História Farnosti Trnava a Baziliky svätého Mikuláša

Medzi početnými trnavskými vežami sa vynímajú veže Dómu sv. Mikuláša. Stojí totiž na opticky najvyššom bode mesta. Bazilika sv. Mikuláša v Trnave stavali v rokoch 1380 - 1421 na mieste románskeho kostola z 11. storočia. Plynutím dejín sa z miestneho farského kostola stal významný chrám, neskôr katedrála aj pútnické miesto.

Bazilika svätého Mikuláša v Trnave

Vznik a vývoj Baziliky

Na mieste dnešnej baziliky stál už v 11. storočí menší farský románsky kostol s patrocíniom sv. Mikuláša. Aj nový kostol zasvätili rovnako sv. Mikulášovi, patrónovi obchodníkov. Dokončili ho v roku 1421, a hoci sa presne neuvádza, kto bol jeho svätiteľom, známe je aspoň meno vtedajšieho farského správcu. Autori publikácií venujúcich sa Bazilike sv. Mikuláša hovoria o nejednej zaujímavosti. Hlavným stavebníkom nového kostola bolo samotné mesto. Chrám mal totiž slúžiť ako hlavný mestský kostol.

V 16. storočí, v časoch osmanskej hrozby, sa stala Trnava sídlom ostrihomského arcibiskupa. Dovtedajší mestský Kostol sv. Mikuláša sa tak stal katedrálou a arcibiskup Mikuláš Oláh upravil chrám do honosnejšej podoby. Veže spočiatku neboli rovnako vysoké - severná bola nižšia ako južná. Najväčšie prestavby sa konali v 17. storočí. Najprv v rokoch 1618 - 1630 za čias arcibiskupa Petra Pázmaňa, keď sa upravil interiér do barokového slohu. Keď potom v roku 1666 požiar zasiahol severnú vežu, arcibiskup Juraj Pohronec Slepčiansky ju dal prestavať na výšku južnej veže. Odvtedy majú rovnakú podobu. Pozorné oko si všimne, že na vežiach sídlia namiesto krížov kohúty. Na mesto sa dívajú od 16. Je to pamiatka na donorov chrámu.

V auguste 2008 trnavský arcibiskup Ján Sokol vyhlásil pri slávnostnej svätej omši Dóm sv. V novembri toho istého roka zase pápež Benedikt XVI. povýšil chrám na baziliku minor. Aj v tomto Božom dome sa v minulosti pochovávalo. Aj tu sa nájde jedna rarita - epitaf, ktorý nepatrí klerikovi ani biskupovi, ale rytierovi a šľachticovi Jurajovi III. Drugetovi, manželovi mladšej dcéry Alžbety Bátoriovej Kataríny.

Architektúra a interiér Baziliky svätého Mikuláša

Výraznou pamiatkou mesta Trnava je Bazilika svätého Mikuláša. Nazýva sa niekedy aj ako Dóm svätého Mikuláša alebo Hrubý kostol. Opticky stojí na najvyššom bode mesta, na mieste niekdajšieho stredovekého trhoviska. Už v 11. storočí na mieste dnešného chrámu stál románsky kostol. Ale keďže sa Trnava rozrastala, tak v roku 1380 sa mesto rozhodlo pristúpiť k výstavbe nového kostola, ktorý bol postavený v gotickom štýle. Stavba bola dokončená v roku 1421.

Pôvodne bol kostol sv. Mikuláša trojloďový s hlavnou loďou a dvomi vedľajšími loďami. Neskôr v rokoch 1618 - 1630 bol rozšírený o bočné barokové kaplnky. Trnava sa stala v 16. storočí významným mestom, pretože sa sem v roku 1543 presťahovala Ostrihomská kapitula s arcibiskupom. Bolo to v čase, keď Turci napadli Uhorsko a Trnava a náš kostol sa stali až do roku 1820 centrom náboženského života v Uhorsku. V chráme sv. Mikuláša sa konali rôzne cirkevné snemy a arcibiskupi, ktorí tu pôsobili sú pochovaní pod kostolom.

Z pohľadu architektúry treba spomenúť niekoľko prvkov. Hlavné priečelie kostola je dvojvežové. Kostol má dĺžku 60 m, šírku 31 m, výška hlavnej lode je 18 m. V predsieni kostola sa zachovali pôvodné gotické nástenné maľby z konca 15. storočia. Nástenné maľby v hlavnej lodi sú novšie a pochádzajú zo začiatku 20. storočia. Hlavný oltár pochádza z roku 1814. Nad ním sú vitráže s rôznymi motívmi. Steny svätyne sú obložené drevom a dekorované klasicistickými vázami, vedľa ktorých sú busty svätcov.

Kostol mal pôvodne iba jednu vežu. Pri rozsiahlych opravách v rokoch 1562 - 1567 nastala zmena a kostol mal odvtedy dve veže. V tom čase bola severná veža o tretinu nižšia. Po veľkom požiari ju v roku 1676 zvýšili do rovnakej výšky južnej veže. Momentálne sa v južnej veži nachádzajú tri zvony: sv. Štefana, sv. Mikuláša a sv. Barbory.

V chráme sa nachádzajú 2 organy. Ten menší, ktorý je umiestnený na rozhraní svätyne a hlavnej lode je najstarším organom v Trnave a pochádza z roku 1783. Je dielom známeho staviteľa organov Valentina Arnolda. Na chóre sa nachádza veľký Riegerov organ, ktorý do kostola nainštalovali na začiatku 20. storočia.

V kostole máme tiež viacero kaplniek. Pri vstupe sú dve podvežové kaplnky, a to Kaplnka sv. Michala archanjela pod severnou vežou a Kaplnka Božského Srdca Ježišovho pod južnou vežou. Na severnej strane hlavnej lode sa nachádzajú 4 kaplnky (Svätého kríža, svätého Jána Nepomuckého, Panny Márie Trnavskej, sv. Alžbety). Na južnej strane sú to 3 kaplnky (sv. Jána Krstiteľa, Božieho tela, sv.

V roku 2008 bol kostol vyhlásený za Mariánske pútnické miesto Trnavskej arcidiecézy. Následne 24. októbra toho istého roku mu bol pápežom Benediktom XVI. udelený titul basilika minor. Z južnej strany kostola bol v roku 2010 sprístupnený najväčší archeologický objav posledných rokov - románsky karner z 11.

Pútnické miesto a zázračný obraz Panny Márie Trnavskej

Obraz Panny Márie Trnavskej

Koncom 16.st. bol prinesený do Trnavy obraz Panny Márie, namaľovaný na dreve, zhotovený podľa maľby v rímskom kostole sv. Alexeja a sv. Bonifáca. Maľba bola umiestnená vo farskom kostole sv. Mikuláša. Tento mariánsky obraz, ktorý roku 1629 arcibiskup a kardinál Peter Pázmány dal uložiť do kaplnky sv. Kríža, v lete roku 1663 sa zázračne potil krvou. V auguste 1698 trnavský občan Toren zložil základinu na sv. omše pri oltári Panny Márie slziacej. 5. júla, 10. a 11. augusta 1708 divotvorný obraz znova slzil a potil sa. Toho istého roku 27. Novembra sa skončilo vyšetrovanie výpoveďou 32 očitých svedkov, o čom bol zhotovený zápis. 19. decembra 1708 arcibiskup a kardinál Kristián August vyhlásil obraz za divotvorný, povoliac jeho verejnú úctu. O niekoľko dní bola Panna Mária slávnostne korunová, korunku dala zhotoviť manželka Palatína Esterházyho a A. Thúroczyová. Roku 1709 bola vydaná kniha o zázračných udalostiach.

Keď roku 1710 vypukol v Trnave a okolí skazonosný mor, mesto 1. septembra urobilo základinu na sobotňajšie sv. omše s Litániami. Ale napriek všetkým opatreniam mor neprestal a šíril sa. Preto magistrát mesta 20. novembra obrátil sa v mene celého obyvateľstva k obrazu s prísľubom každoročne svätiť sviatok Panny Márie. 21.novembra po procesii mestom s obrazom a slávnostnom Te Deu vo farskom chráme mor prestal. Od toho času svätí mesto Trnava a celé okolie 21.

Z roku 1739 pochádza strieborný rám obrazu s pamätným nápisom, ktorý znie: „Vera effigies B.M.V. in ecclesia cathedrali tyrnaviensis in hungaria lachrymantis et sudantis diebus 5. julli ac. 10. et 11. augusti 1708. Základný kameň tejto mariánskej kaplnky bol položený 3.júna 1739. Kaplnku dal postaviť arcibiskup Imrich Esterházy a 9.septembra 1741 bola slávnostne vysvätená. Na hlavný oltár bol daný obraz Panny Márie Trnavskej. Kaplnka je dielom chýrneho umelca Juraja R. Donnera. Umelecké mrežovanie, resp. jeho dolná časť je z roku 1765. Kaplnka bola roku 1778 renovovaná a v nej postavené dva oltáre ku cti sv. Jozefa a sv.

V ráme, v ktorom je milostivý obraz umiestnený, sa nachádza latinský nápis, ktorý v preklade znamená: Pravý obraz bl. Panny Márie v trnavskom katedrálnom chráme v Uhorsku, ktorá slzila a potila sa v dňoch 5. júla, ako aj 10. a 11. augusta 1708. Zhotovené v roku 1737.

Cirkevný hudobný spolok sv. Mikuláša v Trnave

Bohatý hudobný život stredovekej Trnavy, ako to dokladujú početné písomné pamiatky, predurčoval vznik organizovaného spolku, ktorý by systematicky rozvíjal hudobné tradície mesta. Kde inde by v tom čase hudobný život mal väčšie možnosti, než na cirkevnej pôde? Hudobný život stredovekej Trnavy a nové spoločenské podmienky prvej polovice 19. storočia, charakterizované vznikom meštianstva, predurčovali založenie organizovaného spolku, korý by systematicky rozvíjal hudobné tradície mesta. Z iniciatívy prepošta Mons. Ignáca Kunszta a mešťanostu Jána Pitroffa bol v roku 1833 založený Hudobný spolok (Musikverein). Začiatky spolku boli neľahké a jeho činnosť nespĺňala pôvodné predstavy. Preto v roku 1838 došlo k reorganizácii spolku. Vznikol Cirkevný hudobný spolok (Kirchenmusikverein).

Spolok mal zakladajúcich, podporujúcich, čestných a činných členov. Za kapelníka bol vymenovaný František Xaver Albrecht a koncertným majstrom Ján Czarda. Medzi čestných a podporujúcich členov patrili gróf C. Eszterházy de Galanta, grófka A.Brunswicková, gróf Apponyi, A.Gebauer, markíza E.Erba-Odescalchi, ktorá aj v spolku účinkovala a mnoho ďalších.

Okrem koncertov v meste členovia spolku účinkovali aj v kostole sv. Mikuláša, kde sa k nim pridával organista a regenschori, ktorí boli zamestnancami cirkvi. Organistom bol Ernest Patka a funkciu regenschoriho zastávali Anton Belohlávek (do r. 1840), Ján Beránek (1840 - 1846) a Ján Czarda (od r. 1846). Činnosť spolku skončila v roku 1848. Pôsobenie členov spolku v kostole sv. Mikuláša nepochybne pokračovalo i nad'alej. Meruôsme roky utlmili spolkovú činnosť. Nie však nadlho.

Už v roku 1852 sa začalo v Trnave formovať a v roku 1859 i oficiálne zahájilo činnosť nové hudobné združenie Trnavský mužský spevácky spolok so zbormajstrom Jánom Czardom. V polovici 60-ich rokov Jána Czardu vystriedal Alexander Kapp. Dá sa oprávnene predpokladať, že mnohí členovia tohoto spolku účinkovali aj na chóre dómu sv. Mikuláša o to viac, že po smrti A. Kappa v roku 1876 sa zbormajstrom spolku stal František Otto Matzenauer, ktorý v tom čase vykonával aj funkciu regenschoriho. V tejto funkcii neskôr pôsobili aj jeho synovia František a najmä Vojtech, ktorí však s chórom nedosiahli takú úroveň ako ich otec.

V roku 1909, po príchode Mikuláša Schneidra-Trnavského do rodnej Trnavy, nastal v hudobnom živote mesta zásadný obrat. V roku 1913 bol menovaný za regenschoriho. Okrem povinností pri liturgii začal organizovať koncerty cirkevnej hudby a podstatnou mierou prispel k obnoveniu činnosti spolku, ktorý sa oficiálne konštituoval v roku 1928. Už samotná prítomnosť M.Schneidra-Trnavského vytvárala predpoklady na výrazné zvýšenie interpretačnej kvality spolku. Nádeje trnavskej svetskej i cirkevnej pospolitosti boli vrchovato naplnené. Z M.Schneidra-Trnavského sa postupne stala najvýznamnejšia osobnosť trnavského hudobného života.

V roku 1927 prišiel ako organista mladý absolvent konzervatória Július Nagy a zotrval na tomto mieste až do roku 1984. V novodobej histórii spolku je Július Nagy posledným, ktorý ako organista účinkoval počas každodennej liturgie a zároveň aj v spolku. Počas pôsobenia M.Schneidra-Trnavského pôsobil do roku 1952 ako pomocný dirigent, hráč na sláčikových nástrojoch i ako organista aj Eugen Gasselséder. M.Schneider-Trnavský viedol hudobno-spevácke teleso ako dirigent, pedagóg a skladateľ celých 45 rokov. V roku 1954 sa zo zdravotných dôvodov vzdal aktívnej činnosti v spolku. Toto obdobie činnosti spolku je nepochybne zlatou érou cirkevného hudobného života Trnavy a patrí jej čestné miesto aj v histórii samotného mesta.

Po abdikácii M.Schneidra-Trnavského bol vedením chóru poverený Daniel Bulla, známy veľkými zásluhami v rozvoji zborovej interpretačnej činnosti na Slovensku. Chór viedol až do roku 1980, kedy sa zo zdravotných dôvodov vzdal vedenia chóru. Od roku 1980 až doteraz je regenschorim Ladislav Vymazal. Okrem činnosti dirigenta a zbormajstra vykonáva aj funkciu tajomníka spolku. Pri príležitosti svojho významného životného jubilea, 80.

Po smrti Júliusa Nagya nastúpila na miesto organistu Oľga Mária Zárubová (rod. Hradská). Po dvoch rokoch ju vystriedal Doc. Ing. Fedor Svatý CsC., člen zboru od roku 1947, ktorý toto miesto zastával 10 rokov. Ako zanietený a erudovaný muzikant sa zaslúžil o premiérové uvedenie mnohých diel aj ako príležitostný dirigent. Od roku 1995 do roku 2002 sa za manuálom organu striedali Oľga Mária Hradská, Ivona Matúšová, Peter Vymazal (od roku 1998), Marcel Zachar a neskôr Eva Veselská (od roku 2010).

O vôbec prvú oficiálnu nahrávku na kompaktnom disku sa v roku 1997 zaslúžil Jozef Kudri. Ako zakladajúci dirigent Trnavského komorného orchestra a súčasne člen Spolku naštudoval v spolupráci oboch telies diela svojho učiteľa Mikuláša Schneidera - Trnavského a vytvoril tak hodnotné umelecké dielo.

Po roku 1948 v dôsledku spoločenskej klímy bola činnosť cirkevných spolkov potláčaná. Náš spolok však ani po jeho zrušení v roku 1951 svoju činnosť neprerušil a pokračoval ako Chrámový zbor a orchester dómu sv. Mikuláša v Trnave. Registráciou na MVSR v auguste 1993 sa spolková činnosť formálno-právne obnovila. Spolok prijal názov Rímsko-katolícky cirkevný hudobný spolok sv. Mikuláša v Trnave. Na potvrdenie kontinuity činnosti spolku boli do stanov vložené aj tradičné ustanovenia zo stanov prvého spolku z roku 1833.

Predsedom spolku je vždy primátor Trnavy - aktuálne je to Ing. Vladimír Butko, ktorý strieda v tejto funkcii doterajšieho primátora Ing. Štefana Bošnáka, ktorý zastával túto funkciu v rokoch 1994 - 2010. Čestným predsedom je dekan farnosti Trnava-mesto. V súčasnosti je to prof. ThDr. Stanislav Vojtko, ktorý v roku 2013 vystriedal PhD. ThLic. Marcela Kubinca. Protektorom spolku je od roku 2013 J.E. Mons. Ján Orosch, trnavský arcibiskup. V zmysle tradície sú títo funkcionári čestnými členmi spolku. Napriek tomu - alebo práve preto - znamenajú pre činných členov spolku morálne povzbudzovanie na poli cirkevnej hudobnej činnosti.

Po odchode prof. ThDr. Stanislava Vojtka z postu trnavského farára, na valnom zhromaždení spolku, konanom dňa 5.11.2022 prijal túto funkciu nový dekan - farár p. Mgr. Jozef Gallovič. Funkciu predsedu prijala zástupkyňa primátora mesta Trnava p.PhDr. Eva Nemčovská, PhD., MPH. Na tomto Valnom zhromaždení sa zmenila aj štruktúra výkonných štatutárov, ktorými sú podpredseda a tajomník. Do funkcie podpredsedu bol zvolený dlhoročný člen výboru spolku, p. JUDr. Jozef Opatovský a do funkcie tajomníka Ing.

Prehľad funkcionárov Rímsko-katolíckeho cirkevného hudobného spolku sv. Mikuláša v Trnave v roku 2022:

tags: #farnost #trnava #facebook