Chrám Matky Božej: História a obnova

Chrám Matky Božej, známy aj ako katedrála Notre-Dame v Paríži, je významným symbolom Francúzska a skvostom gotickej architektúry. Jeho dlhá história je plná významných udalostí, no nedávny požiar spôsobil rozsiahle škody. Tento článok sa zameriava na históriu chrámu, priebeh požiaru a následnú rekonštrukciu.

Historické míľniky Chrámu Matky Božej

Katedrála Notre-Dame je dlhodobo spätá s históriou Francúzska už od dvanásteho storočia. V rámci storočí sme v podstate v období pomaly Sorbonny a Roberta de Sorbon, keď biskup v roku 1163 dal zelenú a katedrála na mieru je stavaná v gotickom štýle. Dostáva potom tŕňovú korunu od svätého Ľudovíta, ktorú mal nosiť Kristus. Je tu rehabilitácia procesu Jany z Arku, 1572 - Henrich de Navarro, Henrich IV. Protestant si berie za manželku Marguerite de Valois, čo je veľký míľnik v histórii. Dvesto rokov ďalej poďme ku korunovácii Napoleona, Pius VII. pri jeho prítomnosti v tisícosemsto štvrtom. Ešte poďme ďalej, Ján Pavol II. dvakrát Notre-Dame v osemdesiatom a deväťdesiatom siedmom.

Hodnota kostola je nesmierna z hľadiska architektonického. Je to výnimočný dispozičný typ. Touto stavbou začína éra francúzskych katedrál alebo francúzskeho katedrálneho staviteľstva. Je to dispozícia päťloďovej katedrály s jedinečnou dispozíciou, s konštrukciou, s rozvinutým gotickým oporným systémom, s priečnou loďou, ktorá je situovaná v strede. S chórom, ktorý obieha s ochodzou veniec kaplniek, ktoré boli pristavané potom v ére vrcholnej gotiky. Je to jediná katedrála, ktorá na európskom kontinente je postavená na ostrove. Čiže aj z urbanistického hľadiska je to veľmi hodnotná stavba, ku ktorej v stredoveku viedla široká šesťmetrová cesta.

V roku 1239 kráľ Ľudovít IX., známy aj ako svätý Ľudovít, priniesol do katedrály údajnú Ježišovu tŕňovú korunu. Notre-Dame sa vyhla bombám a požiarom, ktoré pustošili iné katedrály v krajine, a postupne sa stala nielen jednou z najviac navštevovaných pamiatok na svete, ale aj miestom, ktoré milióny kresťanov považujú za posvätné.

Požiar katedrály Notre-Dame v roku 2019

Keď 15. apríla 2019 zachvátil parížsku katedrálu Notre-Dame požiar, oheň sa šíril po jej streche a zničil aj ikonickú drevenú vežičku z 19. storočia. Katedrála sa nezrútila, vydržali aj jej zvonice a svätyne. Šíriaci sa oheň sledovali včera so zatajeným dychom tisíce ľudí. Požiar parížskeho klenotu takmer okamžite vyvolal vlnu solidarity z celého sveta. Štátnici vyjadrujú ľútosť a ponúkajú finančnú pomoc a pridáva sa aj Slovensko. Niekoľkí miliardári už na obnovu katedrály prisľúbili desiatky miliónov eur.

Čo som mala možnosť vidieť, sú poškodené klenby, časť klenieb sa zrútila, časť konštrukcií sa zrútila. Kompletne bol zničený stredoveký krov. Pamiatka síce stojí jej hmotná podstata, ale niektoré konštrukcie vzácnej hodnoty sú nenávratne stratené. Drevené súčasti interiéru sú takisto obeťou tohto veľkého požiaru vrátane vzácnej umeleckej výzdoby, vitráží. Takže tie škody sú značné. To, či sú fatálne pre samotnú pamiatku, jej konštrukčnú podstatu, to je úloha statikov.

Mnohí odborníci, ak sa pozrieme na tú stavbu ako takú, označujú katedrálu alebo teda Chrám Matky Božej za klenot a vrchol francúzskej gotiky. Pamiatka síce stojí jej hmotná podstata, ale niektoré konštrukcie vzácnej hodnoty sú nenávratne stratené. Drevené súčasti interiéru sú takisto obeťou tohto veľkého požiaru vrátane vzácnej umeleckej výzdoby, vitráží. Takže tie škody sú značné.

Kostra strechy, ale aj teda nejaká roztavená meď alebo iný kov vraj teda videli, ktorý padal ako dážď. Gotické katedrály sa stavali z trváceho materiálu. Bol to predovšetkým kameň, lomový kameň, pieskovec, tuf, opuka, travertín, žula. To sú materiály, ktoré sa bežne aj dnes vyskytujú. Čiže tam ja nevidím nejaký problém. Ale tie kamenné murivá podľa všetkého neboli poškodené. Časť klenieb, čo sa zrútila, tie klenby sú tam krížové, šesťdielne rebrové klenby. A tie rebrá, výstuže boli murované v stredoveku z kameňa a tá výplň bola väčšinou tehlová. Čiže tam tá stabilita je samozrejme iná. Tam mohlo z dôvodu požiaru, iných nečistôt v streche, holubí trus a tak ďalej mohli tam byť nejaké horľavé elementy, ktoré teda podporili ten požiar. A teda časť tých klenieb sa aj vplyvom pádu tej vežičky sanktusníka zrútila a padla do vnútra. Zároveň poškodila zasa ďalšie konštrukcie.

Rekonštrukcia katedrály

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyhlásil, že spoločne chrám znovu vybudujú, lebo je to história Francúzska. Na začiatku, ak už bude ten požiar úplne zlikvidovaný, tak pôjde ku dajakej evidencii vlastne toho skutkového stavu, že v akom sa on nachádza. Za tým zrejme bude nasledovať otázka prieskumov. To znamená je pre nás zaujímavé, že či majú zdokumentované všetky tie časti, ktoré aj ľahli popolom, aby sa vôbec dali dajakým spôsobom obnoviť. Až potom nasleduje projekt. Teda ešte môže pred tým projektom, určite tam bude stabilizačný projekt, aby to vlastne zaistili staticky aj iným spôsobom, aby ďalej poveternostnými vplyvmi to nechátralo. Až potom sa môže stanoviť dajaká metóda obnovy.

Budú sa snažiť všetko obnoviť, vrátiť do pôvodného stavu z pôvodného materiálu do pôvodnej formy, ako to vlastne bolo. Tá iná metóda by bola, ktorá sa niekedy volí buď keď je nedostatok dajakých faktografických údajov, alebo z hľadiska nedostatku finančných prostriedkov, že sa urobí iba náznaková rekonštrukcia. Ja osobne som presvedčený, že k tomu Francúzi nepristúpia, že v každom prípade sa budú snažiť formou kópie to vrátiť.

Je otázka, že akú techniku použijú. Ja keď poviem príklad nemeckého a francúzskeho dómu v Berlíne, ktorý prakticky sa takisto jeho kopula obnovila formou kópie, ale použili úplne moderné technológie, hej, čiže aj trošku iné materiály. Alebo celú tú kopulu zrekonštruovali na zemi a potom ju v kuse helikoptérou vyniesli von. Čiže predpokladám, že dajaké moderné technológie sa aj v tomto prípade použijú.

Hádam tú dokumentáciu majú. Ten objekt má veľmi pohnutú históriu a je zaujímavé, že on vlastne už koncom osemnásteho storočia práve počas francúzskej buržoáznej revolúcie bol ako keby zámerným aktom zničený. Povedzme práve tá výzdoba tých kráľovských sôch bola celá odobratá ako určitý symbol tej šľachty, ktorý tam bol predtým. Až vlastne od polovičky devätnásteho storočia významný architekt Viollet-le-Duc sa ju pokúsil znova dajakým spôsobom zrekonštruovať a obnoviť. A on bol známy tým, že vždy sa snažil o dôkladné zdokumentovanie pamiatky pred zásahom a po zásahu. Čiže predpokladám, že keďže toto je jeho metodika, že minimálne z jeho doby dajaká dôkladná dokumentácia existuje.

Ja by som skôr povedal, že tie reštaurátorské práce asi. Lebo tá hrubá stavba relatívne ku tomu aj tá dokumentácia asi je dôkladná a dá sa aj relatívne rýchlo dnešnými technikami. Už tie kamene možnože nebudú ručne osekávať, ale dá sa mechanické nástroje použiť. Ale tú reštaurátorskú prácu nič žiaden stroj nenahradí. Čiže už potom to dokončenie tých drobných úprav bude najmä časovo.

Predpokladám, že tá rekonštrukcia dúfam, že to nebude z mojej strany zlý odhad, keď poviem, že určite budúce leto nečakajme, že to pôjdeme znovu pozerať. Čiže minimálne tých päť rokov to bude trvať. A počet tých ľudí tiež by som to rádovo rátal na stovky až tisíce. Ak zasa rátame všetkých tých dokumentaristov, všetkých reštaurátorov, každého človeka, ktorý sa na tom bude podieľať.

V sobotu sa katedrála znova otvára. Medzi jej múry najskôr pustia svetových štátnikov, kardinálov a biskupov, aby bola potom opäť prístupná domácim a hlavne turistom. Termín slávnostného otvorenia katedrály sa dodržal vďaka armáde remeselníkov a inžinierov, ktorým velil francúzsky generál Jean-Louis Georgelin. Toho si vybral Macron, aby viedol ľudí, ktorí posledných päť rokov odpratávali sutiny, zničené trámy a sochy a postupne premenili interiér katedrály na plný svetla a bieloby. Georgelin sa však finálnych prác nedožil.

Po požiari, ktorého príčina sa stále vyšetruje, vypísala francúzska vláda súťaž na prepracovanie zničenej strechy a veže katedrály. Väčšina respondentov verejnej ankety sa vyslovila za zachovanie pôvodného dizajnu.

Mladému architektovi Viollet-le-Ducovi napríklad trvalo 25 rokov, kým opravil sochy na jej fasáde, ktoré poškodili rozhnevané davy ľudí. Architekt a historik umenia Viollet-le-Duc, ktorý mal v čase rekonštrukcie Notre-Dame 29 rokov, vytvoril aj ikonickú vežičku Flèche, teda takzvaného sanktusníka, ktorá nahradila pôvodnú stredovekú. Viollet-le-Duc sa rozhodol, že na to použije dubové drevo ako základ a olejový plášť.

Stavba sanktusníka bola podľa architektov, ktorí vychádzali predovšetkým z plánov Viollet-le-Duca, najkomplikovanejšia. Na miesto ho zdvihol najväčší žeriav v Európe. Na jej vrchol umiestnili pozláteného kohúta, ktorý nahradil originál.

Gotickú katedrálu Notre-Dame sa od 19. storočia prvýkrát podarilo úplne vyčistiť a zreštaurovať. Nejde teda len o čiastočnú rekonštrukciu po požiari, ale aj o kompletnú opravu vrátane odstránenia usadenín, sadzí a zvyšku olova. Celkovo sa vyčistilo viac ako 40-tisíc štvorcových metrov kameňa, čím sa odkryla pôvodná svetlosť kamenného muriva stavby. Niektoré vápencové bloky boli nahradenými novými.

Do katedrály sa vrátila okrem svetla aj farba. Po požiari vyčistili sklá na chóre, bočných kaplnkách aj vo vitrážach. Demontovali a vyčistili sa aj mnohé okná. Katedrálu presvetlili aj nové svetlá. Kým pred požiarom fungovali jednoducho, a teda buď boli zapnuté, alebo vypnuté, nové osvetlenie umožní meniť intenzitu aj farbu svetla vďaka 2300 svetelným zdrojom rozmiestneným po celej katedrále.

Drevená strecha katedrály, ktorá pred piatimi rokmi celá zhorela, sa musela nahradiť novou. Pri prácach pomohla tesárom náhoda. Architekt Remi Fromont v rámci svojej diplomovej práce vypracoval podrobnú štúdiu o drevostavbách, ktorá remeselníkom poslúžila ako vzor. Na strechu Notre-Dame, ktorej sa hovorí aj les, potrebovali drevo z približne 1200 stromov, ktoré nesmeli byť krivé ani mať praskliny.

V rámci rekonštrukčných prác sa vyčistili aj prvky na streche katedrály. Ide o takzvané chrliče, ktoré pochádzajú zo stredoveku a ich podkladom boli bájne a fantastické bytosti. Viaceré z nich vytvoril architekt Viollet-le-Duc. Mnohé chrliče, ktoré slúžia na odvádzanie dažďovej vody zo strechy, boli v zlom stave ešte pred požiarom a počas neho niektoré ešte poškodili hadice hasičov. Obnovené boli aj zvony katedrály.

Notre-Dame je síce vo vlastníctve a v správe francúzskeho štátu ako chránená historická pamiatka, ale vnútorné zariadenie, ktoré bolo pri požiari značne poškodené, patrí parížskej rímskokatolíckej diecéze. V rámci nej sa demontoval, vyčistil a zreštauroval organ, do ktorého počas požiaru natiekla voda. Vytvoril sa aj nový nábytok vrátane 1500 nových stoličiek z masívneho dubového dreva.

Na všetky rekonštrukčné práce prispelo viac ako 340-tisíc darcov sumou vyššou ako 840 miliónov eur.

Rekonštrukčné práce v Notre-Dame umožnili archeológom dostať sa do podzemných priestorov, ktoré vznikli ešte pred postavením katedrály. Ďalším významným objavom sú pozostatky stredovekej chórovej priečky z 13. storočia, ktorá pôvodne oddeľovala posvätnú časť kostola od zhromaždenia veriacich.

V sobotu odovzdá francúzsky štát obnovenú katedrálu parížskemu arcibiskupovi Laurentovi Ulrichovi. Ten zabúcha na dvere a tie sa opäť otvoria svetu.

Sobotnú slávnostnú liturgiu, ktorej sa zúčastní aj budúci americký prezident Donald Trump (je to jeho prvá zahraničná cesta od zvolenia) a ďalších približne 50 štátnikov, ozvláštnia aj nové prvky. Duchovní vrátane arcibiskupov a diakonov budú mať na sebe rúcha navrhnuté francúzskym módnym návrhárom Jeanom-Charlesom de Castelbajacom. Ceremónie sa nezúčastní pápež František, ktorý bude v tom čase menovať kardinálov v Ríme.

Znovuotvorenie Notre-Dame bude sprevádzať spev 80-členného zboru, ktorý vznikol v rovnakom čase ako katedrála. Do 15. decembra bude prebiehať slávnostný týždeň otvorenia katedrály, ktorú bude sprevádzať aj posvätenie oltára parížskym arcibiskupom. Od 16. decembra sa katedrála otvorí návštevníkom. Predpokladá sa, že priláka rekordné počty.

Gotické stavby na Slovensku

Slovensko bolo vždy v kontexte s európskym vývojom, hoci s časovým posunom. V čase, keď sa táto katedrála stavala, u nás ešte prebiehal románsky sloh. Vďaka dynastickým väzbám a určitým kultúrnym kontaktom sa k nám francúzska gotika dostala, ale z hľadiska dispozičného typu je katedrála určitým špecifickým typom kostola. A katedrálu francúzskeho typu na území Slovenska samozrejme nenájdeme. Sú tu určité väzby a vplyvy, ktoré k nám prichádzali z Francúzska. Napríklad podľa vzoru francúzskej Sainte-Chapelle boli postavené viaceré pohrebné kaplnky. Tie vplyvy tu boli, ale nemôžeme hovoriť o preberaní doslovných kópií alebo vzorov v prípade katedrálneho staviteľstva.

Aj na Slovensku máme niekoľko gotických stavieb. Hovorili sme predtým o katedrálach. Ale dá sa povedať, že aj Bratislavský hrad, Spišský hrad, Červený Kláštor pochádzajú z podobného obdobia.

Chrám Matky Božej Márie Kráľovnej apoštolov

Kostol bol postavený v rokoch 1906 - 1908. Farským kostolom sa stal 29.06.1938. Jeho označenie (titul) je CHRÁM MATKY BOŽEJ MÁRIE KRÁĽOVNEJ APOŠTOLOV. Výročie posviacky pochádza z roku 1979 - 28. októbra. Pod stolovou doskou oltára sú uložené pozostatky (relikvie) mučeníkov Viktora a Gaudiózy. Uložené boli v roku 1912. Pri kostole sa nachádza Dom Smútku , fara a aj stĺp Svätej Trojice.

V roku 1810 na mieste drevenej zvonice na Výhone postavil Brezan Matej Matejčík murovanú kaplnku s vežou ku cti Panny Márie Snežnej. Okolo vysadili lipy, založili cintorín a uzavreli bránicou, pri ktorej na ulici vykonával richtár trestnú moc.

Pokus o stavbu kostola bol najskôr na starom cintoríne. Postavili ho však na Výhone, kde sa Brezania oddávna schádzali 5. augusta na svoj odpust. V roku 1906 začali rozširovať kaplnku, vežu nadmurovali od dnešných okien a v roku 1908 za richtára Jána Náčina a lokčianskeho farára Čižmára stavbu ukončili. Od roku 1938 sa obec stala samostatnou farnosťou.

Kostol bol v roku 1963 zvonka obnovený a v roku 1967 sa premiestnilo súsošie korunovania Panny Márie. V roku 1999 bol na veži a lodi položený medený plech a zároveň sa previedla aj prístavba sakrestie a bola obnovená celá fasáda kostola.

Stĺp Svätej Trojice

Tento stĺp bol postavený v roku 1864 a dal ho postaviť Joan (Ján) Matejčík. V drieku tvaru kvádra je reliéf Jána Nepomuckého, v hornej časti je rímsová hlavica, na ktorej je súsošie sv. Trojice. V súčasnosti je zakrytý plechom na kovových tyčiach, ktorý ho chráni pred nepriazňou počasia.

Umiestnenie stĺpu a Sv. trojice sa trikrát menilo. Prvé miesto mal na hornom konci v Starej Vsi v záhrade pred domom Joana (Jána) Matejčíka, ktorý ho dal postaviť. Neskoršie sa jeho rodina presťahovala na dolný koniec Starej Vsi, kde presťahovala aj stĺp sv. Trojice. Tretie a zatiaľ posledné miesto si našiel stĺp sv. Trojice pred vchodom do kostola Panny Márie Snežnej.

Z druhého miesta sa stĺp sv. trojice presťahoval do areálu kostola pre časté povodne, ktoré ho ohrozovali ako aj pre výstavbu novej cesty . (Anton Volček, BŽ 02/2002)

Tabuľka: Sumár rekonštrukcie Notre-Dame

tags: #chram #matky #bozej #rozhlas