne, ktoré boli v tom čase na námestí, boli zasypané ruinami. Z dnešného pohľadu, keď sme zvyknutí na vysokú profesionalitu príslušníkov hasičských zborov, až tragikomicky pôsobí situácia, keď miestnym hasičom zhorela drevená ručná striekačka skôr, ako stihli rozvinúť hadicové vedenie. Na pomoc boli povolané hasičské zbory zo Žiliny, Čadce a Veľkej Bytče a vojaci 71. pešieho pluku z Trenčína. Velenia zásahu sa ujal Ján Moravčík zo žilinského DHZ. Najhorľavejšími materiálmi boli strechy s drevenými krovmi a šindľovou krytinou, preto nariadil ich strhávanie. Toto postihlo i strechu Mariánskeho kostola.
Cez noc obyvatelia uložili deti do domov svojich spoluobčanov v Malej Dúbravke (dnes ulica 1. mája), ktorá bola od ohňa ušetrená a sami pokračovali v krotení živlu. Bohužiaľ ani noc nepriniesla zlepšenie situácie a zhoreli ďalšie domy. Vyslobodenie od pokračovania tej hroznej skazy prinieslo až predpoludnie stredy 17. augusta 1904, keď sa náhle vietor obrátil smerom do poľa a požiar zastavil v tesnej blízkosti Mariánskeho kostola.
Aj keď väčšina občanov mesta statočne bojovala s pohromou, mimoriadnu odvahu prejavili najmä Ján Majerčík - vojak z trenčianskeho pluku, ktorý vyniesol z horiaceho domu päť detí a mladá žena Piroška Matuškovičová, ktorá vbehla do Mariánskeho kostola, kde si pre hrozné sálavé teplo nikto netrúfol, a zobrala odtiaľ monštranciu s cibóriom. Tieto predmety potom zahrabala do hliny na roli v mieste, kde dnes stojí pamätník k 40.
Po dvoch desivých dňoch 16. - 17. augusta 1904 prišiel čas bilancovania. Hneď v prvý deň požiaru zhoreli Veronika Tichá (+62), Magdaléna Tabačková (+56), Anna Bielková (+20), Anna Šlopková (+60), Štefan Vendrinský (+5), Mária Kotirová (+6), pod utekajúcimi židovskými občanmi Móricom Weilom (+71) a jeho dcérou (+?) sa prelomila lavička a obaja sa vo vriacej vode uvarili. Z 21 ťažko popálených obyvateľov ďalší štyria neprežili. Zhorelo 350 domov a zostalo asi 30.
V knihe pokrstených na farskom úrade vykonal vtedajší dekan Šmída zápis: „Zhorel farský kostol, Sviatosť oltárna a všetky cenné predmety. Bolo všetko zničené, znehodnotené. Zhorela fara, škola, meštiansky dom, colnica, súd, notárstvo, synagóga, školy - slovom všetky významné budovy. V Dolnej ulici zostalo 10 domov a Malá Dúbravka. Dolný kostol bol tiež z troch strán zasiahnutý ohňom a podarilo sa ho zachrániť vďaka niektorým ľuďom. Tento deň sa dá nazvať jeruzalemská tragédia, na ktorú budú celé generácie spomínať.
Tragédie, ktoré spôsobila jedna zápalka, jedno drievko s hlavičkou zo sulfidu fosforu spolu s detskou naivitou. Religiozita obyvateľov zavelila, a tak už po 2 rokoch, v roku 1906, bol zrenovovaný Kostol sv. Jakuba. Pomaly, pomaličky, krok za krokom opätovne budovali svoje príbytky, až prišiel o desať rokov ďalší august s mobilizáciou do 1. svetovej vojny, ktorý zasa na dlhé roky pozastavil rast mesta.
Klasicistický kostol bol postavený začiatkom 19. storočia a upravený bol v priebehu 19. storočia. Je to jednoloďový priestor s polkruhovým uzáverom presbytéria, pristavanou sakristiou a vstavanou vežou. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami s medziklenbovými pásmi. Hlavná fasáda je členená pilastrami. Ostatné fasády sú hladké, členené polkruhovo zakončenými oknami. Veža vstavaná do štítového priečelia je zastrešená zvonovitou prilbou s cibuľou a laternou, ktorá dosadá na terčíkovú podstrešnú rímsu.
Hlavný oltár je klasicistický zo začiatku 19. storočia. V strede drevenej stĺpovej architektúry je novšia socha Panny Márie Lurdskej a po bokoch stoja dve polychrómované drevené plastiky. Ide o postavu Krista a Boha Otca. Klasicistická kazateľnica s luiséznym ornamentom pochádza z čias výstavby kostola. Na baldachýne má sochu Dobrého pastiera. Organ je klasicistický z konca 18. storočia. Na skrini má rokaje a klasicistické ozdoby. Chórový parapet je barokový z prvej polovice 18. storočia, bohato dekorovaný akantovými a mušľovými ornamentmi a hlavičkami anjelikov. Obrazy sv. Ondreja apoštola a sv. Alžbety vdovy sú z roku 1836. Autorom olejomalieb na plátne je D. Appler.
V roku 1898 dal dekan a farár Ján Cvinček vymaľovať a dostatočne vybaviť kostol oltármi a kostolným zariadením. Vytvoriť dal i jediné vitrážne farebné okno v kostole, zobrazujúce sv. Jána. V roku 1903 bola urobená nová podlaha. O rok kostol zachvátil požiar, ale podarilo sa ho zachrániť. V roku 1937 kostol obnovili a o dva roky pristavali pravú sakristiu. Posviacka obnoveného kostola sa konala v roku 1940. V roku 1995 bol kostol vymaľovaný vo vnútri, renovované pôvodné nástenné maľby a pribudli nové spovedelnice. Kostol je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) SR pod číslom 10722/0.
Stav kostola je dobrý a slúži svojmu účelu. Stojí v strednej časti mesta.
| Udalosť | Rok |
|---|---|
| Výstavba Kaplnky Nepoškvrneného počatia Panny Márie | 1738-1746 |
| Prestavba kaplnky na kostol | 1801-1817 |
| Požiar kostola sv. Jakuba | 1904 |
| Rekonštrukcia kostola sv. Jakuba po požiari | 1904-1906 |
| Obnova kostola | 1937 |
| Posviacka obnoveného kostola | 1940 |
| Vymaľovanie kostola vo vnútri a renovácia nástenných malieb | 1995 |
Mariánsky kostol v Kysuckom Novom Meste
Kostol sv. Jakuba v Kysuckom Novom Meste