Farnosť Terňa: História, Program a Významné Osobnosti

Farnosť Terňa je významnou súčasťou duchovného a kultúrneho života obce Terňa a jej okolia. Pozostáva zo štyroch filiálok a má bohatú históriu, ktorá siaha až do stredoveku. V tomto článku sa pozrieme na históriu farnosti, jej program a významné osobnosti, ktoré v nej pôsobili.

História Farnosti Terňa

Prvá písomná zmienka o Terni je z roku 1259, keď uhorský kráľ Belo IV. daroval svojmu serviensovi Adamovi zem Terňu (Therne), ktorá patrila ku kráľovskému hradu Šariš. Kostol v Terni bol postavený v roku 1330. Roku 1933 sa spomína farnosť Terňa.

Okolie Terne bolo osídlené asi od roku 700 pr. Kr. do roku 400 pr. Kr., teda do konca doby hallštatskej. Archeologické vykopávky v katastrálnom území Terne pod kopcom Lysá stráž viedol prof. Vojtech Budinský - Krička v roku 1954. Na kopci Hrádok bolo postavené slovanské hradisko v dobe hradištnej (asi 10. - 12. stor. po Kr.).

Program Farnosti

Farnosť Terňa má bohatý program, ktorý zahŕňa rôzne aktivity pre veriacich. Jednou z aktivít bola návšteva sestričky vincentky, ktorá priblížila veriacim život Kataríny Labouré a pomocou prezentácie prerozprávala zázraky, ktoré mala s Pannou Máriou. Po hodine svedectiev a rozhovorov sa veriaci presunuli do ďalších kostolov, kde ich sestrička oboznámila s červeným a zeleným škapuliarom a porozprávala o sile a ochrane týchto škapuliarov. Na konci stretnutí sa veriaci oboznámili s ,,pravidlami“, ktoré súvisia s putovaním podomovej kaplnky.

Okrem toho sa farnosť aktívne zapája do organizovania rôznych podujatí v obci. Napríklad, v roku 2019 bol program 760. výročia prvej písomnej zmienky o obci Terňa rozvrhnutý do štyroch dní a zahŕňal:

• Futbalový turnaj
• Skautský rómsky deň
• Slávnostnú svätú omšu
• Terniansky jarmok

Významné Osobnosti Pôsobiace vo Farnosti

Vo farnosti Terňa pôsobilo mnoho významných kňazov a duchovných pastierov, ktorí sa zaslúžili o jej rozvoj a duchovné vedenie veriacich. Medzi nich patria:

• Vendelín Bižák (pôsobil do 1921 do 1938)
• Július Macejko (pôsobil do 1914 do 1921)
• Andrej Mihajla (pôsobil do 1912 do 1913)
• Andrej Oros (pôsobil do 1939 do 1951)
• Jozef Špirko (pôsobil do 1952 do 1954)
• Ján Onderuv (pôsobil do 1955 do 1970)
• František Straka (pôsobil do 1971 do 1972)
• Kišiday, František Alexander (pôsobil do 1972 do 1977)
• Mons., prof., ThDr., PhD Gabriel Ragan (pôsobil do 1977 do roku 1994)
• Vdp. (pôsobil v našej farnosti od roku 1994 do roku 2005)
• Mgr. (Farnosť Terňa od 2021)
• Vdp. farár doc. JCDr. PeadDr. (Farnosť Fričovce od 2021)

Stručný prehľad niektorých kňazov pôsobiacich vo farnosti Terňa:

Zoznam kňazov gréckokatolíckej cirkvi, ktorí pôsobili vo Veľkom Slivníku:

• 1726 - 1746 Adam Vajkovič
• 1730 - 1730 Andrej Tuzik
• 1734 - 1749 Andrej Žetkey
• 1769 - 1778 Mikuláš Žetkey
• 1778 - 1778 Juraj Telešnický - excur. z Hradiska
• 1778 - 1796 Štefan Tokár
• 1796 - 1819 Ján Gerbery (*1763)
• 1819 - 1821 Ján Janovič (*1794)
• 1821 - 1826 Michal Rubič
• 1827 - 1829 Andrej Kovalický (*1802)
• 1829 - 1835 Juraj Mráz
• 1835 - 1839 Michal Lukáč (*1810)
• 1839 - 1843 Ján Burik (*1808)
• 1843 - 1847 Ján Burik (*1808) - excur. z Terňa-Hradisko
• 1848 - 1859 Ján Kriško
• 1859 - 1864 Ján Berecký
• 1864 - 1868 Andrej Samovolský
• 1868 - 1900 Ignác Timko
• 1900 - 1904 Michal Molčanyi (*1873)
• 1911 - 1918 Ján Staurovský (*1889)
• 1918 - 1927 Alexej Kellö
• 1928 - 1945 Ján Čanda (*1865)
• 1945 - 1950 Štefan Čanda
• 1968 - 1971 Michal Onderišin
• 1971 - 1983 Vasiľ Kočemba
• 1983 - 1988 Mikuláš Kašpar
• 1988 - 1989 Peter Krenický - excur. z Prešova
• 1990 - 1990 František Fedor
• 1990 - 1997 Vladimír Boňko
• 1997 - 2000 Juraj Gradoš
• 2000 - 2007 Rastislav Daňo
• 2007 - 2018 Peter Vaško
• 2018 - ?

Mons., prof., ThDr., PhD Gabriel Ragan Po skončení strednej všeobecnovzdelávacej školy študoval teológiu na Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte UK v Bratislave, kde ho 8. Bol kaplánom vo farnosti Košice - Dóm. Od r. 1977 pôsobil vo Fričovciach ako administrátor, od r. 1990 ako farár. V tom istom roku sa stal členom Presbyterskej rady, členom zboru konzultorov, odborným asistentom na CMBF UK na Spišskej Kapitule a v Košiciach. Popritom študoval na PAT v Krakove, kde dosiahol v r. 1993 licenciát. V rokoch 1994 - 2001 bol farárom i dekanom v Prešove - Solivare. Od r. 1995 je sudcom Metropolitného tribunálu. Od r. 2000 prednáša filozofiu a liturgiku v Košiciach na teologickej fakulte. V r. 2003 sa stal prodekanom Teologickej fakulty v Košiciach.

Vdp. farár doc. JCDr. PeadDr. Narodil sa v Bardejove a vyrastal v Kľušove. Po maturite na bardejovskom gymnáziu študoval teológiu na Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte UK v Bratislave. Po skončení štúdií ho 18. júna 1989 vysvätil v Košiciach banskobystrický biskup J. Bol kaplánom v Michalovciach, v r. 1990 v Sabinove, v rokoch 1991-1993 v Prešove. Od r. 1993 bol farárom v Košiciach-Barci. Od r. 2007 pôsobil v Kapušanoch v okrese Prešov. Od 1. Popri pôsobení vo farnostiach pokračoval v ďalších štúdiách. Od roku 1996 pôsobí aj v štruktúrach Metropolitného tribunálu Košickej arcidiecézy.

Mgr. V roku 1991 pôsobil v obci Svinia, 1992 v Snine. V roku 1993 v Koprivnici a Hankovciach.

Vdp. Po skončení štúdia teológie na Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave bol ordinovaný 23. júna 1963 za kňaza Košickej arcidiecézy. Bol kaplánom v Sabinove, v r. 1964 v Trebišove, v r. 1965 v Snine, v rokoch 1966-1968 v Bardejove, v rokoch 1968-1971 v Prešove-Solivare. V rokoch 1971-1973 spravoval farnosť Sedlice v prešovskom okrese, v rokoch 1973-1979 farnosť Radoma v okrese Svidník. V rokoch 1979-1988 pôsobil vo farnosti Papín v okrese Humenné, pričom excurrendo spravoval aj Medzilaborce. V rokoch 1988-1994 pôsobil v Nižnom Slavkove v sabinovskom okrese, pričom bol od r. 1990 členom Presbyterskej rady. V rokoch 1994-2005 pôsobil vo Fričovciach v prešovskom okrese, od r.

Kišiday, František Alexander Narodil sa 22. septembra 1940 v obci Kalinov, okr. Základnú školu absolvoval v Obišovciach. Jedenásťročnú strednú školu ukončil v r. 1958 v Košiciach. Po vysviacke 24. júna 1963 v Bratislave pôsobil ako kaplán v Zborove a v rokoch 1965-1966 v Bardejove. Potom bol správcom farnosti v Družstevnej pri Hornáde, od r. 1973 vo Fričovciach a od r. 1977 v Bratislave-Jarovciach. V r. 1970 získal licenciát teológie, 21. júna 1971 zložil rigoróznu skúšku z cirkevných dejín a 11. februára 1975 obhájil na Cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave dizertačnú prácu z odboru cirkevných dejín Príspevok k dejinám kazateľstva na Slovensku od najstarších čias do konca 17. storočia. Od r. 1977 pôsobil na tejto fakulte ako odborný asistent a od r. Teologickými a religionistickými úvahami aj početnými recenziami prispieval najmä do Duchovného pastiera a Katolíckych novín. Bol dlhoročným členom redakčnej rady Duchovného pastiera. Napísal vysokoškolské skriptá Základná bohoveda I-II (1980), Náboženstvo. Stručný úvod do teórie náboženstva (1983) a Kresťanstvo (1984). Skriptum z ekleziológie už nedokončil. Zomrel 24.

František Straka Narodil sa 10. januára 1943 v Nižnej Myšli, okr. Po ukončení štúdia teológie na Cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave bol 27. júna 1965 vysvätený za kňaza. V rokoch 1965-1969 bol kaplánom v košickom Dóme sv. Alžbety, v rokoch 1969-1971 farárom v Ruskove v okrese Košice-okolie, jeden rok vo Fričovciach v prešovskom okrese, v rokoch 1972-1977 v Rožkovanoch v sabinovskom okrese, jeden rok v Košiciach-Poľove. V rokoch 1978-1980 bol duchovným správcom Charitného domova v Cerovej v senickom okrese. V rokoch 1980-1981 bol farárom v Medzilaborciach, jeden rok v Ohradzanoch v okrese Humenné, v rokoch 1982-1986 v Brestove, v rokoch 1986-1992 v Košických Olšanoch. Od r. pôsobil v Brezovičke, kde nečakane zomrel 1. mája 1993.

Ján Onderuv Za kňaza ho vysvätili 5. júla 1927, študoval v Innsbrucku, no akademický titul tam nedosiahol. V r. 1927 pôsobil ako kaplán v Haniske, potom ako stredoškolský profesor náboženstva na reálnom gymnáziu a v ústave v Prešove. Postupne zastával tieto funkcie: v r. 1931 ceremoniár a vicenotár biskupskej kúrie, od r. 1932 aktuár, v r. 1934 prézes Mariánskej ženskej kongregácie a moderátor Združenia mužov Božského Srdca v Košiciach, v r. 1938 biskupský tajomník, člen konzistória, skúšajúci na prosynodálnych skúškach a skúšajúci profesorov náboženstva pôsobiacich na stredných školách v Košiciach. Po pripojení Košíc k Maďarsku sa v r. 1939 stal biskupským tajomníkom biskupa Jozefa Čárskeho v Prešove, v r. 1939 oficiálom novovzniknutého tribunálneho súdu v Prešove, v r. 1941 tajným komorníkom Pia XII. Po návrate politických zmien do pôvodných koľají spred druhej svetovej vojny sa v r. 1945 stal generálnym provikárom biskupskej kúrie, biskupským tajomníkom v Košiciach, v r. 1946 generálnym vikárom, predsedom kňazských rekolekcií, v r. 1948 diecéznym konzultorom, prosynodálnym sudcom, pápežským prelátom, rektorom seminára. V r. 1950 ho zaistili. Od r. 1952 pôsobil ako dočasný správca farnosti v Brezovici nad Torysou, potom v Brezove, od r. 1955 vo Fričovciach, v r. 1970 ako administrátor v Prešove. V r. 1971 odišiel do dôchodku do Beckova.

Jozef Špirko Po gymnaziálnych štúdiách v Levoči a Rožňave rok študoval teológiu v Rožňave, rok v Spišskej Kapitule, štúdium dokončil na Viedenskej univerzite ako chovanec Pázmanea, keď ho 25. Bol kaplánom v Zázrivej, ale ešte v r. 1920 sa stal kaplánom a profesorom náboženstva na Nemeckom evanjelickom gymnáziu v Kežmarku. V r. 1925 získal v Olomouci doktorát teológie. Od r. 1927 bol profesorom cirkevných dejín, kánonického práva, cirkevného umenia, dogmatiky, sociológie a patrológie na Vysokej škole bohosloveckej v Spišskej Kapitule. V r. 1943 sa habilitoval na docenta na Slovenskej univerzite v Bratislave a prednášal na jej teologickej fakulte cirkevné dejiny, cirkevné umenie a kresťanskú archeológiu. V r. 1944 ho vymenovali za spišského kanonika a sudcu diecézneho tribunálu. Pri represáliách režimu proti Cirkvi r. 1950 bol uväznený, potom internovaný v Sládečkovciach. V r. V Kežmarku sa podstatnou mierou zaslúžil o založenie slovenského gymnázia. V Spišskej Kapitule založil diecézne múzeum. Zaoberal sa cirkevnými dejinami i dejinami Spiša. Samostatne vydal knihy: Husiti, jiskrovci a bratríci v dejinách Spiša (1937), kde ako prvý poukázal na rozdiel medzi týmito pojmami. Jeho syntetické Cirkevné dejiny I-II (Martin 1943) doteraz na Slovensku nik neprekonal. Keďže ich napísal vecne, odborne a kriticky, čím predstihol svoju dobu, narazil na nepochopenie viacerých cirkevných autorít na Slovensku a Spolok sv. Vojtecha mu odmietol dielo vydať. Vydal dielko aj o umelecko-historických pamiatkach na Spiši - o architektúre (1936), ako aj Výtvarné pamiatky Spišskej Kapituly (1943), ďalej prácu Snem v Tridente (1947). Zaoberal sa dejinami Spišského prepoštstva a biskupstva, výchovou kňažstva v Spišskej diecéze, pamiatkami Spiša, najmä dejinami starého kláštora minoritov v Levoči, ktorého rekonštrukciu aj riadil, ďalej bol redaktorom edície Ad fontes Spolku sv. Vojtecha; v Prahe vydal Patrológiu (1939). (1946). Štúdie a články publikoval v rôznych časopisoch, napr. Kultúra, Svojina, Nová práca a i. Patril medzi najserióznejších a najerudovanejších slovenských historikov. Možno ho považovať za zakladateľa cirkevnej histórie na Slovensku.

Andrej Oros Za kňaza ho vysvätili 2. februára 1937. Pôsobil ako kaplán v Svinej, od r. 1939 bol administrátorom vo Fričovciach, od r. 1941 farárom. V r. 1942 sa stal notárom dištriktu, od r. 1951 farárom v Širokom, od r. 1957 vo Vechci. V r. 1959 ho nespravodlivo odsúdili a uväznili, do r. 1963 bol mimo pastorácie. Od 1. decembra1963 sa stal farárom v Osikove.

Vendelín Bižák Pochádzal z obce, ktorá po r. 1920 pripadla Poľsku. Po skončení teologických štúdií bol ordinovaný 2. júla 1893 za kňaza. V r. 1917 bol kaplánom v Haniske a v Ruskove v okrese Košice-okolie, v r. 1918 bol vojenským kurátom a potom kaplánom vo Veľkom Šariši v prešovskom okrese, v r. 1920 v Haniske.

Július Macejko Po skončení teologických štúdií bol ordinovaný 10. februára 1909. Bol kaplánom v Tarcali, Gönci a Sečovciach v trebišovskom okrese. V r. 1913 bol katechétom v Košiciach, v rokoch 1914-1921 administrátorom vo Fričovciach v prešovskom okrese, od r.

Andrej Mihajla Po skončení teologických štúdií bol ordinovaný 30. júna 1894 za kňaza. Bol kaplánom vo Veľkom Šariši, potom vo Svinej v prešovskom okrese, neskôr v Sečovciach v trebišovskom okrese, V rokoch 1902-1905 bol katechétom a kaplánom v Prešove, v rokoch 1905-1911 spravoval farnosť Kurima v bardejovskom okrese. V r. 1911 bol v nemocnici, v r. 1912 spravoval farnosť Fričovce v prešovskom okrese, od r.

História farnosti Terňa je bohatá a plná udalostí. Farnosť zohráva dôležitú úlohu v živote obce a jej obyvateľov. Veriaci sa tu stretávajú, aby sa modlili, spoločne slávili sviatosti a navzájom sa podporovali. Farnosť je tiež miestom, kde sa uchováva a odovzdáva kultúrne dedičstvo predkov.

Filiálny kostol sv. Alžbety Uhorskej v Babinom Potoku

Z diela Dejiny osídlenia Šariša od historika F. Uličného sa dozvedáme, že v roku 1310 došlo k výmene majetku Terne, susediaceho s majetkom Babinho Potoka. Pri deľbe dedičných majetkov zemanov Tekulovcov v roku 1334 severná časť dediny pripadla Mikulášovi a synom Pavla, kým jeho bratovi Andrejovi pripadla južná časť. Zemania sa tu usadili a názov dediny využívali v prídomku. V roku 1548 v Babinom Potoku bolo 5 kúrií. Koncom 16. storočia tu poddaní bývali v 18 domoch. V stredoveku bol Babin Potok samostatnou farnosťou. Pôvodný kostol sa nezachoval. Až v roku 1990 Svätý Otec Ján Pavol II. v Bratislave posvätil základný kameň kostola svätej Alžbety pre Babin Potok. Pozemok na výstavbu kostola darovali Mária Koscelníkova rod. Vertáľová a František Koscelník. V čase jeho výstavby obec mala iba 66 obyvateľov. Stavba kostola bola financovaná v prevažnej miere z milodarov veriacich Babinho Potoka a celej ternianskej farnosti, ako aj z príspevkov iných dobrodincov. Konsekráciu kostola sv. Alžbety Uhorskej vykonal dňa 28.5.1995 Msgr.

Kostol Nanebovzatia Panny Márie vo Veľkom Slivníku

F. Uličný usudzuje, že Veľký Slivník jestvoval pred 11. storočím.Nepriama správa o tejto obci je v listine kráľa Bela IV. z roku 1248, vzťahujúca sa k dedine Malý Slivník. V písomnostiach sa Veľký Slivník vyskytuje pod týmito názvami: Scylwa, Nagyszilva, Welký Sliwnik…

Vo Veľkom Slivníku bol kostol a fara už v 16. stor. Kostol bol po roku 1700 zbarokizovaný. V roku 1799 bol klasicisticky upravený a prefasádovaný, o čom svedčí aj letopočet nad vchodom do kostola.Na hlavnom oltári je obraz Nanebovzatia Panny Márie z poslednej tretiny 19. stor. Na bočnom oltári je obraz modliaceho sa Pána Ježiša na Olivovej hore. V 70-tych rokoch 20. stor.

tags: #farnost #terna #program