Rímskokatolícka farnosť Trenčín-mesto má bohatú históriu a zohráva významnú úlohu v duchovnom živote mesta. V tomto článku sa pozrieme na históriu farnosti, významné kostoly a udalosti, ktoré formovali jej vývoj.
V ranom stredoveku nadviazal Trenčín na kresťanskú tradíciu Veľkej Moravy, ktorej dokladom je prvá kamenná stavba na hrade a zároveň prvá sakrálna architektúra na území mesta Trenčín vôbec - predrománska štvorapsidálna rotunda sv. Svorada, datovaná do 9.-11.storočia.
Z pôvodnej archipresbyteriálnej hradskej veľkofary, ktorej sídlo bolo na Trenčianskom hrade, sa už v priebehu 12.storočia vytvoril trenčiansky archidiakonát v rámci Nitrianskeho biskupstva.
Trenčín, podobne ako Nitra a Hradná (Gradna) bol dôležitým sídlom hradnej fary už v 11.storočí, popri ktorej sa zriaďovali aj menšie farnosti.
Duchovná činnosť v stredovekom Trenčíne a jeho blízkom okolí je najužšie spojená s rehoľou benediktínov, johanitov a františkánov - minoritov.
Biskup Jakub I. (v rokoch 1223-1240), ktorý ako prvý začal systematicky spravovať Nitriansku diecézu, založil benediktínske opátstvo na Skalke pri Trenčíne, venované pamiatke sv. Andreja - Svorada a Benedikta.
Pôvodne tu vznikol malý kostolík, zasvätený Panne Márii, ktorý v rámci neskoršieho kláštora čoskoro nadobudol dôležitý význam pre duchovnú obnovu celého Považia a stal sa tak jeho duchovným strediskom.
Najneskôr okolo polovice 13.storočia vznikol v Trenčíne tesne na návrší pod hradom v oblasti Hôrka (Monticulum) Farský kostol Narodenia Panny Márie (od čoho je aj odvodený názov vŕška Marienberg) na mieste staršieho stredovekého kostola a do tohto obdobia je datovaný aj kostol sv. Kozmu a Damiána v Trenčianskych Biskupiciach.
Farský kostol postavili ho v roku 1324, pravdepodobne na základoch ešte staršej stavby z polovice 13. storočia, ako bazilikálne trojlodie s jednoduchým pravouhlým presbytériom a predsunutou vežou na západnej strane.
Okolo polovice 15. storočia bol zmenený na sieňové trojlodie s polygonálnym záverom.
V roku 1364 získal kostol výnimočný a vzácny dar - pozlátenú gotickú monštranciu, ktorú daroval cisár Karol IV.
V 15.storočí bolo nitrianske biskupstvo poznačené plienením husitov, čím zanikli mnohé farnosti, medzi nimi aj farnosť Trenčín, kde sa tiež rozšírila sa husitská náuka.
Kostol bol postavený v roku 1324, pravdepodobne na základoch ešte staršej stavby z polovice 13. storočia.
Spolu s karnerom, mestskou farou a bývalou zbrojnicou bol súčasťou mestského opevnenia, ktoré chránilo prístupovú cestu na hrad.
Nachádza sa približne na polceste k nemu, takže je to príjemné miesto na vydýchanie sa a zároveň porozhliadnutie na okolie mesta.
V roku 1412 udelil cisár a uhorský kráľ Žigmund Luxemburský Trenčínu štatút slobodného kráľovského mesta s právami Budína a Stoličného Belehradu.
V polovici mája 1528 obkľúčili Trenčiansky hrad, ako najvýznamnejšiu pevnosť vzdorkráľa Jána Zápoľského, vojská Ferdinanda I. Habsburského pod velením generála Jána Katzianera.
V roku 1528 za Katzianerovho obliehania hradu bol vypálený spolu s neďalekým Karnerom sv. Michala.
Následne kostol v polovici 16. storočia prestavali talianski stavitelia v renesančnom duchu.
Z tohto obdobia pochádza aj bohato zdobený vstupný portál a kazateľnica.
Mariánske námestie s kostolom Narodenia Panny Márie
Počas Katzianerovho obliehania hradu v roku 1528 vypálili kostol spolu s neďalekým Karnerom sv. Michala.
Po víťazstve Turkov pri Moháči v roku 1526 sa Uhorsko rozdelilo na tri časti a jeho západná a severozápadná časť - Slovensko, pripadla pod správu Ferdinanda Habsburského (vládol v rokoch 1526-1564).
V bitke zahynulo niekoľko uhorských biskupov a cirkevných predstaviteľov, cirkevná organizácia bola vážne ohrozená, uvoľňovala sa disciplína, zanikli mnohé kláštory a ich školy; výchovné ústavy pre kňazov neexistovali.
Neujednotené pomery vo vládnucej vrstve tiež prispeli k prenikaniu nových myšlienkových prúdov v náboženskej oblasti.
Šľachtici odpadávali od cirkvi k protestantizmu často kvôli zmocnenia sa majetku cirkvi.
Hoci reformácia mala spočiatku výraznejší vplyv na východnom a strednom Slovensku, aj v jeho západnej časti našla svoju živnú pôdu, nakoľko zákonné články z roku 1608 umožnili slobodný a samostatný vývoj protestantov na Slovensku.
V roku 1614 odobrali evanjelici farský kostol na Marienbergu, vyhnali vtedajšieho katolíckeho farára Raymana a dosadili tam svojho.
Potom združovali väčšinu trenčianskeho obyvateľstva a slobodne tu účinkovali až do roku 1671.
Trenčín, ako súčasť Nitrianskej diecézy spadal pod správu Ostrihomského arcibiskupstva, ktorého sídlom bola v rokoch 1543-1820 Trnava.
Hoci cisári Ferdinand II. a III. Habsburský podporovali každú apoštolskú prácu, rekatolizácia v Trenčíne nebola ľahká, nakoľko Gašpar Ilešházi (1593-1648, od roku 1609 trenčiansky župan a hradný pán) bol protestant.
V roku 1663, kedy bola značná časť nitrianskeho biskupstva v rukách protestantov, zvolal biskup Ján Telegdy (v rokoch 1619-1644) nitriansku cirkevnú synodu, ktorá mala dôležitý význam pri rekatolizácii.
V trnavskom seminári Telegdi založil šesť fundácií pre nitriansku diecézu, ktorá mala v tom čase asi 66 farností.
Katedrálny archidiakonát mal 6 fár, trenčiansky 45 fár a 15 filiálok, považský 18 fár a 19 filiálok.
Farské schody vedúce z námestia ku kostolu boli postavené v roku 1568 za účelom umožnenia presunu obrancov mesta k mestským hradbám pri farskom kostola, aj ako spojnica ku zbrojnici postavenej v r. 1565 pri farskom kostole.
Schody poškodil požiar v r. 1708.
Po obnove v r.
Kvôli požiaru v roku 1886 bol farský kostol začiatkom 20. storočia opäť prestavaný.
Gotickú náhrobnú tabuľu zástavníka Martina Zimu z roku 1498 osadili do steny v predsieni kostola.
V ľavej bočnej lodi chrámu sa nachádza pohrebná kaplnka Ilešháziovcov z roku 1648, ktorú na podnet Jozefa Ilešháziho prestaval a vyzdobil Ľudovít (Ludwig) Gode, žiak rakúskeho sochára Rafaela Donnera (autor súsošia sv. Martina v Dóme sv. Martina v Bratislave).
Gode je autorom sochárskej skupiny Ukrižovania a portrétnej epitafnej dosky donátora Gašpara Ilešháziho.
Zo starého gotického zariadenia kostola sa zachovali dva fragmentálne zachované maľované oltárne krídla z čias okolo roku 1400 a fragment malého prenosného oltárika Panny Márie z roku okolo 1420, ktoré sú v Národnej galérii v Budapešti.
Ich zväčšené ilustrácie možno vidieť v expozícii Karnera sv.
Karner sv. Michala
Karner postavili v opevnenom areáli farského kostola zvanom aj Marienberg či Marienburg niekedy v priebehu druhej tretiny 15. storočia.
Išlo o pomerne nezvyčajnú stavbu na pôdoryse obdĺžnika.
Súčasná nadzemná časť slúžiaca ako kaplnka sa datuje do neskorogotického obdobia, na začiatok 16. storočia.
Karner spolu s kostolom a ďalšími budovami vytvárajú zaujímavý a hodnotný sakrálny areál, čo umocňuje aj jeho výrazná poloha na okraji terasy pod hradom.
Gotický štýl zastupujú aj okná na južnej, východnej a severnej strane kaplnky s neskorogotickými kružbami.
V roku 1528 vyhorel požiari mesta farský kostol i karner.
Vzhľadom na rozsiahle škody kostola bola v rokoch 1529 - 1530 opravená horná kaplnka a využívala sa ako jeho dočasná náhrada.
Pri tejto úprave postavili na streche malú vežičku pre zvon a ďalší zvon zavesili na drevenú konštrukciu pri karneri.
Podľa mladšej vizitácie karner slúžil od konca 18. storočia ako sýpka a skladisko.
Po veľkom požiari mesta v roku 1790 došlo k ďalšej prestavbe objektu.
Interiér bol predelený trámovým stropom na dve podlažia, pričom okno na juhovýchodnej strane upravili na vstup do horného podlažia.
Na spodnom podlaží môže návštevník okrem symbolicky prezentovaných ľudských kostí, na ktorých uloženie priestor primárne slúžil, vidieť aj odkryté zvyšky kovolejárskej dielne zo 16. storočia.
Veľkú časť 20. storočia karner chátral, až kým sa nezačala v roku 1973 jeho komplexná obnova.
Jej súčasťou bol aj architektonický a historicko-umelecký výskum pracovníkov Slovenského ústavu pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v rokoch 1975 - 1980.
Karner prevzalo do svojej správy Trenčianske múzeum, ktoré tu vytvorilo stálu expozíciu sakrálneho umenia od obdobia gotiky až po barok.
V roku 2008 sa tu realizoval archeologický a architektonický výskum.
V uplynulých rokoch prešiel objekt ďalšou obnovou zameranou na výmenu strešnej krytiny a vnútorné omietky.
Odborne boli ošetrené aj kamenné články a ostenia okien.
Karner patrí pod Trenčianske múzeum a je v nich umiestnená výstava sakrálneho umenia od gotiky po barok.
V roku 2019 bola vymenená šindľová strecha a v roku 2022 sa skončila renovácia interiéru karnera.
Marienberg s karnerom tvoria významnú pohľadovú dominantu mesta, prístupnú z centra krytým schodiskom.
Kostol sv. Františka Xaverského
Rímskokatolícky kostol sv. Františka Xaverského (pôvodne jezuitský, od roku 1776 piaristický) je dominantou západnej časti Mierového námestia a právom patrí medzi najkrajšie sakrálne barokové pamiatky na Slovensku.
Základný kameň stavby položili jezuiti v roku 1653.
Kostol projektovali a realizovali v rokoch 1653 - 1657 stavitelia talianskeho pôvodu Pietro a Gothard Spazzovci v ranobarokovom slohu ako jednopriestorovú stavbu s postrannými kaplnkami nad ktorými sa nachádzajú emporové oratóriá.
Vychádzali pri tom z rímskeho kostola Il Gesù, ktorého architektúra sa stala východiskom pre viacero jezuitských chrámov, predovšetkým v Strednej Európe.
Tento typ kostola bol v upravenej podobe použitý pri stavbe Viedenského univerzitného kostola (1623 - 1631) aj Trnavského univerzitného kostola (1629 - 1637, Antonio a Pietro Spazzovci).
Kostol bol vysvätený ostrihomským arcibiskupom Jurajom Lippaiom (Lyppay) 1. júla 1657, patrónom kostola sa stal sv. František Xaverský (1506 - 1552).
Úcta k sv. Františkovi je v Európe rozšírená najmä v Ríme.
Pri veľkom požiari Trenčína 14. mája 1708 bolo úplne zničené celé vnútorné zariadenie kostola i susedného kláštora jezuitov.
V júli 1708 bol z Viedne do Trenčína povolaný jezuitský taliansky fráter a umelec Andrea Pozzo (1642 - 1709), ktorý v rokoch 1703 - 1705 navrhol i výtvarne zariadil interiér Univerzitného kostola vo Viedni, aby vypracoval plány aj pre vnútorné vybavenie trenčianskeho kostola sv. Františka Xaverského.
Nakoľko Pozzo 31. augusta 1709 vo Viedni zomrel, zrejme už nestihol navštíviť Trenčín a ani vypracovať plány k výzdobe kostola.
Nástropné maľby sa viažu k životu sv. Františka Xaverského, patrónovi kostola i mesta Trenčín.
Maľba nad presbytériom znázorňuje svätca neseného anjelmi k Najsvätejšej Trojici, ktorá ho prijíma do nebeskej slávy.
V poli nad hudobnou emporou (tzv. chórus) je zobrazený sv. František Xaverský ako misionár, žehnajúci kňaz a kazateľ, vznášajúci sa na oblakoch medzi anjelmi.
Tauschovým dielom je maľba chóru, presbytéria a tiež hlavný monumentálny oltárny obraz znázorňujúci ako sv. František Xaverský krstí kráľovnú Neachille.
Výzdoba šiestich bočných kaplniek znázorňuje zásadné teologické témy (sv. Trojica), úlohu mučeníkov (Sv. Juraj), osobnosti rádu (sv. Ignác z Loyoly), napĺňa jezuitskú evanjelizáciu a výchovu ku katolíckej viere (Nepoškvrnené Počatie Panny Márie, Sv. Jozef, Utrpenie Krista).
Teologický obsah malieb má typické črty jezuitského zobrazovania s množstvom postáv anjelov sprevádzajúcich ústredný motív zasvätenia na oltári.
Sochársku výzdobu oltárov v bočných kaplnkách vyhotovil B.
Farnosť Opatová
1789 nitrianske biskupstvo zriaďuje v Opatovej novú farnosť s filiálkou Kubrá.
1801 Opatovský kostol na žiadosť Nitrianskeho biskupa Františka Xavera Fuchsa získava od pápeža Pia VII.
1807 dekan, farár karol Kerekeš na sviatok svätého Stanislava požehnáva nový cintorín v Opatovej.
1832 farnosť spravuje vdp.
1842 do farnosti prichádza vdp.
1845 12.
1855 farnosť spravuje do roku 1863 vdp.
1864 do farnosti v Opatovej prichádza vdp.
1875 farárom je do roku 1899 vdp.
1899 do roku 1928 spravuje farnosť vdp.
1902 nitriansky biskup povoľuje zbúranie kaplnky sv.
1905 21. mája prebieha požehnanie novopostaveného kostola v Kubrej zasväteného sv.
1929 len rok vedie farnosť vdp.
1931 Opatovskú farnosť až do roku 1943 spravuje vdp. Jozef Pietrik.
1943 rok spravuje farnosť vdp.
1944 farárom v Opatovej je do roku 1951 vdp.
1945 na oltár kostola v Kubrej osádzajú obraz sv.
1951 prichádza do farnosti vdp.
1951 Viktora Rašovca strieda na poste správcu farnosti vdp.
1952 farský aj filiálny kostol dostávajú nové osvetlenie. V lete inštalujú do farského kostola aj ozvučenie.
1953 v máji prichádza do farnosti vdp.
1967 pred Vianocami v roku 1967 prichádza do Opatovej vdp. Prof.
1985 staručkého prof. Štefana Chmelu nahrádza vdp.
1990 na miesto správcu Opatovskej farnosti je ustanovený titulárny dekan a cirkevný sudca vdp.
1990 k filiálnemu kostolu sv.
1994 vo farskom kostole sv.
2000 v jubilejnom roku prichádza do farnosti titulárny dekan ICLic. ThLic.
2002 vo farskom kostole sv.
2013 od tohto roku spravuje farnosť vdp.
2014 9.
2019 nový obetný stôl prichádza posvätiť diecézny biskup Mons.
2021 29. apríla v 66. roku života a 43.
2023 do farnosti prichádza vdp.
2024 vo farnosti sa po sedemdesiatich štyroch rokoch (posledné v roku 1950) uskutočnili ľudové misie, počnúc I.
Aktuálne oznamy a udalosti
Radi by sme vás informovali, že od 1. septembra 2025 do odvolania bude Farský kostol Narodenia Panny Márie z dôvodu prebiehajúcich rekonštrukčných prác na Mariánskom námestí UZATVORENÝ počas pracovných dní.
Sv. omše v nedeľu o 9.00 a 11.00 h zostávajú bez zmien, tzn.
V sobotu sme pokračovali v prácach na fare. Upratovala sa diakonská miestnosť a miestnosť vedľa, tzv. „kypajda“. Ďakujeme za pomoc.
Pokiaľ vnímate, že by ste sa radi zapojili do pomocných prác v našej farnosti, dajte nám vedieť.
Koncom augusta začali stavebné práce na Mariánskom námestí v Trenčíne. Príprava je určená pre deti, ktoré reálne bývajú na území našej farnosti.
Príprava bude prebiehať predovšetkým počas detských sv.
Začíname prípravu na prijatie sviatosti krstu, birmovania a prvého svätého prijímania pre dospelých.
V týchto sviatostiach sa prijíma Božie odpustenie, blízkosť a posila do celého života.
Vďaka farskej knižnici sa môžete dostať jednoduchým spôsobom k tým knihám, ktoré sú obzvlášť obohacujúce.
Ako si požičať knihu?
Pondelok 15.09.: Slávnosť Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska
Utorok 16.09.: Sv. Kornélia, pápeža a Cypriána, biskupa, mučeníkov - Spomienka
Sobota 20.09.: Sv. Ondreja Kim Taeogona, Pavla Hassanga a spoločníkov, kórejských mučeníkov - Spomienka
Milí rodičia a birmovanci, sviatosť birmovania je dôležitým prvkom v živote kresťana.
Vďaka tejto sviatosti prijímame v plnšej miere najväčší dar - Ducha Svätého, ktorý nám potom môže mnohorako pomáhať v dosahovaní osobnej svätosti a v hlásaní radostnej zvesti tomuto svetu.
Birmovanec prijíma plnú účasť na poslaní Cirkvi a završuje krst.
Posilňuje sa vo viere a v duchovnom boji.
Na Turíce naplnil apoštolov Duch Svätý. Vyzbrojil ich mocou z výsosti a umožnil hlbšie poznanie Kristových slov.
Milí rodičia, tešíme sa spolu s vami z narodenia vášho bábätka. A naša radosť je ešte väčšia, nakoľko mu túžite odovzdať život viery, ktorý začína prijatím sviatosti krstu.
Krstíme 2x do mesiaca vo farskom kostole a to v sobotu.
Čítaním kníh sa človek stáva múdrejším, rozhľadenejším, viacej kriticky zmýšľajúcim. Takým by mal byť azda každý kresťan.
Ďalšie udalosti a aktivity: Centrum pre rodinu Trenčín vás pozýva v sobotu 21. júna 2025 na pútnické miesto Skalka pri Trenčíne na dekanátnu púť rodín.
Púť začneme o 14:00 spoločným stretnutím pri kostole sv. Pozývame vás na letné farské popoludnie! V nedeľu 29. Pozývame vás na obnovu ľudových misií, ktoré sa v našej i ostatných farnostiach v Trenčíne skončili 2. Nestihli ste sa zúčastniť niektorého z našich podujatí.
Spoločná modlitba má veľkú silu. Ponúkame vám možnosť požiadať návštevníkov našej webovej stránky o modlitbu na váš úmysel.
Tu sa dozviete ako rozvíjame duchovný život vo farnosti.
Kostol na Mariánskom námestí je akýmsi „predskokanom“ pre návštevníkov Trenčianskeho hradu.
Radi by sme vás informovali, že od 1. septembra 2025 do odvolania bude Farský kostol Narodenia Panny Márie z dôvodu prebiehajúcich rekonštrukčných prác na Mariánskom námestí UZATVORENÝ počas pracovných dní.
Sv. omše v nedeľu o 9.00 a 11.00 h zostávajú bez zmien, tzn. Zároveň od 1.
Kostol na Mariánskom námestí je akýmsi „predskokanom“ pre návštevníkov Trenčianskeho hradu.
Nachádza sa približne na polceste k nemu, takže je to príjemné miesto na vydýchanie sa a zároveň porozhliadnutie na okolie mesta.
Farský kostol Narodenia Panny Márie patrí medzi najhodnotnejšie a zároveň najstaršie sakrálne objekty v meste.
Spolu s karnerom, mestskou farou a bývalou zbrojnicou bol súčasťou mestského opevnenia, ktoré chránilo prístupovú cestu na hrad.
Kostol bol postavený v roku 1324, pravdepodobne na základoch ešte staršej stavby z polovice 13. storočia.
V roku 1364 získal kostol výnimočný a vzácny dar - pozlátenú gotickú monštranciu, ktorú daroval cisár Karol IV.
Stavba musela viackrát čeliť ničivým plameňom.
Počas Katzianerovho obliehania hradu v roku 1528 vypálili kostol spolu s neďalekým Karnerom sv. Michala.
Následne kostol v polovici 16. storočia prestavali talianski stavitelia v renesančnom duchu.
Z tohto obdobia pochádza aj bohato zdobený vstupný portál a kazateľnica.
Kvôli požiaru v roku 1886 bol farský kostol začiatkom 20. storočia opäť prestavaný.
Gotickú náhrobnú tabuľu zástavníka Martina Zimu z roku 1498 osadili do steny v predsieni kostola.
V ľavej bočnej lodi chrámu sa nachádza pohrebná kaplnka Ilešháziovcov z roku 1648, ktorú na podnet Jozefa Ilešháziho prestaval a vyzdobil Ľudovít (Ludwig) Gode, žiak rakúskeho sochára Rafaela Donnera (autor súsošia sv. Martina v Dóme sv. Martina v Bratislave).
Gode je autorom sochárskej skupiny Ukrižovania a portrétnej epitafnej dosky donátora Gašpara Ilešháziho.
Zo starého gotického zariadenia kostola sa zachovali dva fragmentálne zachované maľované oltárne krídla z čias okolo roku 1400 a fragment malého prenosného oltárika Panny Márie z roku okolo 1420, ktoré sú v Národnej galérii v Budapešti.
Ich zväčšené ilustrácie možno vidieť v expozícii Karnera sv.
Farské schody v Trenčíne