Mesto Trnava je známe svojimi sakrálnymi stavbami, medzi ktorými vynikajú dve dominanty: Katedrála svätého Jána Krstiteľa a Bazilika svätého Mikuláša, známa aj ako Dóm svätého Mikuláša alebo Hrubý kostol. Medzi početnými trnavskými vežami sa vynímajú veže Dómu sv. Mikuláša, ktorý stojí opticky na najvyššom bode mesta, na mieste niekdajšieho stredovekého trhoviska.
Výraznou pamiatkou Trnavy je Bazilika sv. Mikuláša (Dóm sv. Mikuláša, Hrubý kostol), ktorej stavba sa začala v roku 1380. Tento gotický trojloďový kostol bol postavený na mieste staršieho románskeho kostola, na ktorý sa vzťahuje najstaršia písomná správa o Trnave z roku 1211 a ktorého časť základov bola odkrytá pri rozsiahlych renovačných prácach v roku 1975. Nový kostol postavili na križovatke obchodných ciest pri trhovisku. Aj nový kostol zasvätili rovnako sv. Mikulášovi, patrónovi obchodníkov.
Baziliku sv. Mikuláša v Trnave stavali v rokoch 1380 - 1421 na mieste románskeho kostola z 11. storočia. Chrám mal totiž slúžiť ako hlavný mestský kostol. Stavba chrámu má charakter mestskej stavby, keďže mesto ako patrón dodávalo stavebný materiál z vlastných zdrojov, ale aj za podpory panovníkov a bohatého meštianstva. Trojloďový chrám bol postavený na najvyššom bode starého mesta. Okolo neho sa rozprestieral cintorín, ktorého pozostatky boli a aj v súčasnosti sú predmetom archeologického výskumu.
Samotný stavebný materiál - pálená tehla, je pozoruhodný, pretože nie je typický pre gotické stavby v našom prostredí. Kostol je 60 m dlhý, 31 m široký a hlavná loď je vysoká 18 m. Kostol je orientovaný na neskôr postavenú Katedrálu sv. Jána Krstiteľa.
Bazilika sv. Mikuláša v Trnave
Významné Prestavby a Úpravy
Pôvodné kaplnky, nachádzajúce sa po oboch stranách hlavného vchodu, boli prestavané a zosilnené začiatkom 16. storočia, kedy sa uskutočnili ďalekosiahle úpravy a opravy chrámu, pretože arcibiskup Mikuláš Oláh chcel zvýrazniť jeho význam. V 16. storočí, v časoch osmanskej hrozby, sa stala Trnava sídlom ostrihomského arcibiskupa. Dovtedajší mestský Kostol sv. Mikuláša sa tak stal katedrálou a arcibiskup Mikuláš Oláh upravil chrám do honosnejšej podoby. Kvôli tureckej hrozbe sa ostrihomský arcibiskup a jeho kapitula evakuovali do Trnavy a od roku 1543 slúžil kostol sv. Mikuláša ako katedrálny metropolitný chrám ostrihomského arcibiskupa. V tomto období sa priečelie prestavalo na dvojvežové a rozšírili sa kaplnky pod vežou. V roku 1577 boli na vrchole veží umiestnené veterníky: kohúti s dvojkrížom.
Veže spočiatku neboli rovnako vysoké - severná bola nižšia ako južná. Najväčšie prestavby sa konali v 17. storočí. 17. storočie sa nieslo v znamení najrozsiahlejších stavebných úprav a zmien kostola. Najprv v rokoch 1618 - 1630 za čias arcibiskupa Petra Pázmaňa, keď sa upravil interiér do barokového slohu. Z popudu arcibiskupa kardinála Petra Pázmaňa sa začala v roku 1618 rozsiahla prestavba a interiérové úpravy, ktoré sa skončili v roku 1630. Prístavbou bočných kaplniek sa zmenil nielen pôdorys kostola, ale aj jeho jednoliatosť a gotická štruktúra. Vtedy bola aj rozrušená gotická kaplnka sv. Juraja a na jej mieste vybudovaná sakristia. Postavil sa nový chór, kazateľnica, osadili sa nové lavice, ako aj nové oltáre - všetko v barokovom slohu.
Keď potom v roku 1666 požiar zasiahol severnú vežu, arcibiskup Juraj Pohronec Slepčiansky ju dal prestavať na výšku južnej veže. V roku 1666 zasiahol veľký požiar severnú vežu, ktorú dal ostrihomský arcibiskup Juraj Pohronec Slepčiansky (Juraj Szelepcsényi) v roku 1676 prestavať na výšku južnej veže. Prebudovala sa aj sakristia a ozdobili ju lunetovou klenbou so štukovým dekorom. Odvtedy majú rovnakú podobu. Poslednou významnou prístavbou kostola bola centrálna baroková kaplnka Panny Márie, ktorú dal postaviť arcibiskup Imrich Esterházi (1664 - 1745). Kaplnku stavali v rokoch 1739 - 1741. Na baldachýnovom oltári od A. Huettera sa nachádza zázračný obraz Panny Márie Trnavskej. Vďaka nemu sa kaplnka stala významným pútnickým miestom.
Ďalšie úpravy
- Začiatkom 19. storočia bol opravený triumfálny oblúk; odstránili sa sedlové vežičky zo steny svätyne, ktorá dostala drevené obloženie.
- V r. 1823 boli na južnej strane zosilnené oporné piliere z materiálov zrušeného slovenského kostola sv. Michala Archanjela.
- V rokoch 1900 - 1905 boli osadené nové vitráže okien, urobila sa maľba bočných stien hlavnej lode aj svätyne.
- V roku 1916 sa odstránila tehlová výplň trojkružového gotického okna južnej podvežovej kaplnky, ktorá bola v roku 1922 renovovaná.
Architektonické Zaujímavosti
Pôvodné hlavné uličné priečelie baziliky bolo gotické jednovežové. Gotický portál, nachádzajúci sa na južnej strane, je pôvodný. Obvodové vonkajšie murivo malo oporné piliere, medzi nimi sa nachádzali vysoké gotické okná. Vo svätyni päťbokého záveru sa zachovalo pôvodné gotické pastofórium; t. j. pevne zabudovaná schránka na prechovávanie Sviatosti oltárnej, buď vyhĺbená v múre alebo prístenná. Na severnej strane je gotický otvor, vedúci dnes do sakristie. Pôvodne viedol do románskej kaplnky sv. Juraja, ktorá počas stavby kostola slúžila farským potrebám. Zrušená bola kvôli prístavbe sakristie v 17. stor. Krížová klenba svätyne má rebrá hruškovitého profilu.
Svätyňa nadväzuje na hlavnú loď masívnym triumfálnym oblúkom. Hlavná loď má po obidvoch stranách rovnakej šírky bočné lode oddelené nerovnako širokými gotickými arkádami. Štyri klenbové polia hlavnej lode sú podobne riešené ako vo svätyni. V strede polí sú vypustené kamenné svorníky s plastickými erbmi (Žigmund Luxemburský, Albert Habsburský a mesto Trnava). Bočné lode sú podobne klenuté s kamennými rebrami a svorníkmi. V predsieni kostola (podchórie) sa zachovali pôvodné fresky: atribúty evanjelistov, uprostred znak mesta a na stenách a pilieroch sv. Ján evanjelista, sv. Mikuláš, sv. Pavol a výjav o sv. Jurajovi.
Náboženský Význam
Kostol (Dóm) sv. Mikuláša v Trnave sa stal od roku 1543 do roku 1820 katedrálnym metropolitným chrámom Ostrihomskej arcidiecézy, pretože po bitke pri Moháči (1526) bol Ostrihom ohrozovaný tureckou expanziou. V roku 1918 po vzniku Československa a po vytvorení Trnavskej apoštolskej administratúry sa Kostol sv. Mikuláša opäť stal katedrálnym chrámom.
Keď v roku 1977 bola zriadená samostatná slovenská cirkevná provincia a vznikla Trnavská arcidiecéza, na žiadosť apoštolského administrátora Mons. Júliusa Gábriša pápež preniesol titul katedrálneho chrámu na Kostol svätého Jána Krstiteľa v Trnave.
Dňa 10. augusta 2008 v Dóme sv. Mikuláša v Trnave celebroval slávnostnú svätú omšu trnavský arcibiskup Mons. Ján Sokol, pri ktorej vyhlásil Dóm svätého Mikuláša za mariánske pútnické miesto Trnavskej arcidiecézy. Dóm sv. Mikuláša dňa 9. novembra 2008 vyhlásil pápež Benedikt XVI. za baziliku minor. Postavenie baziliky minor umožňuje používať pápežský znak skrížených kľúčov na zástavách chrámov, chrámovom náradí a pečiatke. V erbe baziliky sú tri jablká predstavujúce sv. Mikuláša a dve sedemcípe hviezdy predstavujúce Sedembolestnú Pannu Máriu. Trnavská bazilika minor je v poradí desiatou bazilikou na Slovensku.
Významné Dátumy a Udalosti
Prehľad dôležitých dátumov a udalostí:
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1380 | Začiatok výstavby Baziliky sv. Mikuláša |
| 1421 | Dokončenie Baziliky sv. Mikuláša |
| 1543 | Presťahovanie Ostrihomskej kapituly do Trnavy |
| 1618-1630 | Rozšírenie Baziliky o barokové kaplnky |
| 1739-1741 | Výstavba Kaplnky Panny Márie |
| 1977 | Trnava ustanovená za sídlo arcibiskupstva |
| 2008 | Bazilika sv. Mikuláša vyhlásená za Mariánske pútnické miesto |
| 2008 | Bazilike sv. Mikuláša udelený titul basilika minor |