Územie trstenského chotára bolo osídlené už v praveku. Svedčí o tom aurignacké nálezisko z paleolitu, neolitické sídlo bukovohorskej kultúry i archeologické nálezy z hallštattskej železnej doby a z doby rímskej. Dávna prítomnosť Slovanov na tomto území je doložená zvyškami slovanského osídlenia z 9. - 12. storočia.
Poloha Trsteného pri Hornáde na mape Slovenska
Trstené pri Hornáde, pôvodne stará slovenská dedina Saka, patrilo do 2. polovice 13. storočia ku kráľovskému hradu Abaujvár. Už názov dediny Saky nasvedčuje, že jej pôvodnými obyvateľmi boli Slovania. Saka (Zaka) je prvýkrát písomne spomenutá v tzv. varadínskom registri už r. 1215. Jej obyvatelia sú v ňom spomínaní ako „VILLANI“, t. j. dedinčania. Saka sa v polovici 13. storočia vyľudnila (pravdepodobne za tatárskeho vpádu r.1241).
Mladší kráľ Štefan V., ktorý vládol spolu so svojím otcom Belom IV. r. 1265 neobývané územie Saky daroval svojim služobníkom Hertvikovi (Hertwyg), kastelánovi hradu Tubul a jeho bratovi Herrikovi (Herricus). Nový názov, ktorý iste vznikol podľa trstinného charakteru tejto zeme pri Hornáde, sa po prvýkrát objavuje r. 1270 v listine opisujúcej hranice dedín Čane a Vyšného Gyňova. Nádošť sa v nej uvádza ako susedná dedina spomínaných dvoch obcí.
Pomenovanie Trsteného pri Hornáde sa v rôznych listinách a dokumentoch zachovalo takto :
- v r. 1215, 1265, 1282 Zaka,
- r. 1270 Nadasd,
- v r. 1332 - 1337 Nadasyo,
- v r. 1347, 1359, 1416, 1427, 1468 Nadosd,
- r. 1773 po maďarsky Nádosd,
- r. 1808 po slovensky Nádossec,
- r. 1906 slovensky Nádošť,
- 1920 Nádošť,
- od r. Trstené pri Hornáde.
Do konca 13. storočia sa v Trstenom pri Hornáde vystriedalo viacero zemepánov. Koncom 13. a začiatkom 14. storočia sa obec i celé panstvo (okrem Trsteného pri Hornáde doň patrili dediny: Ždaňa, Skároš, Bohdanovce, Vyšný a Nižný Čaj, Olšovany, Košická Polianka, Trsťany, časť Krásnej nad Hornádom a Šarišské Lužianky) dostalo do rúk tzv. nádošťskej vetvy Abovcov. Po smrti posledného z nich, Dominika, ktorý nemal mužských potomkov, (asi r. 1333) nádošťské panstvo dal kráľ Karol Róbert z Anjou r. 1335 palatínovi Viliamovi Drugethovi.
Časť trstenského majetku, Olšovany, Nižný a Vyšný Čaj palatín Drugeth odstúpil r. 1337 vdove po zomrelom Dominikovi, jeho sestre a dcére. Že to bola v stredoveku dôležitá dedina svedčí aj to, že sa tu vyberali mýto (tributum), ako je uvedené v listine z r. Pri vyberaní portálnej dane r. 17.
Obyvateľstvo obce bolo do 17. storočia prevažne rímsko-katolíckeho vierovyznania. Nový rímsko-katolícky kostol v Trstenom pri Hornáde, ktorý je zasvätený sv. Anne dala vybudovať zemepánska rodina Czeczeyovcov. Počas náboženských vojen loď kostola zhorela, ostala len svätyňa a sakristia. Náboženské a protiturecké vojny, stavovské povstania a časté epidémie mali za následok veľký úbytok obyvateľstva.
Po skončení povstania Františka Rákociho II. ( v r. Roku 1715 tu žili len 3 sedliacke a 7 želiarskych rodín. O 5 rokov neskôr dedina mala dokonca len 6 poddanských usadlostí. Pri súpise cirkví a farárov v r. 1746 tu napočítali 90 rímsko-katolíkov, 97 grécko-katolíkov, 4 luteránov, 49 kalvínov a 95 detí, spolu 245 osôb.
Keďže rímsko a grécko-katolíci v tej dobe rozprávali prevažne po slovensky a kalvíni po maďarsky, môžme usúdiť, že už v 1. polovici 18. storočia Trstené pri Hornáde bolo slovensko-maďarskou dedinou s prevahou Slovákov. Pôvodný gotický rímsko-katolícky kostol sv. Anny z r. 1478 prestavali v barokovo-klasicistickom slohu r. 1756. Renesančný kaštieľ zo 17. storočia upravili v klasicistickom slohu r. 1832.
Kaštieľ v Trstenom pri Hornáde
Pri sčítaní obyvateľov r. 1828 v Trstenom pri Hornáde napočítali 1 208 osôb žijúcich v 123 domoch. Trstenčania v tej dobe boli poväčšine Slováci rímsko-katolíckeho vierovyznania. Väčšina obyvateľov obce sa živila roľníctvom. Po revolúcii v r. 1848 - 1849 mnohí naďalej pracovali ako poľnohospodárski robotníci - deputátnici na miestnych veľkostatkoch.
Pred 1. svetovou vojnou boli v Trstenom pri Hornáde 3 veľkostatky: Ištványiho, Šimonov a Gedeonov. Posledné dva mali v rukách židovskí nájomcovia. V dôsledku rôznych epidémií ( najmä cholery v r. 1831, 1836, 1873 a 1874 ) a vysťahovalectva sa počet obyvateľov Trsteného pri Hornáde znížil na 958 ľudí v r. 1910.
V lete r. 1919 dedinu na krátky čas obsadili vojaci maďarskej Červenej armády. Vznik Česko - Slovenska privítala väčšina obyvateľov obce s očakávaním zlepšenia hospodárskej situácie i sociálnych a národnostných pomerov. Trstenčania aj za 1. ČSR boli prevažne roľníkmi a poľnohospodárskymi robotníkmi. Podľa údajov v obecnej kronike v grófskom kaštieli po vojne žil statkár Lawrent Kováč.
Časť panských majetkov v chotári obce bola za povojnovej pozemkovej reformy r. 1920 rozparcelovaná a odpredaná štátom tunajším roľníkom. Z remesiel v Trstenom pri Hornáde poznali hlavne tie, ktoré úzko súviseli s poľnohospodárskou výrobou - kováčstvo a kolárstvo. V obci mali aj stolára, obuvníka i kopača studní. Trstenčanky boli známe ako šikovné tkáčky. Početný stav obyvateľov Trsteného pri Hornáde za 1. ČSR mierne narastal. Kým r. 1921 tu napočítali 1 082 osôb, r. 1930 už 1 142 osôb.
V politickom živote sa Trstenčania až do okupácie r. 1938 orientovali (podľa obecnej kroniky a slov žijúcich pamätníkov) najmä Sociálnodemokratickú stranu a Hlinkovú slovenskú ľudovú stranu. Po Viedenskej arbitráži aj Trstené pri Hornáde pripadlo Maďarsku. Maďarské vojsko, žandári a úradníci prišli do obce 10. novembra 1938. Ihneď sa začalo s násilnou maďarizáciou slovenskej väčšiny tu žijúceho obyvateľstva. Maďarský jazyk sa stal úradným i vyučovacím jazykom na tunajšej štátnej ľudovej škole.
Počas oslobodzovacích bojov v novembri a decembri 1944 dedina utrpela veľké škody. Bombami a delostreleckými granátmi bol zničený najmä nižný koniec obce ( smerom k Maďarsku ). Pritom zahynulo 5 civilistov ( Alžbeta Drotárová, Mária Pálfyová, Helena Karajošová, Imrich Ruščák a 12 - ročný chlapec z rodiny Deákovcov ). Obec bola oslobodená 18. decembra 1944. Keďže v okolí dediny sa naďalej viedli tuhé boje, obyvatelia museli evakuovať najmä do blízkych maďarských dedín. Domov sa vrátili až 2. februára 1945. Správy obce sa ujal Miestny národný výbor v Trstenom pri Hornáde. Jeho prvým predsedom bol František Bartko.
Kostol sv. Anny
- Patrocínium: sv. Anna
- Vznik: najneskôr polovica 15. storočia
Tunajší kostol mali postaviť v roku 1458, chrám v obci ale stál už v prvej tretine 14. storočia, keďže sa spomína v súpise pápežských desiatkov z rokov 1332 - 1337, kedy tu pôsobil kňaz Jakub. Objekt postavili na miernej vyvýšenine ako jednoloďovú orientovanú stavbu. V búrlivom 17. storočí mal kostol vyhorieť a istý čas neopravený chátral. V roku 1756 sa uskutočnila veľká oprava a prestavba v barokovom štýle vďaka podpore miestneho zemepána Ladislava Soósa. Súčasnú podobu nadobudol chrám v roku 1789, keď k západnému priečeliu pristavali vežu.
Oprava strechy a výmaľba interiéru sa vykonali krátko po druhej svetovej vojne. Opravy a výmaľba chrámu sa uskutočnili aj v rokoch 1985 - 1986 a tiež v rokoch 2009 - 2012. Kostol napriek prestavbám predstavuje peknú ukážku stredovekej sakrálnej architektúry 15. storočia. Osídlenie na tomto území je starobylé, obec sa ešte pod starým názvom Zaka/Saka spomína už v roku 1215. Už ako vyľudnenú ju mladší kráľ Štefan daroval za verné služby Hertwikovi a jeho bratovi Herrikovi.
Nie je jasné, nakoľko a či vôbec sa v hmote dnešnej stavby zachoval starší kostol spomínaný v súpise pápežských desiatkov z rokov 1332 - 1337. V literatúre sa uvádza, že kostol prestavali v 15. storočí členovia rodu Czeczeyovcov, na západnom portáli sa však nachádza erb Drugethovcov. Stredovekú podobu si dodnes zachovalo predovšetkým presbytérium datované do druhej polovice 15. storočia. Zaklenuté je hviezdicovou klenbou, ktorá dosadá na zdobené konzoly.
Kostol sv. Anny v Trstenom pri Hornáde
Obec Trstené pri Hornáde (maď. Abaújnádasd) sa nachádza cca 20 km južne od Košíc na ľavom brehu Hornádu. Kostol stojí v oplotenom ale prístupnom areáli na východnom okraji obce.
Prehľad historických udalostí a zmien názvu obce
| Rok | Názov obce | Udalosť |
|---|---|---|
| 1215, 1265, 1282 | Zaka | Prvá písomná zmienka, pôvodný názov |
| 1270 | Nadasd | Názov v listine o hraniciach obcí |
| 1332-1337 | Nadasyo | Záznam v pápežských desiatkoch |
| 1347, 1359, 1416, 1427, 1468 | Nadosd | Rôzne listiny |
| 1773 | Nádosd | Maďarský názov |
| 1808 | Nádossec | Slovenský názov |
| 1906 | Nádošť | Slovenský názov |
| 1920 | Nádošť | Názov po vzniku ČSR |
| - | Trstené pri Hornáde | Súčasný názov |