História rímskokatolíckej farnosti vo Vrábľoch a jej okolí je bohatá a siaha hlboko do minulosti. Tento článok sa zameriava na dôležité udalosti a osobnosti, ktoré formovali náboženský život v tejto oblasti.
Kostol vo Vrábľoch
Začiatky kresťanstva v okolí Vrábeľ
Príchodom Konštantína a Metoda na územie Veľkej Moravy začína pre Slovanov prelomový proces v christianizácii. Nakoľko Ohaj sa nachádzal v blízkosti Nitrianskeho kniežatstva, je pravdepodobné, že najstaršia tradícia kresťanstva a cirkvi v obci siaha až do tohto obdobia.
História kostola v Ohaji
O výstavbe prvého kostolíka v osade nie sú známe okolnosti. História uvádza, že po tureckých nájazdoch bol pôvodný kostolík v Ohaji zničený. Ku koncu 17. storočia nastúpil do miestnej farnosti prvý kňaz, ktorého meno poznáme, 31. marca 1691 - Vojtech Pataky ( od jeho účinkovania sú známe mená všetkých nasledujúcich farárov a správcov farnosti ). Za pastorácie Mikuláša Borossa ( 1737 - 1757 ) kostol prestavbou zväčšili. Počas účinkovania farára Antona Kaprinaiho ( 1782 - 1816 ) kostol znova rekonštruovali. Odstránili pôvodnú drevenú povalu v chrámovej lodi a vymurovali klenbu. V roku 1795 na Bielu sobotu počas svätenia ohňa vznikol požiar.
Popis kostola v Malom Ohaji v 18. storočí
V kanonickej vizitácii z 15. júna 1780 sa uvádza:
„Kostol obce Malý Ohaj stojí na vŕšku vzdialenom od obce asi na 600 krokov. Je k nemu dobrý prístup a nie je nebezpečie požiaru. Svätyňa je 3 siahy dlhá i široká a tiež toľko vysoká. Klenba nie je maľovaná. Mriežky sú z mäkkého dreva a v dosť biednom stave. Chrámová loď je dlhá 12 aj pol siahy, vysoká 4 a široká 5 siah. Chorus je postavený z mäkkého dreva a zafarbený na modro. Kostol má 5 okien. Vnútorné zariadenie tvorí hlavne kazateľnica, ktorá je umiestnená uprostred steny svätyne na evanieliovej strane. Dookola sú štyria evanjelisti a nad baldachínom kazateľnice sú štyria učitelia Cirkvi. Oltáre sú tri. Hlavný je zasvätený Všetkým svätým, na ktorom je položených 8 medených svietnikov a prenosný oltárny kameň. Druhý oltár je zasvätený Sedembolestnej Matke Božej. Je tiež vymaľovaný a pozlátený.
Vo vizitačnej správe sa tiež uvádza, že meno staviteľa nie je známe a nemožno tento stánok Boží ďalej rozširovať, nakoľko má slabé nosné múry. Výročná poklona trvajúca 24 hodín býva 22. októbra.
Niekoľko rokov po Holčekovom Odchode hrozilo neudržiavanému ohajskému kostolu zrútenie. Miestni konšeli spolu s farárom Štefanom Emérym, urýchlene rozhodli, že treba vybudovať nový a väčší stánok Boží. V roku 1872 sa začalo s prípravnými prácami. S veľkou slávou položili 6. októbra základný kameň, pod ktorý uložili pamätnú listinu s podpismi predstaviteľou obce a cirkvi. Stavba rástla, z pôvodného chrámu zostala iba veža, ktorú dostavali viac do výšky. Zeman Imrich Benkovič dal v Pešti namalovať obraz sv. Imricha. Farár Eméry preto podal ostrihomskému arcibiskupovi žiadosť o zmenu patróna ešte nedostavaného kostola. V žiadosti uviedol, že obraz stál 700 florénov. Pôvodný rozpočet na kostol bol 11000 florénov, v konečnom dôsledku stavba vyšla 16311 florénov. S peniazmi na stavbu neboli vážne problémy, nakoľko v močarisku Sík rástla trstina, ktorú speňažovali. Posledné úhrady za stavbu zrealizovali v roku 1876, kedy kostol odovzdali do používania. Podoba vtedajšieho chrámu sa s menšími úpravami zachovala dodnes.
Juraj Holček: Štúrovec a národný buditeľ
Príchodom farára Juraja Holčeka ( 1848 - 1865 ), štúrovca a národného buditeľa a člena spolku Tatrín, sa pozdvihol celkový obraz dediny. Holčekove snahy sa v Ohaji nepodarilo zrealizovať. So svojou iniciatívou však nevyšiel naprázdno. V roku 1862 položil základný kameň kostola v Hule. Počas svojho 17 ročného účinkovania sa stretával so slovenskými študentmi, národními buditeľmi a literárnymi pracovníkmi. Juraj Holček so všetkými vtedajšími národnými a literárnymi pracovníkmi a sám bol pri tom literárne činný. Ján Francisci spomína na Holčeka, keď opisuje, ako viedol štyroch detvianskych mládencov na Slovanský ples do Viedne na fašiangy v roku 1850 takto: „Na Ohaji sem zatiahli na nocľah k Ďurkovi Holčekovi, tamojšiemu katolíckemu farárovi, ktorého sme síce na takej ceste prekvapili, ale nám bol rád a učastoval a vystrojil nás všetkých hojne a ochotne." Na pamiatku tejto udalosti detviansky rezbár p. Turay zhotovil drevenú plastiku. „Juraj Holček je v Ohaji farárom už 16 rokov, tu si svoje farárske povinnosti rozvážne a chválitebne vykonáva. V kázaní a katechizme je svedomitý, v školských veciach horlivý. Za jeho farárovania bola postavená nová škola v Ohaji a vo filiálke Hul bola rozšírená a novými riadnymi lavicami opatrená. Viacero chudobných chránencov vychoval a skromne zaopatril.
Znak mesta Vráble
V roku 1968 pri znovuobrodení Matice Slovenskej bola na budovu Farského úradu medzi prvé a druhé okno zľava nainštalovaná pamätná tabuľa s bustou Juraja Holčeka.
Ďalšie udalosti v 20. storočí
Koncom 19. storočia bol kostol poškodený kanónovou guľou v roku 1919 pri prechode bojujúcich oddielov Čsl. armády a príslušníkov Maďarskej armády B Kunu. Prechod frontu počas 2. svetovej vojny našťastie kostol nepoškodil. Elektrický prúd bol do kostola zavedený v roku 1948. Náklady sa hradili zo zbierky veriacich. V osudovom roku 1948 prišiel do farnosti Štefan Kollár, ktorý dal rozšíriť priestor bočnej kaplnky a kostol vymaľovať a vsadiť do okien farebné mozaikové sklá. Farár Ľudovít Kozmon ( 1959 - 1969 ) s povolením biskupského úradu v Trnave zmenil patróna kostola a je ňou Svätá rodina. Spolupatrónom je Svätý Imrich. V roku 1987 dal vdp. František Muška zhotoviť nový hlavný oltár i bočné oltáre v barokovom štýle. Zhotovil ho Jozef Pekara z Rajeckých Teplíc. Od toho istého autora kostol prostredníctvom Ministerstva kultúry dostal vyrezávanú krížovú cestu, ktorú v roku 1993 posvätil arcibiskup Ján Sokol. Bočná kaplnka bola za účinkovania františkánského pátra Mušku zasvätená sv. Maximiliána Kolbeho.
V septembri roku 2003 bola Svätým Otcom Jánom Pavlom II. pri jeho 3. návšteve Slovenska vyhlásená za blahoslavenú sr. Zdenka Schelingová, mučeníčka počas totalitného režimu. Vtedajší farár Pavol Flajžík dal vo farskej záhrade vybudovať Kaplnku bl. sr. Zdenky, ktorá je otvorená denne od 7. do 20. hodiny. Farnosť v vo februári 2008 zasiahla reorganizácia rímskokatolíckych diecéz západnej metropoly. Od 15. júla 2004 do 30. júna 2018 bol správcom farnosti Mgr. Roman Gallas. Od 1. júla 2018 farnosť spravuje nový farár Mgr. Peter Ondrejka.
Kostol v Huli
V obci Hul bol kostol postavený v roku 1299, fara bola vo Veľkom Ohaji. Z historických záznamov sa dozvedáme, že v r. 1755 Pavel Motešický dal hulské a radavské majetky svojmu synovi Štefanovi. Tento sa v Huli usadil, dal si vybudovať menšiu kúriu a po r. 1758 dal pribudovať rodinnú kaplnku. V roku 1862 položili v Hule základný kameň nového kostola, ktorý bol dokončený v roku 1863. Keďže bol dokončený v roku, kedy sa slávilo 1000. výročie príchodu sv. Cyrila a Metoda, Holček chcel zasvätiť kostol týmto vierozvestcom, no pre odpor ohajských maďarských zemanov bol prijatý kompromisný návrh farára Žišku, aby bol kostol zasvätený Panne Márii Ružencovej. Bližšie údaje o kostole sa v dokumentoch neuvádzajú. Najstarším spolkom vo farnosti je Spolok sv. Ruženca.
História obce Hul
Obec Hul sa po geografickej stránke rozkladá na ľavom brehu rieky ŽITAVY na naivnej mokrine sprašových nánosov luhovej mikroklímy. Podľa historických záznamov a dokumentov z cenných vykopávok sa dozvedáme, že na jej území bývali ľudia už v dobe kamennej - neolitickej. Najstarší písomný záznam o vzniku obce HUL je z roku 1290. Nachádza sa v nitrienskej kapitule. Spomenutý je prostredníctvom istého statkára ako „Salamon de HULL“.
Najvýznamnejšie obdobie mal Hul v roku 1712 za čias šlachtica Baronkayho z rodu Esterházyovcov. Bolo to z dôvodov, že osada stála na križovatke ciest Zlaté Moravce - Hul- Komárno a Nitra - Hul - Levice. V prvej polovici 18. storočia bola obec pod panstvom MOTEŠICKÝCH. Kaštieľ Motešických s priľahlým parkom - podľa záznamov dal postaviť Štefan Motešický približne v rokoch 1785 - 1795. Postavený bol dobovom klasicistickom - empírovom slohu. V čase II. svetovej vojny bola v ňom zriadená poľná nemocnica. V roku 1945 bol skonfiškovaný na základe Benešovských dekrétov. Potom prežil zložitú tortúru. Po vojne bola v ňom zriadená Meštianska škola - neskôr osemročná. Taktiež materská škola a školská družina. V šesťdesiatych rokoch bol využívaný pre účely JRD.
Významné pamiatky v Huli
- Socha sv. Vendelína: Umiestnená v priestore Radavského cintorína. Postavený v rokoch 1762 - 67 zemepánom Štefanom Motešickým.
- Socha Panny Márie: Bola umiestnená v kolese pred kaštieľom. Postavená je pravdepodobne v rokoch 1805 - 1810 v pozdno barokovom slohu s prvkami klasicistickými. Socha je na vysokom stĺpe.
- Kostol: Bol vybudovaný z iniciatívy p. farára Juraja Holčeka. Základný kameň bol 23. septembra 1862. Hrubá stavba bola dokončená za 2 roky. Pôvodne mal byť zasvätený príchodu sv. Cyrila a Metóda na základe nesúhlasu dolnoohajských zemanov.
Súčasnosť farnosti Vráble
Rímskokatolícka cirkev, farnosť Vráble, Vráble Hlavná 1/2, 95201 Vráble Farský úrad.
Tabuľka: Prehľad významných udalostí a osobností
| Osobnosť/Udalosť | Dátum/Obdobie | Význam |
|---|
| Príchod Konštantína a Metoda | 9. storočie | Začiatok christianizácie Slovanov |
| Vojtech Pataky | 1691 | Prvý známy kňaz vo farnosti Ohaj |
| Juraj Holček | 1848-1865 | Štúrovec a národný buditeľ, farár v Ohaji |
| Výstavba kostola v Huli | 1862-1863 | Základný kameň položil Juraj Holček |
Táto bohatá história svedčí o silných koreňoch kresťanstva a náboženského života v regióne Vrábeľ a okolitých obciach. Farnosť Vráble naďalej zohráva dôležitú úlohu v živote miestnej komunity.
tags:
#rimskokatolicka #farnost #vrable