Prvá zmienka o kostole sv. Ondreja Apoštola v Pečovskej Novej Vsi pochádza z roku 1334. Obec má v erbe svätého Ondreja, ktorý drží v jednej ruke knihu a pri druhej je kríž v tvare písmena X, ako symbol jeho mučeníckej smrti. Zástupca starostu Stanislav Karabinoš zhromažďuje materiály a pracuje na jej vydaní. Kniha by mala vyjsť o dva roky, pri príležitosti 770. výročia prvej písomnej zmienky o obci.
Kostol sv. Ondreja je jednou z národných kultúrnych pamiatok obce. Počas vyhlásenia Slovenskej republiky rád v roku 1919 prišiel do obce obrnený vlak s vojenskou technikou. Obec bola zatiahnutá aj do vojnových konfliktov. Počas druhej svetovej vojny na Kostolnej ulici bývali nemeckí vojaci. Došlo tu k prestrelke s ruskou armádou.
Kostol však onedlho zhorel, preto dali postaviť nový, zväčšený a rozšírený o presbytérium polkruhového pôdorysu, bočnú kaplnku a vykonali celkovú úpravu chrámu, ktorý bol neskôr (v roku 1757) zväčšený a rozšírený zásluhou Andreja Péchyho. Kostol bol pôvodne renesančnou stavbou z druhej polovice 16. storočia so sieňovým priestorom a bočnou vežou. V roku 1712 bol kostol rozšírený polkruhovo zakončeným presbytériom, bočnou kaplnkou a pripojením podvežia ako druhej bočnej kaplnky k priestoru lode.
V roku 1757 kostol obnovili a prefasádovali, pravdepodobne pod vedením staviteľa G. Urlespachera, ako na to poukazuje veľmi úzka príbuznosť hlavného priečelia s prešovským pravoslávnym kostolom.

Architektúra a interiér kostola
V Pečovskej Novej Vsi ide o jednoloďový kostol s polkruhovým uzáverom presbytéria, pri druhom klenbovom poli má bočné kaplnky, získané v roku 1712 prístavbou novej kaplnky a využitím piestoru pod vežou za druhú kaplnku. Obe kaplnky sú v jednej osi a tvoria zdanlivý transept. Priestor presbytéria a oboch kaplniek je zaklenutý valenou klenbou s lunetami, v lodi sú tri polia pruskej klenby s medziklenbovými pásmi, ktoré dosadajú na rísmy vtiahnutých pilierov.
Pôvodne renesančná veža má na nárožiach dva diagonálne situované stupňovité oporné piliere a nárožnú rustiku do výšky kordónovej rímsy. Časť nad kordónovou rímsou je baroková nadstavba, členená pilastrami s rokajovými hlavicami a terčíkovou podstrešnou rímsou. Zvukové okná majú štukové orámovanie s kvapkami a polkruhovým frontónom, ktorý je rozdelený veľkým klenákom. Veža je krytá barokovo-klasicistickou prilbou, ktorá je zakončená laternou. Po druhej svetovej vojne na ňu namontovali nové vežové hodiny, ktoré opravil miestny rodák A. Leščák.
Štítové priečelie lode s hlavným portálom je členené pilastrami s rokajovou hlavicou, na ktorých spočíva rokokovým vlysom zdobený pás kordónovej rímsy. V strednej osi nad portálom je veľké štukové zdobené okno a nad kordónovou rímsou segmentový frontón. Záverečný široký volútový štít s bohatými štukovými rastlinnými ornamentmi má uprostred oválny rám s freskovou maľbou, a je zakončený trojhranným frontónom.
Na bočných poliach priečelia sú výklenky (po jednom) s plastikami kráľov sv. Štefana a sv. Ladislava. Nad bočným vchodom v rokokovej kartuši je nápisová doska s dvojitým erbom a latinským nápisom, vzťahujúca sa na dokončenie stavby v roku 1757 (v preklade: „Najsvätejšiemu Pánu nášmu, Ježišovi Kristovi, jedinému Bohu vo Svätej trojici, venované roku Pána 1757.“).
Interiér kostola je plný vzácnych vecí. Hlavný oltár chrámu svätého Ondreja so skvostnou olejomaľbou patróna kostola predstavuje neskorobarokové dielo neznámeho majstra, ktoré bolo zreštaurované najprv pred prvou svetovou vojnu v roku 1913 a znova v roku 1933 nákladom 1 milióna korún, spolu s kaplnkou svätého Jána Nepomuckého z roku 1815 na východnej strane sakrálneho objektu.
Hlavný neskorobarokový oltár z 50. rokov 18. storočia je typu stĺpových oltárov s krivkovou architektúrou a plastikami svätcov, v nadstavci iluzionistický reliéf sv. Trojice v oblakoch, flankovaný adorujúcimi anjelmi. Ústredný obraz sv. Ondreja apoštola je z roku 1874 a reštaurovaný bol v roku 1913. Bočný oltár datovaný rokom 1752 je neskorobarokový, v nadstavci s odznakmi mučenia a obrazom Sedembolestnej Panny Márie, po stranách medzi stĺpmi sú plastiky sv. Jána evanjelistu a sv. Jána Krstiteľa.
Bočný oltár datovaný rokom 1757 je rovnakého riešenia ako predošlý, v nadstavci s obrazom sv. Anny v dobovom úbore a po stranách medzi stĺpikmi sú plastiky sv. Pavla a Ondreja apoštolov. Oltár Spasiteľa v bočnej kaplnke je rokokový z polovice 18. storočia, konkávne riešená pilastrová architektúra preplnená rokajovou dekoráciou, v nadstavci dvojitý erb a polpostava Boha-Otca. Obe bočné plastiky chýbajú a nahradili ich malé ľudové reliéfy Piety a Madony. Obraz Spasiteľa je z čias postavenia oltára.
Oltár sv. Jána Nepomuckého v druhej bočnej kaplnke je rokokový z polovice 18. storočia od toho istého rezbára, prípadne dielne ako predošlý oltár a má neúplný nadstavec. V strede konkávnej, rokajami zdobenej pilastrovej architektúry je obraz sv. Jána Nepomuckého s plastikami dvoch svätcov po stranách. Na vrchole nadstavca je skupina troch putti, rovnakých ako putti tabernákula.
Kazateľnica je neskorobaroková a na parapete sú sochy štyroch evanjelistov v bohatej architektúre z 50. rokov 18. storočia. Krstiteľnica je kamenná rokoková z polovice 18. storočia. Stallum je neskororenesančné s maľovanými tulipánmi a ušnicovým ornamentom z polovice 17. storočia.

Rekonštrukcie a súčasný stav
V roku 1813 vykonali veriaci opravu kostola, ktorý bol znovu poškodený v období prvej svetovej vojny, počas vpádu ozbrojených jednotiek príslušníkov maďarskej komúny. V tých časoch museli odovzdať aj jeden zo zvonov. Oprava kostola bola ukončená v roku 1934. Avšak pri prechode frontu dedinou na sklonku druhej svetovej vojny došlo k poškodeniu zvona, najmä však veže kostola. Veriaci prispeli na opravu škôd peňažnými darmi a zakúpili aj vežové hodiny v hodnote vyše sto tisíc korún.
Stav kostola je veľmi dobrý.
Prehľad rekonštrukcií a úprav Kostola sv. Ondreja
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1334 | Prvá zmienka o kostole |
| 1556 | Oprava kostola a fary bratmi Péchyovcami |
| 16. storočie | Výstavba nového kostola po požiari |
| 1712 | Rozšírenie o polkruhové presbytérium a bočné kaplnky |
| 1757 | Obnova a prefasádovanie kostola Andrejom Péchym |
| 1813 | Oprava kostola veriacimi |
| 1913 | Reštaurovanie hlavného oltára a kaplnky |
| 1934 | Ukončenie opravy kostola |