Farský kostol sv. Jakuba Staršieho v Kysuckom Novom Meste predstavuje významnú kultúrnu a historickú pamiatku. Farský kostol sv. Jakuba Staršieho predstavuje pôvodne gotický objekt z konca 13. storočia, ktorý bol postavený z dreva.
Farský kostol sv. Jakuba v Kysuckom Novom Meste (Zdroj: Peter Kvasnica)
Nepodložené informácie o jeho možnej existencii máme z roku 1284 od farára Andreja Jozefa Najzera. Počas svojej dlhej histórie niekoľkokrát vyhorel. Prvý, písomne doložený požiar zachvátil Kysucké Nové Mesto aj kostol v roku 1591.
Vývoj kostola v priebehu storočí
Zničený kostol nahradili na pôvodnom mieste novým, kamenným objektom. Nový kostol mal kamennú vežu so 4 zvonmi. V roku 1643 sa spomínajú i vežové hodiny. Roku 1719 mal kostol nový hlavný oltár s obrazom sv. Jakuba. Obraz bolo možné príležitostne meniť na základe cirkevného kalendára. V roku 1720 sa začala renovácia a nadstavba veže kostola.
V roku 1740 bola pristavená ku kostolu Kaplnka sv. Kríža. Nachádza sa v nej misijný kríž (posvätený v roku 1739), vyrezávané lavice a krásny barokový oltár. Pod kaplnkou je pochovaný kňaz Štefan Félix a jeho sestra. Ďalší požiar zasiahol kostol v roku 1748. Zhorel pôvodný vstup, ktorý bol zhotovený z dreva. Po požiari bol vytvorený nový vstup (ten súčasný) a boli zväčšené okná. Chór bol prístupný z exteriéru výhradne pre mužov, učňov a tovarišov. Roku 1750 bola spevnená strecha veže. Votívny obraz mesta z polovice 18. storočia znázorňuje strechu kostola po barokovej prestavbe v tvare cibule. Na jej vrchole bol osadený pozlátený kríž a nad ním znázornenie sv. Jakuba.
Pôdorys Farského kostola sv. Jakuba
Rekonštrukcie a úpravy
V roku 1763 prebehla rekonštrukcia malej veže nad hlavným oltárom, z ktorej sa zvonom oznamovalo čítanie evanjelia. V roku 1789 bol kúpený nový organ za 500 zlatých. Okolo kostola je vybudovaný múr, za ktorým nájdeme pôvodne katolícky cintorín. Jedná sa pravdepodobne o najstaršie miesto na pochovávanie v meste. Nachádza sa na ňom hrob, ktorý patrí farárovi a dekanovi Jánovi Lottnerovi. Pred kostolom bol v neskoršom období (1796) umiestnený barokový kríž z pieskovca. V súčasnosti sa reštauruje.
V roku 1904 Kysucké Nové Mesto aj kostol opäť postihol požiar. Prehorená drevená konštrukcia, ktorá niesla zvony sa rozpadla a padajúce, ťažké zvony spadli a roztavili sa. Zhoreli aj hodiny na veži a ďalšie vzácne predmety. Posledná výrazná rekonštrukcia sa uskutočnila práve po uvedenom požiari v rokoch 1904 - 1906. Architektom prestavby bol Juraj Cigler a rekonštrukciu v novorománskom slohu zrealizoval staviteľ Ján Fulda. Na drevenom tráme, ktorý nesie strechu hlavnej lode je vytesaný dátum ukončenia prestavby po požiari 1906 R. P.
Súčasnosť
Farský kostol sv. Jakuba Staršieho je z hľadiska architektúry trojloďová stavba s polygonálnym uzáverom presbytéria (časť s hlavným oltárom). Dve bočné lode obsahujú oltáre z keramických dielov (pôvodné zhoreli). Oltáre sú postavené z keramických dielcov najmä z obavy pred vyhorením.
Na ľavej strane hlavnej lode sa nachádza vstup do sakristie, nad ktorým je osadená tabuľa s erbami Huňadyovcov a Čákiovcov a dátumom prestavby kostola v roku 1906. Zo sakristie vedú schody do priestoru s balkónom, ktorý slúžil v minulosti panstvu počas bohoslužieb. Vo veži sú umiestnené 3 veľké zvony, ktoré nesú mená svätých.
Krypta pod kostolom
Do krypty sa pôvodne vstupovalo z bočnej lode kostola (z interiéru). Tento vstup bol neskôr znemožnený položením novej dlažby a nový vytvorili v exteriéri kostola. Krypta pozostáva z predsiene, z ktorej sa vstupuje do 3 samostatných častí. Vstupy sú v súčasnosti zamurované. Na omietke je vidieť nápisy (nápis v znení: ANNO) a rok 1852 s ďalším textom. V krypte sú pochovaní kňazi, rodina Suňogovcov a majetnejší občania mesta. Pod lavicami kostola je pochovaná rodina Hrabovských.
Z krypty údajne vedie podzemná chodba až do pivníc bývalej fary, dnes hotel Kriváň, ktorý sa nachádza naproti sv. Jakuba. V súčasnosti má byť chodba zamurovaná približne v strede pešej zóny mesta, respektíve v podzemí medzi kostolom a starou farou.
Erb mesta Kysucké Nové Mesto
Symboly mesta Kysucké Nové Mesto
Mestskými symbolmi sú: erb mesta, pečať mesta, mestská vlajka, mestské insígnie. Symboly mesta sú registrované v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod singnatúrou HR SR: K-9/1991, autorom je Ladislav Čisárik.
- Erb mesta: súčasný erb mesta má v centre štítu heraldický motív s atribútmi svätca Sv. Jakuba mladšieho. Farebnosť: V zelenom štíte striebroodetý svätý Jakub mladší, pravicou držiaci zlaté steblo ľanu a ľavicou valchový drúk.
- Pečať mesta: mesto malo pečať už v roku 1416. V pečatnom obraze je sv. Jakub, veľký patrón súkenníkov. V pravej ruke drží štylizovaný kvet, v ľavej valchový drúk, zabalený do súkna.
- Mestská vlajka: pomer strán je 1:1,5, jej pole je rozdelené na tri rovnaké diely, krajné sú zelené a stredný biely. Ukončená je lastovičím zástrihom, ktorý siaha do 1/3 vlajky.
- Mestské insígnie: Insígnia je identifikačný znak hodnosti alebo moci svetských a cirkevných osôb, ich prepožičaného alebo zdedeného mocenského postavenia, úradu a dôstojnosti. Insígnia pri pozícii primátora je reťaz.
Použitá literatúra:
- TURÓCI, Martin: Z Makova do Budatína. Kysucké múzeum v Čadci, 2020.
- VELIČKA, Drahomír: Dejiny osídlenia Kysúc. Združenie TerraKisucensis, 2017.
- STRAŇAN, Milan: Kysucké Nové Mesto. Žilina: RUN,2001. 176 s.