Najstaršia písomná správa o Vysokej nad Uhom pochádza z roku 1214 a nachádza sa v listine uhorského kráľa Ondreja II. V písomnostiach z 13. - 18. storočia sa názov vyskytuje v tvaroch Vyzaka, Wyzoka, Viszoka, Vysoká. Jej názov vyjadroval skutočnosť, že dedina ležala na vyvýšenine. Od roku 1920 oficiálny názov znel Vysoká a k zmene došlo v roku 1948, kedy dostala názov Vysoká nad Uhom.
Veriaci východného obradu tvorili podstatnú zložku obyvateľstva po roku 1720. V roku 1720 navštívil vtedy filiálnu obec Vysokú mukačevský biskup Michal Emanuel Olšavský a z jeho záznamov sa dozvedáme, že tu žilo 16 gr. kat. veriacich. Malý počet znemožnil postavenie drevenej cerkvi, preto tunajší veriaci navštevovali cerkev v Lekárovciach. Po vzniku Mukačevského biskupstva 1771 sa utvárali nové farnosti a Vysoká sa zaradila ako filiálna obec farnosti Bežovce. Po roku 1806 sa zaradila pod správu čičarovskej farnosti.
Klasický chrám si Vysočania postavili v poslednej štvrtine 19. storočia, v roku 1892. Chrám bol zasvätený Narodeniu presvätej Bohorodičky. V roku 1948 zriadili novú farnosť už so sídlom vo Vysokej a s filiálnymi obcami Ťahyňa, Čierne Pole, Pavlovce nad Uhom. Tieto filiálky má farnosť dodnes. Od 18. storočia tu pôsobili títo kňazi: Šimon Sozánsky, Ján Petrašovič, Michal Kečkóczky, Juraj Homičko, Michal Balog, Jozef Kubek, Ján Čurgovič, Andrej Azary, Štefan Dubay, Július Belovič, Mikuláš Barna, Eugen Kiš, Vasil Dubiak. Od 1. marca 1945 v nesystematizovanej farnosti, cez jej založenie 26.09.1948 tu pôsobil o. Jozef Knežo, od roku 1998 do roku 2012 o. Od 15. júla 2012 bol za správu tejto farnosti vymenovaný jer.
Blahoslavená Anna Kolesárová
Anna Kolesárová sa narodila vo Vysokej nad Uhom 14. júla 1928. Pochádzala z katolíckej rodiny Jána a Anny, rodenej Kušnírovej, sama bola tiež zapálenou veriacou. Anka mala staršieho brata Michala. V roku 1938 zomrela jej mama a Anka sa začala starať o domácnosť.
Na jeseň 1944 sa front priblížil k okresu Michalovce. 22. novembra 1944 sa spolu s rodinou a susedmi skrývala v pivnici pod kuchyňou ich domu kvôli prebiehajúcim bojom v okolí. Kvôli panujúcej neistote sa podobne ako mnohé iné ženy obliekla do čierneho, aby nevzbudzovala pozornosť vojakov. Po tom, čo do pivnice pri prehľadávaní domu nazrel jeden zo sovietskych vojakov, ju otec poslal do kuchyne, nech vojakovi prinesie jedlo. Dievča však vojaka zaujalo a preto jej prikázal, aby šla s ním. Keď nechcela, priamo jej povedal, že buď pôjde a vyspí sa s ním, alebo ju zabije. Keď opäť odmietla, povolil jej jednovetovú rozlúčku s otcom a na mieste ju zastrelil. Jej vražda zostala nepotrestaná. Nie je známy ani vojak, ktorý tento čin vykonal.
Proces blahorečenia Anny Kolesárovej prebiehal od 3. júla 2004. Jej hrob vo Vysokej nad Uhom je cieľom pútnikov z celého Slovenska, najmä z radov mládeže. Pápež František 6. marca 2018 podpísal dekrét o mučeníctve Božej služobníčky Anny Kolesárovej, čím umožnil jej blahorečenie. Anna Kolesárová bola vyhlásená za blahoslavenú 1. septembra 2018 v Košiciach. Pápež stanovil deň liturgickej spomienky na blahoslavenú Annu na 20. november.
Vysoká nad Uhom privítala slávnosť uloženia relikvií bl. Anny Kolesárovej. Blahoslavená Anna Kolesárová sa symbolicky vrátila do svojho rodiska vo Vysokej nad Uhom pri Michalovciach. Na mieste bola ďakovná slávnosť spojená s uložením relikvií novej slovenskej blahoslavenej. Dekrét o jej mučeníctve schválil v marci pápež František, beatifikačná slávnosť sa konala 1. septembra na štadióne TJ Lokomotíva v Košiciach. Mladé 16-ročné dievča v závere druhej svetovej vojny zastrelil vojak sovietskej armády. Zomrelo, aby si zachovalo nevinnosť. Blahoslavená Anna Kolesárová je prvá laička, ktorá bola na Slovensku blahorečená.
Slávnosti predchádzala modlitbová vigília so svätou omšou a večerom svedectiev a štafetový beh mladých z Košíc do Vysokej nad Uhom. 20.11. Bl. Anna Kolesárová, panna a mučeníčka Anna Kolesárová mala šestnásť rokov, je to obdobie, kedy dnešní mladí prežívajú krízu morálnych hodnôt, krízu viery, kedy idú do sveta rozhliadnuť sa po hodnotách, po láske, čím sa Anna stáva blízkou každému mladému človeku, ktorý prechádza týmto obdobím. Mladosť je príťažlivá, a preto mladí ľudia, ktorí túžia po kráse, túžia po úspechu, po láske, môžu v nej nájsť zaľúbenie.
Pútnické centrum Anny Kolesárovej vo Vysokej je miestom čerpania milostí. Pre širokú verejnosť to budú najmä nedeľné liturgické slávenia, možnosť zažiť to miesto a prežiť čas v modlitbe a tichu. Spoločenstvá a farnosti sa už prihlasujú s požiadavkou vlastných pútí, ktoré sa uskutočnia mimo organizovaných každomesačných modlitbových stretnutí," dodal Pavol Hudák, rektor Pastoračného centra Anny Kolesárovej vo Vysokej nad Uhom.
Ďakovný víkendový program sa začal deň pred hlavnou slávnosťou. V sobotu 29. septembra 2018 o 7:00 h ráno vyrazila spred Katedrály sv. Alžbety v Košiciach bežecká štafeta mladých "S Ankou za život". Pôjdu na trase: Košice, Nižná Hutka, Bohdanovce, Rákoš, Slanec, Slanské Nové Mesto, Zemplínska Teplica, Egreš, Čelovce, Nižný Žipov, Zemplínsky Klečenov, Zemplínsky Branč, Novosad, Oborín, Veľké Raškovce, Vojany, Pavlovce nad Uhom. Cieľ je pri Domčeku vo Vysokej nad Uhom. Ich privítanie sa očakávalo o 16:45 h. O 17:15 h sa budú na mieste modliť radostný ruženec. Program ukončila svätá omša o 18:00 h, ktorú celebroval košický pomocný biskup Mons. Marek Forgáč, večer svedectiev s autorom relikviára Marekom Husovským a hercami z filmu o Anne a adorácia.
Nedeľný program sa začal o 9:00 h modlitbou slávnostného ruženca, ktorý bude sprevádzať zbor z Pavloviec nad Uhom. O 10:00 h bola naplánovaná svätá omša spojená s uložením relikviára bl. Anny Kolesárovej do Kostola Sedembolestnej Panny Márie. Predsedal jej košický arcibiskup metropolita Mons. Bernard Bober. Spevom sprevádzal Spojený mládežnícky zbor zo Sniny a hostia. Po svätej omši mali možnosť všetci prítomní uctiť si relikvie blahoslavenej Anny Kolesárovej. Sprevádzať ich bude Schola cantorum z Kňazského seminára sv. Karola Boromejského v Košiciach. Víkendový program ukončila modlitba Korunky Božieho milosrdenstva.
Pozostatky tela Anny Kolesárovej sú uložené v dvoch relikviároch. Prvý sa nachádza v Katedrále sv. Alžbety v Košiciach. Uložili ho tam po slávnosti blahorečenia. Hlavný, ktorý využili na hlavnej slávnosti spojenej s blahorečením v Košiciach, bol uložený vo Vysokej nad Uhom. Má tvar srdca, ktoré symbolizuje obetu a lásku. Je vyrobený zo striebra a má priemer približne pol metra. Jeho autorom je šperkár Marek Husovský. Srdce má v strede perlu, cez ktorú sa dá pozrieť dovnútra a vidieť ostatky Anny Kolesárovej. Utrpenie mladého dievčaťa znázorňuje horná časť srdca v podobe konárikov, ktoré sa podobajú na Kristovu tŕňovú korunu. Dolná plná časť srdca vyjadruje zaobalenie Ankinho utrpenia Božou láskou. Okolo perly je venček ako symbol čistoty. V hornej časti venčeka sú tri margarétky, ktoré znázorňujú mladosť a chuť žiť. Do ich stredu sú vsadené ďalšie relikvie - tri zrnká z Ankinho ruženca, ktoré sa navzájom spojené našli v jej hrobe. Je to symbolické - tri modlitby Zdravas Mária sa modlievajú na pútiach vo Vysokej nad Uhom - za múdrosť v povolaní, za čistotu a za živú vieru.
Margarétky majú spolu 53 lupienkov - ako je modlitieb Zdravas Mária v ruženci. Relikviár je vsadený do vápenca. Tento kameň znázorňuje ulitu pre perlu. V prípade relikviára, ktorý bude vo Vysokej nad Uhom, sa zvolila čelová kosť - os frontale - lebky Božej služobnice Anny Kolesárovej. Po exhumovaní ostatkov sa usúdilo, že je to najvhodnejšia časť.
Relikviár s ostatkami blahoslavenej Anny Kolesárovej
Anna Kolesárová bola blahorečená 1. septembra 2018 v Košiciach. Pápeža Františka zastúpil legát kardinál Giovanni Angelo Becciu, prefekt Kongregácie pre kauzy svätých. Pápež František stanovil dátum liturgického slávenia sviatku blahoslavenej na 20. november.
Kult relikvií je uctievanie pozostatkov (z lat. reliquiae) blahoslaveného, alebo svätého. V prípade uctievania relikvií svätca sa jedná o liturgické sprítomňovanie zosnulého, ktorý už dosiahol slávu neba. Ide teda o akúsi sublimáciu kultu zomrelých, ktorý je prítomný vo všetkých kultúrach. Prvé znaky uctievania relikvií existovali už v 2. stor. po Kr., keď si ich kresťania uctievali vo výročný deň smrti svätca. Uctievanie ostatkov svätých je výslovne uvedené už v spise Martyrium Polycarpi (Umučenie sv. Polykarpa), napísaného Smyrňanmi r. 156 po Kr.
Mučeníctvo Sv. Polykarpa je v ňom opísané nasledovne: „Vzali sme jeho kosti, ktoré sú cennejšie než drahé kamene a jemnejšie ako prečistené zlato a položili ich na vhodné miesto, kde nám Pán umožnil, aby sme zhromažďovali, tak, ako sme schopní, a v radosti a veselosti oslavovali narodeniny jeho mučeníctva.“
Po tom, ako kresťania dostali slobodu (r. 312 po Kr.) sa okolo hrobov a relikvií začali stavať kaplnky a chrámy. Aj v dnešnej dobe sa do oltára v kostole vkladajú relikvie aby tak symbolizovali spojenie putujúcej cirkvi (zem) a oslávenej cirkvi (nebo). Cirkevné právo sa k tomu vyjadruje nasledovne: „Má sa zachovať starobylý zvyk ukladať pod pevný oltár relikvie mučeníkov alebo iných svätých podľa noriem, podávaných v liturgických knihách.“ (KKP 1983, kán. 1237) V relikviách je uctievaný svätec, ale oslavovaná Božia milosť ktorá sa preukázala v jeho živote.
II. Vatikánsky koncil sa r. 1963 v konštitúcii Sacrosanctum concilium vyjadril: „Cirkev si podľa tradície uctieva svätých a má v úcte aj ich autentické relikvie a obrazy. Veď sviatky svätých ohlasujú obdivuhodné Kristove skutky v jeho služobníkoch a veriacim poskytujú vhodné príklady na nasledovanie.“ V cirkevnom práve je zároveň explicitne - zakázané predávať relikvie (KKP 1983, kán. 1190 §1). Cirkev teda teda odporúča uctievanie relikvií, zároveň sa však stará o to, aby nedochádzalo k ich zneužitiu. V uctievaní relikvií nie je nič magické, ale určite má viesť k posilneniu viery veriaceho. Jedná sa o sprítomnenie Božích milostí cez telesné pozostatky svätca.
Použitie kostí proroka Elizea prinavrátilo mŕtvemu mužovi život: „Potom Elizeus zomrel a pochovali ho. V tom roku však prichádzali do krajiny moabskí lupiči. Keď raz pochovávali akéhosi muža, zazreli lupičskú bandu a hodili toho muža do Elizeovho hrobu. Len čo sa ten muž dotkol Elizeových kostí, ožil a stal si na nohy.“ (2 Kr 13, 20 - 21) To je jednoznačný biblický príklad Božieho zázraku prostredníctvom kontaktu s ostatkami svätca. Podobne šlo v prípade ženy uzdravenej z krvotoku dotykom lemu Kristovho plášťa (Mt 9, 20 - 22), a tiež chorých, ktorí boli uzdravení, keď Petrov tieň padol na nich (Sk 5, 12 - 16). „A Boh robil Pavlovými rukami neobyčajné divy, takže aj na chorých donášali šatky a zástery, ktoré sa dotkli jeho tela, a neduhy ich opúšťali a zlí duchovia vychádzali.“ (Sk 19, 11 - 12).
Kategórie relikvií podľa dôležitosti:
- Relikvie prvej triedy (tzv. primárne relikvie) sa rozdeľujú na dve kategórie: fyzické ostatky tela svätca a tie, ktoré sa spájajú s udalosťami zo života Pána Ježiša (napr. všetky nástroje jeho umučenia, jeho narodenia,…)
- Druhotriedne relikvie (tzv. sekundárne/druhotné relikvie) sú kusy oblečenia a predmety, ktoré boli priamo používané alebo vytvorené svätcom.
- Tretia trieda relikvií (tzv. terciárna) je zväčša posvätená vec (napr.
Ďalší svätci a blahoslavení slovenského pôvodu
Okrem bl. Anny Kolesárovej existuje mnoho ďalších svätcov a blahoslavených, ktorí majú slovenské korene alebo pôsobili na území Slovenska. Medzi nich patria:
- svätý Gorazd (9.-10. storočie)
- svätý Svorad-Andrej a svätý Benedikt
- mních Mojsej Ugrín (známy aj ako Mojžiš Uhorský)
- svätá Alžbeta Durínska
- blahoslavená Miriam Terézia Demjanovich
- sestra Sára Salkaházi
- biskupi Ján Vojtaššák, Michal Buzalka a Pavol Gojdič
- Dominik Metod Trčka
- sestra Zdenka Schelingová
- Titus Zeman
Títo svätí a blahoslavení sú inšpiráciou pre mnohých veriacich na Slovensku a vo svete. Ich životy sú svedectvom o viere, láske a obetavosti.
Blahoslavená Anna Kolesárová
Administrácia farnosti Ondavské Matiašovce - kňazi vo farnosti:
Ondavské Matiašovce starobylá, F 1749
| Meno kňaza | Pôsobnosť |
|---|---|
| Szombathy, Joachim | 1745 - 1747 |
| Jantsik, Ľudovít | 1747 - 1749 |
| Pribóczy, Adam | 1749 - 1752 |
| Klembárszky, Ján | 1752 - 1760 |
| Pribóczy, Adam | 1760 - 1762 |
| Nagy, Ján | 1762 - 1763 |
| Hoderman, Adam | 1763 - 1768 |
| P. Leander | 1768 - 1769 |
| Novák, Michal | 1769 - 1770 |
| Maxim, Ján | 1770 - 1800 |
| Ichnát, Ján OFMConv. | 1800 - 1801 exc., nar. 13. 4. 1750, †11. 12. 1818 Žalobín, 1788 - 1818 miestna kapelánia Žalobín, 1800 - 1801 excurrendo Ondavské Matiašovce |
| Morvay, Peter | 1801 - 1821, nar. 27. 6. 1773 Bytča, ord. 22. 2. 1799 Pešť-Kondé, ostrih. pomocný biskup, †31. 8. 1836, štúdia - generálny seminár Bratislava, marec 1799 maď. kaplán Verpelét, 1. 7. 1799 Sirok, 1. 11. 1799 nemecký kaplán Nižný Medzev, vychovávateľ v rodine Jána Barkoczyho v Ondavských Matiašovciach, 1801 - 1821 farár Ondavské Matiašovce, 1814 - 1821 vicedekan dištriktu Stropkov, prísediaci súdnej tabule Zemplínskej stolice, 1823 v Jagri, 1824 v Košiciach, 14. 1. 1825 - 1829 administrátor Zemplínsky Branč, 1829 - 1831 farár Detek, 1831 - 1836 farár Košická Polianka |
| Rády, Jozef | 1822 - 1863, nar. 3. 3. 1792 Žalbín, ord. 2. 7. 1818 Košice - A. Szabó, †5. 3. 1868, štúdia - Košice, 1818 kaplán Veľký Šariš, 1822 - 1863 farár Ondavské Matiašovce, 1828 prísediaci súdnej tabule Zemplínskej stolice, aktuár dištriktu, 1829 notár dištriktu, 1847 stropkovský dekan, inšpektor ľudových škôl dištriktu, 1853 emeritný dekan, na dôchodku Ptičie. |
| Ratkó, Andrej | 1863 - 1898, nar. 11. 10. 1830 Michalovce, ord. 1856, †29. 7. 1900, 1856 kaplán Brezovica nad Torysou, Sárospatak, 1861 katechéta na reálnej škole Košice, 1863 administrátor Ondavské Matiašovce, notár dištriktu, 1898 na dôchodku Prešov. |
| Thain, Štefan | 1898 - 1933, nar. 17. 12. 1869 Košice, ord. 2. 7. 1893, †7. 11. 1940, 1893 kaplán Vranov nad Topľou, Boldogköválja, Brezovica nad Torysou, Szikszó, 1898 dočasný administrátor Ondavské Matiašovce, 1933 na dôchodku Košice |
| Deák, Ladislav | 1933 - 3. 12. 1952, nar. 24. 2. 1901 Prešov, ord. 25. 6. 1925, †27. 1. 1970 Košice, 1925 kaplán Snina, Trhovište, 1933 administrátor Ondavské Matiašovce, 1939 excurrendo Žalobín, 3. 12. 1952 bol zatknutý, od 20. 9. 1952 bol internovaný v Pezinku, 1954 administrátor Udavské, 1962 na dôchodku Udavské, 1968 Košice |
| Szöcs, Jozef | 1953 - 1959, nar. 18. 1. 1914 Uzlovoje (Ukr.﴿, ord. 29. 6. 1940, †13. 8. 1972 Strokov, poch. Sabinov, 1940 kaplán Valaliky, administrátor Čerhov, 1944 Kazimír, 1953 Ondavské Matiašovce, 1959 Stropkov |
| Arvai, Ján | 1959 - 23. 12. 1976, nar. 8. 8. 1917 Belža, ord. 29. 6. 1940, † 23. 12. 1976 Ondavské Matiašovce, 1940 kaplán Tokaj, 1942 administrátor Hýľov, 1952 Velké Ozorovce, 1959 Ondavské Matiašovce. |
| Koromház, Štefan | 1977 - 1990, nar. 26.12. 1921 Udavské, ord. 22. 2. 1948 Košice, prim. Udavské, † 12. 7. 2013 Udavské, 1948 kaplán Ľubiša, 1948 Parchovany, 1948 Vranov nad Topľou, 1951 mimo pastorácie, 1952 kaplán Haniská, 1953 farár Haniská, 1954 Veľká Lodina, 1959 Turany nad Ondavou, 1967 administrátor Plavnica, 1977 Ondavské Matiašovce, 1990 farár Vyšný Hrušov, 1. 6. 2000 na dôchodku Udavské. |
| Bujdoš, Ján, Mgr. | 1990 - 1998, nar. 11. 7. 1952 Humenné, Chotča, ord. 10. 6. 1979 Bratislava - J. Gabriš, prim. Chotča, 1979 kaplán Sečovce, 1980 Snina, 1981 Sabinov, 1985 Prešov, 1986 administrátor Vinné, 1990 farár Ondavské Matiašovce, 1998 Čaňa, 2001 Lipany, dekan, 2003 Horovce. |
| Senaj, Albín, ml. | 1998 - 2007, nar. 29. 8. 1968 Stropkov, ord. 19. 6. 1993 Košice-Dóm sv. Alžbety - A. Tkáč, prim. Stropkov, 1993 kaplán Humenné, 1995 administrátor Obišovce, excurrendo Velká Lodina, 1998 farár Ondavské Matiašovce, 2007 farár Kazimír, 2010 farár Raslavice, 2013 farár Čaklov |
| Rebjak, Pavol | 2007 - 2015, nar. 21. 3. 1952 Sobrance, Tibava, ord. 8. 6. 1975 Bratislava - J. Gábriš, prim. Tibava, 1976 kaplán Michalovce, 1977 Snina, 1980 administrátor Seňa-Kechnec, 1988 Ohradzany, 1989 farár Košice-Ťahanovce, 1992 Malčice, 2007 Ondavské Matiašovce, |
| Lipka, Luboš, Mgr. | 2015, nar. 18.4. 1965 Bardejov, Janovce, ord. 20. 6. 1998 Bardejov, sv. Egídia - A.Tkáč, prim. |
Mladí z farnosti Topoľčany využili jarné prázdniny a vybrali sa s pánom kaplánom Dominikom na púť k blahoslavenej Anke Kolesárovej do Vysokej nad Uhom. Po ceste autobusom a vlakom sa zastavili v Košiciach, kde navštívili Katedrálu svätej Alžbety a hlavné námestie. V popoludňajších hodinách pricestovali do Vysokej nad Uhom, kde sa ich ujal dobrovoľník Patrik. Podvečer sa zúčastnili prednášky otca Pavla Hudáka, ktorý mladých povzbudil k čistým vzťahom k sebe samým i druhým. Po prednáške nasledovala svätá omša a po nej večera. Nasledujúce ráno mali s otcom Pavlom hodinu otázok a odpovedí. Po nej ich dobrovoľník Patrik zobral na prehliadku obce, počas ktorej im porozprával príbeh mladej mučeníčky čistoty a zázraky, ktoré sú s ňou spojené. Navštívili jej hrob a tiež kostol Sedembolestnej Panny Márie, v ktorom si mohli uctiť relikvie blahoslavenej Anky v hlavnom relikviári. Na záver svätej omše sa traja mladí rozhodli nosiť Ankin prsteň a krížik a tak sa zaviazali žiť čisté vzťahy, často pristupovať k sviatostiam a modliť sa tri krát Zdravas Mária za srdce múdre, čisté a milujúce. Príklad života blahoslavenej Anky Kolesárovej povzbudzuje mladých k čistým srdciam a vzťahom.
Od založenia obce boli Matiašovčania rímskokatolíckeho náboženstva. Na mieste dnešnej budovy obecného úradu bol postavený drevený kostol, ktorý sa spomína už v roku 1437. Keď sa v druhej polovici 16. storočia Drugetovci priklonili k reformácií, stali sa protestantmi aj ich poddaní teda maťašovčania. Od polovice 17. storočia vystupujú Matiašovce ako sídlo luteránskej farnosti. Ešte okolo roku 1730 boli obyvatelia obce luteráni. Rekatolizácia obyvateľov obce je spojená s postavou grófa Barkóczyho, ktorý krátko po tom čo sa stal jágerským biskupom obnovil v roku 1749 rímskokatolícku farnosť. Výstavbu terajšieho matiašovského kostola sv. Mikuláša z roku 1773 financovala grófka Zuzana Barkóczyová rodená Sirmaiová, ktorá nechala v obci v roku 1768 vystavať školu. V rokoch 1778/1779 obec postihlo zemetrasenie. Kostol sv. Mikuláša je zapísaný v zozname národných kultúrnych pamiatok Slovenskej republiky.
Pútnický dom Anny Kolesárovej
Kostol Sedembolestnej Panny Márie vo Vysokej nad Uhom