Staré kostoly sú živou históriou, miestami s energiou generácií ľudí, ktorí v nich hľadali pomoc, duchovnú posilu a zmysel života. Bratislava je na kostoly bohatá a mnohé z nich sú nielen kresťanskými svätostánkami, ale aj historickými pamiatkami.
Dóm sv. Martina v Bratislave
Dóm sv. Martina
Ďalšia z dominánt Bratislavy, Dóm Sv. Martina, sa nachádza len 7 min peši od budovy hotela. Je nepochybne najzachovalejším a najväčším gotickým kostolom v Bratislave. Jeho veža meria až 85m a na jej vrchole je umiestnený model uhorskej kráľovskej koruny ako symbol korunovačného kostola, ktorý váži 150 kg a má výšku 164 cm. Z pôvodných šiestich zvonov ostal len najväčší a najstarší zvon Wederin z roku 1674, ktorý odlial Balthasar Herold. Tento 2,5 t vážiaci zvon patrí medzi najvzácnejšie v Európe. Ostatné zvony boli roztavené počas I. svetovej vojny. Až v roku 2000 dostal Dóm sv. Martina nové zvony. Najväčší a najvýznamnejší kostol v Bratislave. Sídelná katedrála bratislavského arcibiskupa, metropolita Západnej provincie Slovenska.
Gotický dóm sv. Martina postavili na mieste románskeho kostola sv. Salvátora. Ten na vyvýšenom mieste stredovekej osady stál už v roku 1221. V druhej polovici 13. storočia, počas bojov proti Přemyslovi Otakarovi II., bol poškodený a preto sa pristúpilo k jeho ranogotickej prestavbe. Stavba sa viedla pre dané obdobie tradičným spôsobom, ktorý spočíval v obstavaní starých múrov kostola novými, ktorými sa vymedzil priestor nového väčšieho kostola. V 14. a v 15. storočí to znamenalo, že kostol používal obidve patroníciá. Starý kostol, najsvätejšieho Spasiteľa( Salvátora) a sv. Martina.
Obnova Dómu sv. Martina
Najvýraznejšie sa na jeho obnove podpísali roky 2000 až 2010. Okrem toho, že na vonkajšom plášti kostola pribudli dve okná (z ktorých jedno nesie slovenský znak), najvýraznejšou zmenou bola nová interiérová dlažba. V prípade dlažby je možné hovoriť aspoň o čiastočnom úspechu, ale okná! Dlažba však mala tiež svoje intermezzo. V roku 2003 bola položená nová, z českej opuky. Po veľmi krátkom čase sa zistilo, že sa rozpadáva, drolí sa. V roku 2007 sa kládla nová, mramorová.
Rovnako v roku 2010 po 105 rokoch bola zložená z vrcholu veže asi 150 kilogramová kópia svätoštefánskej koruny z medeného plechu. Táto impozantná, 164 cm vysoká ozdoba, dominuje 85 metrov vysokej veže dómu. Po kompletnom zreštaurovaní a znovu pozlátení sa vrátila späť na podušku, ktorej veľkosť je asi 120 x 120 cm. Ešte pred tým bola vystavená v hlavnej chrámovej lodi.
Po rekonštrukcii sa v nedeľu 21. novembra 1999 opäť rozoznel zvuk zvonu Wederina z veže Dómu. Zvon po viac ako dvojmesačnej rekonštrukcii, ktorú viedol Miroslav Pavlík z Výskumného ústavu zváračského v Bratislave, bol tento 2513 kg vážiaci a 162 cm vysoký zvon, vrátený na voje pôvodné miesto. Počas 1. svetovej vojny ho zachránilo pred zničením len to, že vojaci neboli schopní zabezpečiť dostatočne rýchlo jeho zvesenie a transport z veže. Ďalších päť zvonov, ktoré s ním susedili, to šťastie nemalo. Boli roztavené a poslúžili na výrobu kanónov. Wederin pochádza z dielne viedenského zvonára Balthasara Herolda.
V dóme sv. Martina, ako v korunovačnom kostole od roku 1563 až do roku 1830 korunovali 11 kráľov a 8 kráľovien (vrátane Jej veličenstva cisárskej milosti Márie Terérie). Symbol korunovačnej funkcie - pozlátenú svätoštefánsku korunu - nemal kostol počas celého obdobia kedy sa korunovácie v ňom konali.
Napriek tomu, že dóm sv. Martina nie je predstaviteľom zdobenej gotickej architektúry ako Svätoštefánsky dóm vo Viedni, alebo dóm sv. Alžbety v Košiciach, je nespochybniteľne monumentálnou stavbou neskorogotického slohu nadregionálneho významu. Po zrealizovaní vonkajšieho nasvietenia objektu v nočných hodinách v roku 2002 získal dóm ten správny príťažlivý spôsob prezentácie.
Modrý kostolík (Kostol sv. Alžbety)
Modrý kostolík v Bratislave
Kostol sv. Alžebety, nazývaný aj Modrý kostolík nájdete len 13min peši z Hotela Devín**** TU. Je označovaný ako najatraktívnejšia bratislavská secesná budova. Jeho štýl, ktorý je známy aj ako uhorská secesia, sa opakuje aj v prípade neďalekej školy na Grösslingovej ulici. Obidve budovy navrhol budapeštiansky architekt Ödön Lechner (Edmund Lechner) a postavené boli na začiatku dvadsiateho storočia (kostol bol vysvätený 11. októbra 1913). Interiér aj exteriér kostola sú vymaľované odtieňmi bledomodrej farby a vyzdobené modrou majolikou. Dokonca aj strešná krytina má modrú glazúru. Modrý kostolík v Bratislave patrí medzi najkrajšie kostoly Slovenska. A je skutočne pozoruhodný! Istotne ste už o ňom počuli. Modrý kostolík je ukrytý pri Šafárikovom námestí, v labyrinte bratislavských uličiek. Svojou sýtou farbou je pomerne nápadný a výstredný. Nebíčková modrá určite poteší každé oko, pretože evokuje vnútorný pokoj. Predstavuje jednu z najvzácnejších pamiatok hlavného mesta a je secesnou stavbou. Živý farebný kostolík je pokladaný za najkrajšiu sakrálnu pamiatku v Bratislave. Pôvodne mal prezentovať mauzoléum cisárovnej Sissi. Kostol sv. Alžbety (to je jeho oficiálny názov) je jedinečným architektonickým unikátom na Slovensku. Kostolík je malý, útulný a architekt Edmund Lechner v ňom použil nádherné ornamentálne prvky v štýle ArtNouveau, ktoré nádherne zapadajú do štýlu kostola. Skombinoval prvky ázijskej architektúry a tiež maďarský secesný sloh. Podarilo sa mu vytvoriť vskutku fascinujúce dielo. Na kostole nájdete aj prírodné motívy, napríklad listy na fasáde. Zaľúbené páry tu rady usporadúvajú svadby. V Starom meste nájdete mnohé budovy podobného štýlu, ale Modrý kostolík je jedinečný pre svoju neprehliadnuteľnú farbu a atmosféru.
Františkánsky kostol Zvestovania Pána
Františkánsky kostol v Bratislave
Len 11 minútovou prechádzkou po Starom meste sa dostanete k najstaršiemu kostolu v Bratislave TU. Františkánsky kostol Zvestovania Pána je najstaršou zachovanou sakrálnou stavbou v Bratislave a jeho vysvätenie prebehlo v roku 1297. Kaplnka sv. Jána Evanjelistu je postavená ako bočná prístavba kostola. Z kaplnky vedie vchod ku kryptám, kde sa v minulosti nechávali pochovávať okrem bratov františkánov aj slávne rody uhorského kráľovstva, šľachtici a biskupi. V kaplnke je vystavený najväčší známy barokový obraz na Slovensku.
Františkánsky kostol, ktorý zasvätili zvestovaniu Panny Márie, má veľmi dlhú históriu. Podľa neovereného prameňa ho dal postaviť uhorský kráľ Ladislav IV. Kumánsky na počesť svojho víťazstva nad českým kráľom Přemyslom Otakarom II. v bitke na Moravskom poli v roku 1278. Kostol postavili v gotickom slohu ako jednoduchý jednoloďový chrám. Zemetrasenie, ktoré Prešporok postihlo v roku 1590, spôsobilo zrútenie gotickej krížovej klenby. V rokoch 1613 až 1616 ju nahradili renesančnou hrebienkovou klenbou. Pôvodné gotické presbytérium a bočné steny lode sa zachovali dodnes. Hlavný oltár pochádza z polovice 18. storočia. Na mieste pre obraz sa nachádza sklená maľba Nanebovzatia Panny Márie z konca 19. storočia, ktorá je zhotovená podľa pôvodnej olejomaľby z 18. storočia. Bočné oltáre sú barokové, pochádzajú z polovice 18. storočia. Kazateľnica z roku 1756 je rokoková, zdobí ju niekoľko pozoruhodných reliéfov.
Vo františkánskom kostole sa odohrávala jedna z tradičných ceremónií prešporských korunovácií uhorských kráľov. Susediaci františkánsky kláštor bol tiež svedkom dôležitých historických udalostí. V stredoveku sa tu volil mestský richtár a v r. 1526 tu za uhorského kráľa zvolili prvého Habsburga - Ferdinanda I.
Kostol Najsvätejšej Trojice v Podhradí
K tým menej známym patrí barokový Kostol Najsvätejšej Trojice v Podhradí. Potom ako v 60. rokoch zbúrali takmer celú Vydricu a Zuckermandel, zostal chudák taký sám… Dnes sa však do Podhradia opäť vracia život, i keď miesto romantických domčekov sa tam natlačili moderné budovy. Ten kúsok starej Bratislavy, ktorý sa pod Hradom dochoval, zostáva naďalej komplikovane prístupný a od ruky.
Od tej mojej prvej návštevy som si tento kostolík obľúbil. Je v tom bezútešnom Podhradí ako taký posledný mohykán, pamätník starých čias, ktoré pred polstoročím pochovali buldozéry.
No, ale poďme radšej ku Kostolu Najsvätejšej Trojice. Základný kameň bol posvätený 15. apríla 1734 a tých skoro 300 rokov sa na jeho dnešnej atmosfére krásne podpísalo. Vo vnútri je skromný, odhadujem, že kapacita môže byť okolo sto ľudí. Okrem barokových sôch svätcov, medzi ktorými je aj sv. Roch - ochranca proti moru, moju pozornosť najviac upútali dve bohato vyšívané zástavy z 30. rokov minulého storočia. „Kostolu ich darovali cechy rybárov a lodníkov,“ vysvetlil mi duchovný správca kostola Martin Kramara, ktorý v ňom slúži omše. Zaujalo ma tiež drevené okno napravo od oltára. „Kostol je týmto oknom prepojený so starou farskou budovou, kde býval kňaz.
Vlani dostal kostol do užívania Rád maltézskych rytierov, na čo upozorňuje aj červená zástava s bielym krížom na priečelí farskej budovy. Ako som už napísal, kostol je malý a od ruky. Tomu zodpovedá aj prevádzka. „V týždni chodí na omše niekedy päť ľudí, niekedy dvadsať, ako to vyjde… Začínajú chodiť aj ľudia z novej štvrte, ktorá tu vyrástla, ale asi viac z tých úradov, ktoré tam sú ako spomedzi tých, ktorí tam bývajú. Keď sú predpísané sviatky, je tu plno, čo ma vždy milo prekvapí,“ povedal Kramara.
Spýtal som sa, či chodia aj ľudia zo starého, zbúraného Zuckermandelu. „Mnohí sem chodia dávať slúžiť omše za svojich rodičov a starých rodičov, ktorí ešte pred zbúraním štvrte do tohto kostola chodili,“ potvrdil.
Kostol Najsvätejšieho Spasiteľa (Jezuitský kostol)
Kostol Najsvätejšieho Spasiteľa, známy najmä ako Jezuitský kostol, prípadne Jezuiti, sa nachádza v historickom centre Bratislavy v Starom Meste. Patrí medzi najpopulárnejšie a veriacimi najviac navštevované kostoly v meste. Vďaka svojej polohe na Františkánskom námestí sa teší i veľkému záujmu zahraničných turistov.
Kostol Najsvätejšieho Spasiteľa je neskororenesančnou stavbou, s neskoršou barokovou úpravou. Možno málokto tuší, že bol pôvodne postavený ako protestanská sakrálna stavba. Výstavbu chrámu, dokončeného v prvej polovici 17. storočia mal na starosti nemecký staviteľ Hans Stoss z Augsburgu. Veci znalí, si určite ihneď všimnú, že tento kostol je bez veže a navonok má pomerne jednoduché architektonické prevedenie. Tento kostol však evanjelickí veriaci nevyužívali dlho. V roku 1672 ho po potlačení protestanského sprisahania odovzdali práve jezuitskému rádu. Bola odstránená kazateľnica, pribudol oltár a nový barokový mobiliár. K najväčším novinkám patrilo vybudovanie menšej zvonice na streche tzv. sanktusníka s troma zvonmi.
Bežného návštevníka Kostol Najsvätejšieho Spasiteľa môže zaujať najmä ostrý kontrast vonkajšieho prevedenia, ktoré je skutočne striedme. Fasáda nie je takmer vôbec zdobená. Zaujme skôr vstup do kostola. Interiér je, celkom v protiklade, charakteristický bohatou výzdobou, z ktorej zaujme hlavný oltár a výrazná rokoková kazateľnica. V kostole sú veriacim dispozícii originálne drevené lavice. Architektonicky výrazné sú stĺporadia bielej farby, ako aj veľmi originálna dlažba a miestami použitý červenkastý kameň. Atmosféru kostola dotvára prekrásny organ a veľmi dobrá akustika. Preto sa tu často konajú organové koncerty ako aj koncerty zborov. Tunajšie omše všeobecne patria k veľmi vyhľadávaným počas celého týždňa.
Hoci v súčasnosti chrám opäť spravujú Jezuiti, v minulosti im bolo vlastníctvo odňaté Jozefom II. počas jeho cirkevných reforiem a neskôr totalitným režimom.
Evanjelické kostoly v Bratislave
Evanjelický cirkevný zbor v Bratislave (oficiálne vznikol v r. 1606) prešiel v priebehu histórie veľkými skúškami. Najťažšou bolo odobratie (r. 1672) prvých dvoch chrámov. Chrám z r. 1638, ktorý slúžil nemeckým evanjelikom (stojí hneď pri radnici), po násilnom odobratí podnes používa rád jezuitov. Chrám z r. 1658, v ktorom sa stretávali na službách Božích slovenskí a maďarskí evanjelici, bol taktiež odobraný a používa ho rád uršulínok. Evanjelický zbor bol od počiatku trojjazyčný (nemecko-slovensko-maďarský).
Narýchlo a dočasne postavené artikulárne kostoly už za hradbami mesta, kam sa z mesta vysťahovali evanjelici po Šopronskom sneme (1681), nahradili v rokoch 1776 a 1777 - tesne pred Tolerančným patentom - novými kostolmi (Veľký a Malý kostol), ktoré dodnes tvoria centrum evanjelického zboru. Dnešné dva kostoly v starom meste Bratislavy na Panenskej ul. sú už treťou dvojicou kostolov.
Veľký kostol (Nemecký evanjelický kostol)
Veľký evanjelický kostol v Bratislave
Veľký, pôvodne Nemecký evanjelický kostol, postavil staviteľ Matej Walch v r. 1774-76 v strohom slohu barokového klasicizmu. Podľa cisárskeho dovolenia nemá vežu a nesmel byť ani výstavný. Pod valbovou strechou dômyselnej konštrukcie sa skrýva monumentálny centrálny priestor s dvoma chórmi okolo prekrytý piatimi poľami klenieb, ktoré vytvárajú kvalitný akustický priestor. Po prvý raz sa u nás objavil kazateľnicový oltár, do ktorého obraz namaľoval a daroval rodák Adam Friedrich Oeser. Dnešný organ je tretím nástrojom v histórii kostola. Bol postavený r. 1923 firmou Gebrüder Rieger - Jägerndorf na návrh vtedajšieho organistu G. Rhodesa. Autorom architektonicko-výtvarného riešenia je bratislavský architekt Christian Ludwig.
Malý kostol
Dnešný Malý kostol pre slovensko-maďarskú časť zboru postavili na mieste zbúraného nemeckého artikulárneho dreveného kostola. Panovníčka Mária Terézia dovolila po Veľkom kostole postaviť aj druhý (Malý) kostol, ktorý podľa projektov M. Walcha zrealizoval František Römisch. Jednoduchý priestor s chórmi z troch strán má dnes dominantné priečelie s barokovým oltárom a kazateľnicou a obrazom o histórii kresťanstva a evanjelikov u nás. Organ bol postavený r. 1878 a je dielom jedného z najvýznamnejších slovenských organárov Martina Šašku z Brezovej pod Bradlom. R. 1980 pod vedením prof. Kramára bol kostol obnovený.
Nový kostol
Po vzniku Československej republiky rastúcemu počtu Slovákov nestačil Malý kostol a aj politická situácia spôsobila, že si slovenská časť zboru r. 1933 postavila Nový kostol na Legionárskej ul. podľa projektov Michala Milana Harminca. Architektúra kostola s tehlovým kabrincovým povrchom, s asymetricky umiestnenou vežou, plochou strechou a prísnym interiérom je kvalitným funkcionalistickým dielom, zapísaným do zoznamu DOCOMOMO.
Najmladším chrámom je Zborový dom v Dúbravke, postavený ako sobášna sieň v 80. rokoch počas výstavby moderného sídliska. Priestor z betónu a skla v interiéri dopĺňa textilný obraz Credo. Architektúra, zodpovedajúca architektonickým názorom z konca 20. st. sa stala novým domovom rastúcemu spoločenstvu.
Evanjelický dom starostlivosti - kaplnka
V druhej polovici 19. stor. si začali bratislavskí evanjelici uvedomovať potrebu sociálnej práce. Cirkevný zbor začal budovať na Palisádach budovy, v ktorých boli postupne umiestené siroty a starí ľudia. Starali sa o nich evanjelické diakonisy, ktoré si tu zriadili materský domov. Súčasťou tohto komplexu bola aj kaplnka, v ktorej sa konali služby Božie a krstili deti, narodené v nemocnici. Tento komplex budov sa stal verejnosti známy ako „Evanjelická nemocnica.“ Cirkevný zbor tieto budovy nazval „Evanjelickým domom starostlivosti“ (EDS). Autorom Evanjelickej nemocnice i kaplnky je Július Schmidt, architekt z Viedne. Areál EDS bol daný do užívania v roku 1912. Do roku 1951 slúžil svojmu účelu. Vtedy komunistický režim budovy skonfiškoval. V súčasnosti EDS opäť vlastní cirkevný zbor. Jeho priestory postupne obnovuje. Zriadil v nich ubytovňu pre evanjelických vysokoškolákov. Sídli tu aj Komunitná nadácia a ambulancia lekára.
Poznámka: Okrem uvedených kostolov sa v Bratislave nachádzajú aj ďalšie evanjelické kostoly - v Petržalke (www.ecav-petrzalka.sk), Prievoze (www.ecavprievoz.sk) a v Rači (Ev. a. v. Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v.
Ďalšie sakrálne stavby v Bratislave
V Bratislave sa nachádza mnoho ďalších kostolov a sakrálnych stavieb, ktoré stoja za návštevu. Medzi ne patria:
- Kostol Povýšenia svätého Kríža v Petržalke
- Evanjelický kostol v Rusovciach
- Kostol svätého Filipa a Jakuba
- Kostol Panny Márie Snežnej (kostol na Kalvárii)
- Kostol svätej Márie Magdalény
- Bratislavská synagóga
Obnova historických kostolov
Obnova historických kostolov je zložitý proces, ktorý si vyžaduje citlivý prístup a rešpektovanie historických a umeleckých hodnôt. Pri obnove je dôležité zohľadniť pôvodný sloh a charakter kostola, ako aj potreby súčasných veriacich. Dôležité je, aby obnova bola vykonávaná odborníkmi, ktorí majú skúsenosti s obnovou historických pamiatok.
V 18. aj v 19. storočí, kedy dochádzalo k výraznej barokizácii, alebo opačne k „historizácii“ našich kostolov napríklad regotizovaním, sa obnovil celý kostol. Vonkajšia fasáda, rovnako ako interiér. Všetko sa robilo v jednom duchu, v jednom slohu. Vznikol akoby nový kostol v starých múroch.
Na konci minulého storočia sa veľkej obľube tešila výmena podláh a vnútorné kúrenie. Výsledok: v zime boli vysoko leštené podlahy také klzké, že sa narýchlo kupovali lacné koberce, aby ich bolo možné prikryť. Kúrenie narušilo mikroklímu a odrazu sa zistilo, že vykúriť obrovský vnútorný priestor kostola je aj tak nemožné.
Prirovnávať Petra Pazmánya k niektorému zo súčasných cirkevných predstaviteľov by bolo absolútne nevhodné. Stačí len spomenúť, že bol zakladateľom Trnavskej univerzity, autorom knihy „Sprievodca k božej pravde“, ktorá zásadným spôsobom ovplyvnila duchovnú atmosféru Uhorska, významným spôsobom sa podieľal na spoločenskom živote nielen Prešporku, ale aj celého Rakúskeho cisárstva.
1967 Bratislavský Dóm Sv Martina
tags: #stari #kostol #v #bratislave