História Farnosti Svätej Rodiny v Košiciach

Farnosť Svätej Rodiny v Košiciach má bohatú a zaujímavú históriu, ktorá siaha až do stredoveku. Tento článok sa zameriava na jej vývoj, významné udalosti a osobnosti, ktoré ju formovali.

Stredoveké Korene a Reformácia

Podľa súpisu pápežských desiatkov z rokov 1332-1337 sa dá predpokladať, že tu bola už v stredoveku katolícka fara, ktorá zanikla asi v polovici 16. storočia. Prvý kostol - kaplnka - v Myslave bol postavený v r. 1382 pred terajšou farskou budovou. Bol zasvätený Povýšeniu svätého kríža.

Prvá zmienka o evanjelickom farárovi v Myslave je z roku 1550. V časoch reformácie bola Myslava dve storočia protestantskou. V roku 1752 sa na výzvu svojho majiteľa Košíc vrátila ku katolíckej viere, ktorú vyznáva až dodnes. Spočiatku sa obec stala na 35 rokov filiálkou farnosti Vyšný Klatov.

V roku 1788 tu zriadili miestnu kaplánku. Kostol bol postavený na inom mieste (ako kaplnka z r. 1382) v blízkosti starej fary. Myslava sa stala samostatnou farnosťou v roku 1805 rozhodnutím prvého košického biskupa o. Szabóa. Od roku 1810 bol kostolníkom Ján Kelbel, ktorého potomkovia dlho zastávali túto funkciu.

19. Storočie: Požiare, Cholera a Rozvoj

V tomto roku bola Myslava ešte kaplánkou. Kaplánom je tu František Donay. Tento kaplán 18. júla žiada biskupský úrad o povolenie užívania všetkých náležitostí myslavskej fary. V obci je už novopostavená škola. V tomto roku 16. júla, pričinením biskupa Andreja Szaba vznikla z Myslavskej kaplánky samostatná farnosť. Povýšili ju kráľovským dekrétom č. 9279. Prvým farárom myslavskej fary sa stal Anzelm Vrábeľ (Wrábely).

14. mája vznikol v obci veľký požiar. Zhorela veľká časť obce, pričom požiar zasiahol aj kostol, faru, ba aj školu. V roku 1818 Myslava opäť zažila ničivý požiar. Pri tomto požiari zhorel aj celý vyšný mlyn. V roku 1826 bol veľký požiar, ktorý zničil mnoho domov a príslušenstiev. Po tomto požiari boli pohorelci oslobodení od povinnej roboty a z myslavskej tehelne im mesto dalo vápno a tehly.

V roku 1831 obec postihlo veľké nešťastie. Cholera, ktorá sa šírila údajne z Poľska, zachvátila aj Myslavu. Farár obce J. Árossy píše, že 29.7. ho zavolali zaopatriť troch nemocných, u ktorých sa objavili príznaky cholery. Choroba zúrila do 14.8. Pán farár denne zaopatroval 30 až 40 nemocných. 6. septembra chorobnosť ustúpila. Z 250 nemocných zomrelo 125 osôb.

V rokoch 1834 - 1837 boli pre myslavskú faru rokmi opráv. V roku 1836 bol zvon myslavského kostola prasknutý a nutne potreboval opravu. Na opravu je potrebných 600 florenov. Uvažuje sa aj o takom riešení, aby sa zvon prelial z pôvodných 231 na 434 . Bola aj úvaha malý zvon dať do Bašky a pre Myslavu uliať veľký zvon. 17. júla fara dostáva súhlas na použitie peňazí z kostolnej kasy. Veriaci dali uliať zvon pre myslavský kostol, ktorý vážil 2q.

V roku 1844 Myslava, známa v okolí výrobou dobrého piva z Pivovaru, ktorý sa spomína už v roku 1703, dostáva nového majiteľa a teda aj občana Jozefa Lepeša a jeho rodinu. Jozef Lepeš, ktorý sa narodil v Nižnom Medzeve, sa teraz usadil tu, v Myslave. So svojou rodinou tu prežil vyše 30 rokov. V Myslave zlepšil výrobu i kvalitu piva. Aj mestskí páni si veľmi obľúbili myslavské pivo a jeho dobré meno sa šírilo do celého okolia. Preto mesto dalo zväčšiť a rozšíriť budovy Pivovaru.

V roku 1894 Myslava zažila najväčší a najničivejší požiar. 19.mája zachvátil celú dedinu. Zhorelo takmer všetko. Oheň zachvátil aj kostol. Kríž z veže spadol na zem aj s guľou. Mnoho rodín ostalo bez strechy nad hlavou a mnoho Myslavčanov odišlo hľadať pomoc za more, do Ameriky. Myslavčania, ktorí sú veľmi pracovití a húževnatí ľudia, si svojím úsilím už v priebehu jedného roka svoje domy opravili. Vznikli rady domov, stavané z tvrdého materiálu a s pevnou strechou. Opravili aj kostol.

20. Storočie a Nová Doba

Od roku 1898 - 10.02.1935 je za správcu farnosti menovaný Anton Fischer. V 30. - tych rokoch 20. storočia skoro v každom dome bolo Sväté písmo, či Život svätých. Z týchto kníh sa obyčajne v nedeľné popoludnia pre celú rodinu čítalo. Mnohé staršie ženy boli členkami 3. rádu sv. Františka.

Rímkokatolícka farnosť Svätej Rodiny vznikla 1. júla 1995 odčlenením z farnosti Bratislava-Petržalka (Daliborovo námestie). Významným medzníkom v živote našej farnosti bola návšteva svätého Jána Pavla II., ktorý na priestranstve pred vtedy ešte nedokončeným kostolom slávil dňa 14. septembra 2003 pamätnú svätú omšu spojenú s blahorečením biskupa Vasiľa Hopku a sestry Zdenky Schelingovej. Dňa 2. júla 2005 bol náš chrám konsekrovaný. 30. septembra 2017 sa uskutočnilo v našej farnosti ďalšie blahorečenie.

Farnosť Svätej Rodiny na Furči v Košiciach má svoju jedinečnú históriu, ktorá sa začala písať v 90. rokoch 20. storočia. Kostol zdedil patrocínium kaplnky, ktorá sa na tomto sídlisku nachádzala.

Zriadenie a Vývoj Farnosti Svätej Rodiny

Rímskokatolícka farnosť Košice - Svätej Rodiny bola zriadená 1. júla 1992 Mons. Alojzom Tkáčom, košickým biskupom, dekrétom č. ?/1992. Farnosť bola vyčlenená z rímskokatolíckej farnosti ?? a bolo ustanovené patrocínium dekrétom č. ?/? Kostol zdedil patrocínium kaplnky, ktorá sa na tomto sídlisku nachádzala.

Dôležitým momentom bolo 22. septembra 2024, keď Mons. Peter Beňo, pomocný biskup Nitrianskej diecézy, vykonal posviacku nového bohostánku a sochy Panny Márie.

Pôsobiaci Kňazi vo Farnosti Svätej Rodiny

Vo farnosti pôsobilo mnoho kňazov, ktorí prispeli k jej rozvoju a duchovnému rastu. Nižšie je uvedený zoznam farárov a kaplánov, ktorí pôsobili vo farnosti:

Farári

• Ako filiálka farnosti ? do ?: (údaje chýbajú)
• Samostatná farnosť od 1. 7. 1992:
  • Stanislav Takáč (1. 7. 1992 - 30. 6. 2000)
  • Ján Urban, FAdm. (1. 7. 2000 - 31. 8. 2000)
  • Ján Urban, Far. (1. 9. 2000 - 30. 6. 2015)
  • Aurel Halajčík (1. 7. 2015 - dodnes)

Ján Urban bol neskôr menovaný za moderátora diecéznej kúrie - riaditeľa arcibiskupského úradu v Košiciach.

Kapláni

Zoznam pôsobiacich kaplánov:

• Ján Jakab, ml. (1. 7. 1999 - 31. 10. 1999 / mimo pastorácie vo farnosti *)
• Stanislav Radvanský (1. 9. 1997 / kap. v I. RKFar. - 30. 6. 1999 / kaplán v rímskokatolíckej farnosti Zborov)
• Daniel Bečaver (1. 11. 1999 / kaplán v rímskokatolíckej farnosti Senné - 30. 6. 2001 / ? *)
• Peter Hudymač (1. 7. 2001 / kap. v I. RKFar. - 30. 6. 2003 / ? *)
• Jozef Kmec (1. 7. 2003 / kap. v I. RKFar. - 30. 6. 2007 / mimo pastorácie vo farnosti *)
• František Petro (1. 7. 2007 / kaplán v rímskokatolíckej farnosti Humenné - Sťatia sv. Jána Krstiteľa - 30. 6. 2009 / kaplán v rímskokatolíckej farnosti Veľké Kapušany)
• Peter Sýkora (1. 7. 2007 / kaplán v rímskokatolíckej farnosti Sabinov - 30. 6. 2010 / mimo pastorácie vo farnosti *)
• Jozef Oláh (1. 7. 2009 / kaplán v rímskokatolíckej farnosti Ľubiša - 30. 6. 2011 / kaplán v rímskokatolíckej farnosti Veľký Šariš)
• Stanislav Ščerba (1. 7. 2010 / kaplán v rímskokatolíckej farnosti Trebišov - 30. 6. 2011 / farský administrátor rímskokatolíckej farnosti Slivník)
• Michal Harakaľ (20. 11. 2010 / kaplán v rímskokatolíckej farnosti Košice - sv. Alžbety - 30. 6. 2015 / farský administrátor rímskokatolíckej farnosti Obišovce)
• Peter Tirpák (1. 7. 2011 / mimo pastorácie vo farnosti * - 30. 6. 2013 / farský administrátor rímskokatolíckej farnosti Medzev)
• František Voľanský (1. 7. 2013 / kaplán v rímskokatolíckej farnosti Snina - sv. Kríža - 30. 6. 2016 / kaplán v rímskokatolíckej farnosti Košice - Šaca)
• Ľubomír Miškovič (1. 7. 2014 / kaplán v rímskokatolíckej farnosti Sečovce - 30. 6. 2017 / kaplán v rímskokatolíckej farnosti Humenné - Sťatia sv. Jána Krstiteľa)
• Peter Labanc * (1. 7. 2016 / kaplán v rímskokatolíckej farnosti Snina - sv. Kríža - 30. 6. 2020 / mimo pastorácie vo farnosti **)
• Peter Vojtko (15. 9. 2016 / kaplán v rímskokatolíckej farnosti Šarišské Dravce - 10. 1. 2018 / farský administrátor rímskokatolíckej farnosti Žalobín)
• Michal Škulka (1. 7. 2017 / z rímskokatolíckej farnosti Jenkovce - 30. 6. 2019 / kaplán v rímskokatolíckej farnosti Prešov - sv. Mikuláša)
• Michal Pavlík (1. 7. 2018 / kap. v I. RKFar. - 30. 6. 2019 / kaplán v rímskokatolíckej farnosti Prešov - Sekčov)
• Dalibor Ondrej (1. 7. 2019 / kaplán v Univerzitnom pastoračnom centre sv. košických mučeníkov v Košiciach * - 30. 6. 2020 / farský administrátor rímskokatolíckej farnosti Veľká Lodina)
• Lorenzo Pásztor (1. 7. 2019 / kaplán v rímskokatolíckej farnosti Humenné - Všetkých svätých - 14. 9. 2019 */ kaplán v rímskokatolíckej farnosti Chminianska Nová Ves)
• Štefan Kačmár (1. 7. 2019 / kaplán v rímskokatolíckej farnosti Humenné - Všetkých svätých - 30. 6. 2024 / kaplán v rímskokatolíckej farnosti Stropkov)
• Ladislav Varga (1. 7. 2020 / mimo pastorácie vo farnosti * - 30. 6. 2021 / kaplán v rímskokatolíckej farnosti Vranov nad Topľou - Juh)
• Lukáš Imrich * (1. 7. 2020 / kaplán v rímskokatolíckej farnosti Sabinov - dodnes)
• Marek Pich (1. 7. 2021 / kaplán v rímskokatolíckej farnosti Humenné - Všetkých svätých - 30. 6. 2025 / kaplán v rímskokatolíckej farnosti Belá nad Cirochou)
• Vojtech Turko (1. 7. 2024 / kap. v I. RKFar. - 30. 6. 2025 / kaplán v rímskokatolíckej farnosti Prešov - Kráľovnej pokoja)
• Jozef Bujňák (1´. 7. 2025 / na štúdiách v Ríme - dodnes)
• Jozef Harvan (1. 7. 2025 / kaplán v rímskokatolíckej farnosti Bardejov - sv. Egídia - dodnes)

Niektorí z kaplánov pokračovali v štúdiách alebo pôsobili v iných farnostiach, čím prispeli k rozvoju duchovného života v širšom regióne.

Aktivity a Tradície vo Farnosti Svätej Rodiny

V Kostole Svätej Rodiny sa konajú rôzne aktivity a tradície, najmä počas adventného obdobia. Jednou z nich sú takzvané rorátne sväté omše, ktoré sa slúžia v skorých ranných hodinách. Veriaci si prinášajú lampášiky so sviecami, aby symbolicky vzývali Svetlo, ktorým je Ježiš Kristus, a pripravovali sa na jeho narodenie.

Rorátne sväté omše majú svoju historickú tradíciu a slávia sa ku cti Božej Matky. Názov "roráty" pochádza z latinskej adventnej piesne "Rorate coeli de super..." - "Rosu dajte nebesia zhora...".

Demografické Zmeny a Vplyv na Veriacich

Počet veriacich v Európe klesá. A inak tomu nie je ani v Košiciach. Kým v roku 2001 ich bolo v našom meste 178 877, v roku 2011 (posledné štatistické zisťovanie o počte veriacich) ich počet klesol o viac než 35-tisíc. Napriek tomuto trendu sa kostoly v Košiciach naďalej stavajú. Z roka na rok tu žije aj menej obyvateľov, čo má vplyv taktiež na úbytok veriacich.

Vývoj počtu obyvateľov a veriacich v Košiciach:

Napriek výzvam demografických zmien a poklesu počtu veriacich, farnosť sv. Rodiny naďalej plní svoju úlohu v komunite.

tags: #farnost #sv #rodiny #kosice