Svätý Augustín: Život a Dielo

Svätý Augustín, známy aj ako Aurelius Augustinus, patrí medzi najväčších učencov Cirkvi. Je známym filozofom, teológom a predchodcom mnohých moderných filozofických a teologických smerov a rôznych moderných vied. Sv. Augustín (Aurelius Augustinus) patrí medzi najväčších učencov Cirkvi.

Svätý Augustín od Philippe de Champaigne

Život svätého Augustína

Aurelius Augustinus sa narodil v roku 354 v Tagaste, starobylom meste rímskej koloniálnej provincie Numídia, neďaleko severoafrického pobrežia (terajšie Alžírsko). Jeho otec bol dosť neúspešným obchodníkom s ctižiadostivosťou príznačnou pre vyššiu strednú vrstvu. Jeho matka Monika bola ženou veľkej viery a odhodlania, úplne oddanou kresťankou, ktorá svojím nezávislým myslením a konaním predbehla svoju dobu. Pre svoje hrdinské vlastnosti, ktoré zobrazil jej syn vo Vyznaniach, sa Monika v Katolíckej cirkvi uctieva ako svätica a jej spomienka je 27. augusta, deň pred spomienkou svätého Augustína.

Augustín patril medzi tých, ktorí čakali na vhodný čas, aby sa formálne prihlásili na krst. Ten sa podľa obyčaje udeľoval deťom len v nebezpečenstve smrti. Keď už bol vo veku, v ktorom mohol požiadať o krst, stal sa nespútaným a oslnivým členom inteligencie upadajúcej Rímskej ríše. Zanechal vieru, ktorú sa mu matka pokúšala odovzdávať, zvolil si život nemorálneho svetáctva a ako mladý študent rétoriky sa stal stúpencom manichejcov, dosť exotickej sekty, ktorá všetky hmotné veci považovala za prekážky duše na jej ceste k dualistickému princípu božstva dobra a zla. Vo Vyznaniach sa Augustín priznáva aj k neresti, ktorá sa bežne vyskytuje v detskom veku, ale keď sa zavčasu neodstráni, môže viesť k vážnemu pokriveniu charakteru.

Čoskoro sa Augustín po dvadsiatom roku života usadil s konkubínou, ktorej bol verný a so synom Adeodatom. Bol znechutený manicheizmom, pretože neponúkal žiadne možnosti duchovného rastu. Ako úspešný učiteľ rétoriky vyučoval v severnej Afrike, v Ríme a napokon v Miláne. Augustín sa ľahko učil. Niektoré školské predmety, napr. matematiku a gréčtinu, nemal rád, ale zasa z latinskej literatúry sa vedel naučiť naspamäť celé dlhé state klasických básnikov, najmä Vergília.

Z Augustínových narážok vo Vyznaniach sa zdá, že mu rodičia venovali viac starostlivosti a peňazí ako iným súrodencom. Hlavným dôvodom bolo chlapcovo mimoriadne nadanie, pre ktoré si na ňom rodičia veľmi zakladali.

Obrátenie svätého Augustína

OBRÁTENIE SV. 4. Z jeho vlastných diel, najmä tých, ktoré napísal v samote Kassiciaka pred svojím krstom, poznáme púť jeho obrátenia. No spoznávame ju predovšetkým z jeho slávnych Vyznaní, ktoré sú zároveň autobiografiou, filozofiou, teológiou, mystikou a poéziou. V nich ľudia, smädní po pravde a vedomí si vlastných obmedzení, našli a nachádzajú samých seba. Už vo svojej dobe ich autor považoval za najznámejšie zo svojich diel. „Ktoré z mojich diel“, píše na konci svojho života, „mohlo byť najznámejšou a najobľúbenejšou knihou, ak nie moje Vyznania?“ História nikdy nepoprela, ale naopak, zoširoka potvrdila tento úsudok.

Aj dnes sú Vyznania sv. Augustína veľmi čítané a svojou bohatou introspekciou a náboženským zanietením pôsobia v hĺbke, otriasajú a pohýnajú. A nielen veriacich. Aj taký, čo nemá vieru , ale hľadá aspoň nejakú istotu, ktorá by mu dovolila pochopiť seba samého, svoje hlboké túžby, svoje súženia nachádza výhody z čítania tohto diela. Vie sa, že toto obrátenie malo celkom jedinečný priebeh, pretože sa nejednalo o dosiahnutie katolíckej viery, ale o jej znovuzískanie.

Napriek tejto láske k pravde, Augustín upadol do vážnych chýb. Prvý omyl mladého Augustína teda spočíva v istom racionalistickom duchu, pre ktorý žil v presvedčení, „že netreba nasledovať tých, čo prikazujú veriť, ale tých, čo učia pravdu.“ S týmto duchom čítal Sväté písmo a cítil sa odstrčený tajomstvami, ktoré obsahuje, lebo tieto tajomstvá je potrebné prijať s pokorou viery. Keď potom rozprával svojmu ľudu o tomto momente svojho života, povedal: „Ja sám som bol svojho času oklamaný, keď som sa ako mladý priblížil prvýkrát ku Svätému písmu. Priblížil som sa nie s úctou a pokorným hľadaním, ale s domýšľavosťou toho, kto chce debatovať.

Práve vtedy natrafil na manichejcov, počúval ich, nasledoval ich. Hlavným dôvodom bol prísľub manichejcov, že vstupom k nim „odsunie nepríjemnú autoritu Cirkvi“. Z tohto nebezpečného postoja ho povzniesla samotná láska k pravde, ktorá prebývala v jeho duchu. Pochopil, že rozum a viera sú dve sily určené spolupracovať, aby tak doviedli človeka k poznaniu pravdy, pretože každá z nich má svoj primát: viera dočasný a rozum absolútny, „pre dôležitosť je prvý rozum, v poriadku času je prvá autorita viery“.

Pochopil, že viera pre svoju istotu potrebuje božskú autoritu. Augustín nikdy nepochyboval, že táto autorita nie je iná ako práve Kristova, najvyššieho Majstra. S pomocou platónskych filozofov sa oslobodil od materialistickej koncepcie bytia, ktorému sa naučil v manicheizme: „Napomenutý týmito spismi k tomu, aby som sa vrátil k sebe samému, vstúpil som do vnútra svojho srdca.

Na tomto bode by sa mohlo povedať, že došiel k cieľu, ale ešte to tak nebolo; nástrahy novej chyby ho obmotali. Bola to domýšľavosť, že k blaženému vlastneniu pravdy mohol dospieť len svojimi prirodzenými silami. Osobná nevydarená skúsenosť ho presvedčila o opaku. Pochopil, že iné je poznať cieľ a iné dosiahnuť ho. Aby našiel potrebné sily a cestu, „hodil som sa s najväčšou pažravosťou“, píše on sám, „na ctihodné Písmo Tvojho Ducha, a predovšetkým na apoštola Pavla.“ V Pavlových listoch objavil Krista Učiteľa, ako ho vždy uctieval, ale aj Krista Vykupiteľa, vtelené Slovo, jediného prostredníka medzi Bohom a ľuďmi.

FILOZOFIA - Augustín

Predsa však jeho putovanie ešte nebolo ukončené. Nie žeby mu bolo zakázané oženiť sa - to Augustín vedel veľmi dobre - ale nechcel byť kresťanom katolíkom inak ako zrieknutím sa aj vysnívaného ideálu rodiny a venovaním sa s „celou“ dušou láske k Múdrosti a jej získaniu. Takto Augustín rozpráva o svojom pokojnom a pevnom rozhodnutí: „Prišli sme k mojej matke a vyjavili sme jej svoje rozhodnutie, tešila sa z neho; rozpovedali sme jej ako sa vyvinuli udalosti, víťazne jasala. A začala Ti dobrorečiť, lebo môžeš urobiť viac, ako žiadame a chápeme (Ef 3,20). Videla, že si jej doprial voči mne omnoho viac, než žiadala svojimi zbožnými nárekmi a slzami.

Od tej chvíle sa začal pre Augustína nový život: skončil školský rok - prázdniny vinobrania boli blízko - a utiahol sa do samoty Kassiciaka. Na konci prázdnin sa vzdal vyučovania, na začiatku roku 387 sa vrátil do Milána, zapísal sa medzi katechumenov a v noci na Bielu sobotu - 24 apríla - bol pokrstený biskupom Ambrózom, ktorý svojím kázaním ovplyvnil Augustínov život. „Boli sme pokrstení a rozplynul sa od nás nepokoj minulého života. V tých dňoch som sa nevedel nasýtiť uvažovania plného úžasu o hlbokých plánoch spásy ľudského pokolenia“. Jediným Augustínovým prianím po krste bolo nájsť vhodné miesto, kde by mohol žiť spolu so svojimi priateľmi a podľa „svätého predsavzatia“ slúžiť Pánovi.

Našiel ho v Afrike, v Tagaste, svojej rodnej krajine, kam prišiel po smrti svojej matky v Ostii Tiberskej a niekoľkomesačnom pobyte v Ríme, kde venoval mnoho času pozorovaniu mníškeho života. Keď dorazil do Tagasty „zriekol sa svojich dobier a spolu s tými, ktorí sa k nemu pripojili, žil pre Boha v pôstoch, modlitbách, dobrých skutkoch a rozjímal deň a noc Pánov zákon.“ Zanietený milovník pravdy chcel venovať svoj život askéze, kontemplácii, intelektuálnemu apoštolátu.

Po troch rokoch zostúpil do mestečka Hippo, aby hľadal miesto, kde by založil kláštor a mal v tejto príležitosti stretnúť aj priateľa, ktorého dúfal získať pre rehoľný život. K svojmu nemilému prekvapeniu ho tam však vyvolili a vysvätili za kňaza. Ale Augustín sa nezriekol svojho ideálu: žiadal a dosiahol založenie kláštora, monasterium laicorum v ktorom žil, a z ktorého vyšli mnohí kňazi a biskupi pre celú Afriku. Po piatich rokoch sa stal biskupom a premenil biskupstvo na kláštor: monasterium clericorum. Ideál, ktorý ho zaujal vo chvíli obrátenia, už nikdy nezanechal ani ako kňaz a biskup.

Dielo svätého Augustína

Sv. Augustín zanechal rozsiahle dielo, ktoré zahŕňa filozofické, teologické a pastoračné spisy. Medzi jeho najvýznamnejšie diela patria:

  • Vyznania (Confessiones): Autobiografické dielo, v ktorom Augustín opisuje svoj život, hľadanie pravdy a obrátenie na kresťanstvo.
  • Boží štát (De civitate Dei): Teologicko-filozofické dielo, v ktorom Augustín analyzuje dejiny ľudstva a vzťah medzi Božím a pozemským štátom.
  • O Trojici (De Trinitate): Teologické dielo, v ktorom Augustín rozoberá tajomstvo Najsvätejšej Trojice.

Okrem týchto diel napísal množstvo ďalších spisov, listov a kázní, ktoré mali veľký vplyv na vývoj kresťanského myslenia.

Svätý Augustín, biskup a učiteľ Cirkvi, je autorom viacerých významných diel. Boží štát, Vyznania a O Trojici patria medzi najrozšírenejšie diela nielen kresťanskej, ale aj svetovej literatúry.

Spiritualita svätého Augustína

Juraj Pigula uvádza dvanásť bodov svätcovej spirituality, pričom podotýka, že by ich mohlo byť dvakrát viac. Zameriava sa však na tie, ktoré sa dotýkajú najväčších hĺbok spirituality a sú to: Boh, Cirkev, Biblia, Kristus, pokora, politika, Eucharistia, priateľstvo, vnútorný život, modlitba, bratská láska a ťažkosti.

101 myšlienok svätého Augustína pre pohladenie duše. Bola to výrazná osobnosť rímskej civilizácie a raného kresťanstva na sklonku staroveku. Pochádzal zo severnej Afriky. Vzdelanec, učiteľ, sveták, konvertita, biskup, skvelý rečník, horlivý kazateľ a plodný spisovateľ. No najmä veľký hľadač pravdy o živote, o Bohu, o svete, o človeku, o láske, o slobode.

Vplyv svätého Augustína

Svätý Augustín patrí medzi najvplyvnejších mysliteľov v dejinách kresťanstva a západnej civilizácie. Jeho diela ovplyvnili vývoj teológie, filozofie, etiky a politického myslenia. Mnoho jeho myšlienok sa stalo základom kresťanskej doktríny a jeho spisy sú dodnes študované a prekladané.

Veril, že človek pre svoju slobodu nevyhnutne potrebuje Kristovu milosť, pomohol sformulovať doktrínu pôvodného hriechu a jeho myšlienky do základov ovplyvnili stredoveký svetonázor.

Život svätého Augustína - Prehľad
Rok Udalosť
354 Narodenie v Tagaste (Numídia, severná Afrika)
370 Otec Patrícius prijíma krst
371 Štúdium rétoriky v Kartágu, smrť otca
372 Narodenie syna Adeodata
384 Odchod do Milána, stretáva sa s biskupom Ambrózom
386 Obrátenie na kresťanstvo
387 Krst biskupom Ambrózom v Miláne, smrť matky Moniky v Ostii
391 Vysvätený za kňaza v Hippo Regius
396 Stáva sa biskupom v Hippo Regius
430 Smrť v Hippo Regius počas obliehania Vandalmi

Mapa severnej Afriky s vyznačeným mestom Tagaste

tags: #svaty #augustin #ruky