História Kostola a Obce Veľká Lehota

Obec Lehota pod Vtáčnikom sa nachádza v južnej časti Hornonitrianskej kotliny. Prvý písomný doklad o Lehote pod Vtáčnikom je z 1. apríla 1960, kedy na zasadnutí pléna Okresného národného výboru v Prievidzi uznesením č. 32/1960 došlo na základe vzájomnej dohody obyvateľov k zlúčeniu dvoch obcí - Veľkej a Malej Lehoty.

Malá Lehota sa prvýkrát v listinách spomína v roku 1362 a Veľká Lehota v roku 1388. Obe boli poddanskými dedinami hradu Sivý Kameň. Aj keď sa Malá a Veľká Lehota uberali samostatným vývojom, obe sú úzko späté s prvotným osídľovaním svojich území, každodenným zápasom o prežitie. Museli sa vyrovnať s krutým vpádom a plienením Turkov, morom, prežiť hrôzy prvej a druhej svetovej vojny. V ich histórii nachádzame aj pokojnejšie obdobia, v ktorých sa venovali najmä poľnohospodárstvu.

Významný dátum v dejinách je 5. júl 1949. V obci bol vybudovaný nový kostol zasvätený sv. Cyrilovi a Metodovi. Pri jeho výstavbe boli dedinčania veľmi nápomocní a práve 5. júla 1949 kostol slávnostne vysvätil nitriansky biskup dr. Eduard Nécsey.

Obidvom Lehotám koniec II. svetovej vojny priniesol výrazné zmeny, okrem poľnohospodárstva ľudia mohli pracovať v kameňolomoch, v baníctve, v elektrárni.... V r. v roku 1948 sa vo Veľkej Lehote začalo s elektrifikáciou, Malá Lehota bola pripojená na elektrickú sieť v roku 1950. V roku 1960 vznikol Štátny majetok.

Postupne sa budovala infraštruktúra, nové sídlisko, ktoré budovala banská správa pre nových zamestnancov, na nových lokalitách pribúdali rodinné domy, obyvatelia svojpomocne budovali domy kultúry, predajne potravín, reštaurácie a pod. 70-roky priniesli nielen pokračovanie budovania obce, ale aj pestrý kultúrny a spoločenský život. Na Sekaninách sa začali organizovať mierové slávnosti k výročiam SNP, v novopostavenom kine Mier sa poriadali oslavy MDŽ, výročie oslobodenia obce, skončenie II. svetovej vojny a pod. Žiaci základných a materských škôl, rôzne miestne súbory sa prezentovali s kultúrnym programom na slávnostných akadémiách. Rozvíjali sa amatérske divadelné súbory. K tým, ktorí sa zaslúžili o rozvoj divadla, neodmysliteľne patrili Ing. Ľudovít Zaťko, ktorý bol režisérom divadelného súboru Lehoťan a manželia Foltánovci, ktorí sa pričinili o vznik divadla v tkzv. Kolónii a Malej Lehote.

Od roku 1950 sa datuje vznik Telovýchovnej jednoty, z ktorej sa stáva TJ Baník. V pôsobnosti boli futbalový, hádzanársky, stolnotenisový, šachový, lyžiarsky oddiel a neskôr pribudla aj Rekreačná telesná výchova.

Lehota pod Vtáčnikom prešla od svojho vzniku po súčasnosť veľkými zmenami. Dôležitým medzníkom v histórii Lehoty pod Vtáčnikom sú 80-te roky, kedy sa začalo s prvou povrchovou ťažbou uhlia na Slovensku. Časť pôvodnej „Veľkej Lehoty“ bola „zrovnaná“ so zemou a občania sa presťahovali do bytoviek a novovybudovanej infraštruktúry. Po skončení ťažby ostala tzv. Suchá jama.

Obec sa počas svojej existencie neustále rozvíja. Keďže stále rástol záujem o bytovú výstavbu, v roku 2003 bola odovzdaná do užívania prvá 23-bytová jednotka a postupne sa začalo s výstavbou ďalších nájomných bytov, ktorých je v súčasnosti 186.

Kým v roku 1970 bývalo v obci 3042 obyvateľov, v súčasnosti ich počet vzrástol na 3844.

Skýcov bol do roku 1788 filiálkou Jedľových Kostolian. Patrili k nim aj Hostie, Veľká Lehota a Malá Lehota. Pre tieto obce bola v roku 1758 zavedená spoločná matrika. Na filiálky chodil farár striedavo len v nedeľu. Od roku 1789 bola obec miestnou kaplankou (capellania localis) Na mieste dnešného kostola stála kaplnka.

V historických prameňoch sa uvádza, že v roku 1779 ju dal nákladom 100 forintov zväčšiť Ján Keglevich. Jej dĺžka bola 4 a šírka 3 siahy. Farnosť bola zriadená v roku 1809. Z tohto roku pochádza aj empírový rímskokatolícky kostol. Vyníma sa z diaľky na návrší pod Vápenným vrchom. Je zasvätený Nanebovzatiu Panny Márie. Je to jednoloďová stavba s rovným uzáverom presbytéria. Z veže, ktorá je zastrešená ihlanom, sa denne ozýva hlahol zvonov. Zvony zrekvírované počas 1. svetovej vojny boli po vojne nahradené novými. Bola to veľká slávnosť v celej obci.

Vyzdobené ich viezli celou dedinou na troch vozoch ťahaných koňmi. Krstnými rodičmi boli Mária Minárová, Rozália Minárová a vdova Mária Beličínová. Jej otec Štefan Černák prispel na ich vyhotovenie sumou 25 tisíc korún. Hlavný a bočný oltár kostola, krstiteľnica i kazateľnica pochádzajú zo začiatku 20. storočia. Na hlavnom oltári je obraz Nanebovzatia Panny Márie od J. Krauseho z roku 1908. Po oboch stranách obrazu sú sochy svätého Jozefa a svätého Antona. Bočný oltár je zasvätený Božskému Srdcu Ježišovmu, kazateľnicu zdobia reliéfy apoštolov. Vedľa kazateľnice je jaskyňa so sochou Lurdskej Panny Márie, vpravo pri vstupe do kostola je Boží hrob. Oltár so Sedembolestnou Pannou Máriou pochádza z 50-tych rokov.

Spomedzi kňazov, ktorí v obci pôsobili, hodno spomenúť biskupa Mons. Michala Buzalku. V Skýcove bol kňazom v rokoch 1911 - 1920. Tu ho zastihla i 1. svetová vojna a s ňou spojená mobilizácia, v rámci ktorej bol povolaný do vojenskej služby. S poľným lazaretom prešiel Srbsko, Halič, Rusko a Poľsko. V auguste 1915 bol prepustený z vojenskej služby a vrátil sa do Skýcova. Bol rektorom seminára v Trnave. V roku 1938 prijal biskupskú vysviacku v Ríme a v roku 1942 sa stal rektorom bratislavského seminára. V roku 1951 bol odsúdený na doživotie. Väznili ho na viacerých miestach na Slovensku i v Čechách. Zomrel v roku 1961 v Tábore, odkiaľ ho o tri roky previezli do Svätého Antona, jeho rodiska. Pochovaný je pri rodičoch, ako si to počas ťažkého života želal. V roku 2002 sa začal proces jeho blahorečenia.

Kostol bol zrenovovaný v roku 1938 počas pôsobenia kňaza Štefana Halmoša v Skýcove. Šindľovú strechu nahradila škridľa. Drevené okná boli vymenené za železné, kostol bol vymaľovaný zvnútra. Obrazy s biblickými výjavmi na strope - Búrka na mori, Ježiš v Getsemanskej záhrade, Ježiš so svojou Matkou, Posledná večera, evanjelisti Matúš, Marek, Lukáš a Ján - financovala rodina Pavla Matejovho, rodina Minárová a podľa finančných možností i ostatní veriaci. Opravená bola farská budova, oplotený bol i cintorín.

Štefan Halmoš bol nielen duchovným otcom veriacich Skýcova. Bol aj technicky nadaný. Vybudoval nádrž na vodu, zhotovil turbínu a vyrábal elektrickú energiu, ktorá slúžila na osvetlenie kostola, fary a javiska počas divadelných predstavení na 2 - 3 hodiny denne. Zakúpil starší premietací prístroj a pomocou vlastnej energie premietal filmy v hornej škole. Počas tragických udalostí v marci 1945 spolucítil s obyvateľmi Skýcova. Keď mu Nemci umožnili zostať v dedine, odmietol ich ponuku a vydal sa so svojimi ovečkami na púť do neznáma. Vrátil sa s nimi do vypálenej obce. Zomrel náhle v roku 1946 ako 42-ročný, pochovaný je na dôstojnom mieste pri kostole vedľa svojej matky. V roku 1986 bol pochovaný v Skýcove i páter Alfonz Jozef Nikolényi.

Politika štátu v 50-tych rokoch ovplyvnila aj duchovný život v Skýcove. Sledované boli všetky cirkevné úkony v obci - krst, sväté prijímanie, birmovka, sobáše, pohreby i vyučovanie náboženstva. Zakázané boli procesie obcou na Božie Telo a na Vzkriesenie s cieľom odpútať čo najviac ľudí od viery. Náboženské cítenie a viera v Boha pretrvávali v ľuďoch aj v ťažkých chvíľach. Dôkazom je aj posledné sčítanie ľudí v roku 2001, keď sa k rímskokatolíckemu vierovyznaniu prihlásilo 93 % obyvateľov Skýcova.

Z iniciatívy kňazov, ktorí v obci pôsobili po vojne, boli vykonané rôzne úpravy kostola i jeho okolia - položená bola dlažba v kostole, opravený bol múrik okolo fary, oplotený bol cintorín. Veľkými úpravami prešiel kostol počas 13-ročného pôsobenia kňaza Ignáca Šurína. Rozšírený bol chórus i sakristia, vymenené boli lavice, vykonaná bola izolácia vonkajších múrov, kostol bol omietnutý zvonka. Značne poškodený organ bol v roku 1992 nahradený novým.

Po odchode Ignáca Šurína do Jedľových Kostolian v roku 1999 skýcovskú farnosť spravoval sedem rokov Farský úrad v Topoľčiankach. Kňazom aj kaplánom z Topoľčianok Skýcov nebol ľahostajný. Pán kanonik Emil Scheimer, jeho nástupca Anton Ižold i kapláni - Peter Križan, Branislav Popelka, Roman Skladaný, Ondrej Porubský, Pavol Ďuriš, Pavol Fábry, Michal Štefánik - radi chodili do Skýcova a zanechali tu svoju pečať. V roku 2002 bol kostol vymaľovaný. Náročnú prácu vykonali miestni občania František Lukáč, Peter Lukáč a Michal Rajnoha. Zreštaurovaný bol hlavný oltár aj bočné oltáre, položená bola dlažba na schodoch i okolo kostola.

V marci 2006 sa stal kňazom v skýcovskej farnosti Stanislav Gajdoš. Úprimný a skromný človek si veľmi rýchlo získal uznanie a obdiv všetkých Skýcovčanov. Počas jeho krátkeho pôsobenia v obci bola vymenená škridľa na fare, opravený bol oporný múr, oplotená bola farská budova i záhrada, vymenená bola spovednica.

Z úcty a vďaky k Bohu postavili farníci v chotári Skýcova kaplnky a kríže. Popri ceste smerom na Partizánske stojí Grgáčova kaplonka, za Húšťavou je Černákova kaplonka, v cintoríne pri kostole je Gubova kaplonka. Kríže stoja v Krajoch, popri ceste na Vápenice i na najvyššom mieste Vápenného vrchu. Pri kostole je Minárov a Misijný kríž a pod terasou pred kostolom je jaskyňa s Lurdskou Pannou Máriou a svätou Bernadetou. Na kraji dediny je socha sv. Jána Nepomuckého.

Obec Veľká Lehota leží v peknom prírodnom prostredí, ktorému dominujú lesy, v nadmorskej výške 650 m, na zvlnenej vysočine medzi vrcholom Vojšín (819m) a Veľkým Inovcom (910m), pod úpätím Kamenného vrchu Štámbrk (720 m). Pramení tu riečka Žitava. Prírodné podmienky predurčujú obec na turistiku a cestovný ruch. Obec tvorí 15 častí: Šmondrkovci, Búrovci, Gábrišovci, Dolní Garajovci, Horní Garajovci, Cudenice, Pirte, Vaškovci, Zduchovci, Vatalovci, Mánikovci, Mihálovci, Chujacovci, Hudcovci, Vígľaš a časti Čigák a Inovec, vzdialení od centra obce 1,5 až 2 km.

Najstaršou a najvýznamnejšou pamiatkou obce je rímskokatolícky kostol. sv. Martina v neogotickom slohu z r. 1809, ktorého predchodcom bol dočasný drevený bohostánok postavený pred rokom 1730. Prvá škola v obci vznikla v r. 1809, budova súčasnej Základnej školy stojí od r. 1960. V r. 2004 došlo k zlúčeniu ZŠ s Materskou školou a v r. 2005 prešla kompletnou rekonštrukciou. V blízkosti futbalového ihriska bol pri príležitosti organizovania prvého Stretnutia Lehôt a Lhot v našej obci v r. 1993 postavený amfiteáter, ktorý bol r. 2011-2012 obnovený. Každoročne sa tu organizuje detský folklórny festival "Pod Inovcom". V r. 2013 sa konal jubilejný 20. ročník. Obec po tretíkrát (1993, 2003, 2013) organizovala 33. stretnutie Lehôt a Lhot. V r. V budove bývalého obecného úradu má sídlo pošta, obchod s rozličným tovarom a od r. 2012 je tam zriadená aj lekáreň. Od r. 2010 je v prevádzke nový dom dôchodcov a sociálnych služieb Dominik n. o. postavený z budovy pôvodnej materskej školy. Nachádza sa tam aj ordinácia praktického lekára. DDaSS Dominik n.o. zabezpečuje stravu pre ZŠsMŠ a rozváža stravu aj dôchodcom. V obci sa nachádzajú štyri obchody s potravinami a dve pohostinstvá. Najväčším zamestnávateľom je strojárska firma KOVACO, spol. s r.o., ktorá sa výrazne podieľa aj na rozvoji obce.

Prvá písomná správa o našom regióne pochádza z roku 1075, kedy uhorský kráľ Gejza I. zakladá benediktínsky kláštor pri Hrone v Hronskom Svätom Beňadiku. Tento kláštor aj obdarúva početnými majetkami a dôchodkami na území dnešného Slovenska, Maďarska a Rumunska. V listine sa spomína kostol Panny Márie v susedných Kňažiciach, ktorý má odovzdávať kláštoru štvrtinu desiatkov.

V roku 1236 prenikli do Uhorska správy, že z východu sa valia do strednej Európy masy kočovných Tatárov. Uhorský kráľ Belo IV. (1235 - 1270 ) začal hneď proti nim organizovať vojenské sily, dokonca si najímal cudzích žoldnierov. K vzájomnému stretu armád došlo 11. apríla 1241 pri riečke Slanej, kde uhorská armáda bola na hlavu porazená armádou Tatárov. Uhorské vojsko bolo menej početné a aj zle vyzbrojené. Belo IV. sa zachránil iba útekom. Tatári mali otvorenú cestu na západ. V júni 1241 vojenský zbor chána Batu prichádza do Tekovského komitátu. (v Uhorsku väčší správny celok, neskoršia stolica) Dochádza k plieneniu a vypaľovaniu dedín. Strach ľudí z Tatárov bol vystupňovaný tým, že v Tekovskom komitáte sa nachádzalo 6 Kumánskych osád. Kumánov, ktorí utekali pred Tatármi, prichýlil na našom území Belo IV. Počítal totiž s ich vojskom, ktoré mu mohlo poslúžiť nielen proti Tatárom, ale aj v boji s domácou šľachtou.

Prvá písomná správa o obci Machulince pochádza z roku 1275, kedy sa obec uvádza pod menom Mohala. V tomto roku uhorský kráľ Ladislav IV. ( 1272 - 1290 ) daroval obec hradu Tekov. Obec bola teda majetkom Tekovského hradu, neskôr Beňadického opátstva a od roku 1388 patrila pod hrad Hrušov.

V roku 1316 dobyl Matúš Čák Trenčiansky hrad Gýmeš a o 2 roky neskôr hrad Hrušov. V tom istom roku získava aj Topoľčianky (Kustapulchan) a tak sa aj naša obec ocitla na krátky čas v jeho moci. Kto založil obec a odkiaľ dostala svoj názov sa presne nevie. Na strednom Pohroní a Požitaví sa vytvoril už v predhistorických dobách systém hradísk pozostávajúci z Tekova, Sv. Beňadiku, Hrušova, Topoľčianok, Čierneho hradu na Zlatne, Gýmeša, Vrábeľského, Verešvárskeho a Varádskeho zemného hradu a konečne aj Levíc (obr. č. 1). Tento systém uzatváral v sebe regionálny celok Tekov, ktorý sa neskôr stal základom Tekovskej župy (obr. č. 2). Župné zriadenie v Uhorsku vznikalo v druhej polovici 13. storočia (bývalá kráľovská župa - komitát sa zmenila na šľachtickú či zemanskú stolicu ). Sídlom župy sa stal Starý Tekov, kde bol hrad a všetky župné úrady.

Koncom 14. storočia vplyvom rozháraných pomerov v kráľovstve pribúdajú pre poddaných tzv. roboty. V tomto období boli poddaní spolu s mestami jedinými daňovníkmi kráľovstva a cirkvi. Ich povinnosťou bolo platiť desiatok cirkvi, deviatok zemepánovi, portálnu daň / 3 groše / a počas vojny aj mimoriadnu daň.

V prvej tretine 15. storočia prechádzajú naším územím husitskí Sirotci, ktorí na svojej "spanilej jazde" vydrancovali niekoľko miest a dedín. Pod vedením Jána Jiskru z Brandýsa vypálili niekoľkokrát aj sídlo župy - Starý Tekov. V roku 1433 okolo sviatku sv. Michala vypálili kláštor v Hronskom Beňadiku. Je pravdepodobné, že vtedy nezabudli "navštíviť" i Moravce, resp. dediny v okolí. Plienenie a rabovanie dedín zastavilo až vojsko Mateja Korvína, keď v roku 1467 porazilo husitov pri Veľkých Kostoľanoch.

29.8.1526 porazilo turecké vojsko Sulejmana I. uhorské vojská kráľa Ľudovíta II. Jagelovského. V Uhorsku už nebola vojenská sila ani ochota, ktorá by Turkov zadržala. Už v roku 1530 vtrhli Turci do Tekovskej župy, pod vedením pašov Amurata a Mehemeta Uzrefta a spôsobili veľké škody na majetku i ľuďoch. Začiatkom októbra vypálili aj Moravce. " Blahoslavený bol iba ten, kto si mohol svoj holý život zachrániť v okolitých lesoch, kam sa Turci nepúšťali". Turci sa lesom väčšinou vyhýbali, o čom svedčí aj skutočnosť, že keď v roku 1573 znovu vtrhli do Moraviec i okolitých dedín, Machulince obišli. Po vypálení a vydrancovaní Moraviec nepokračovali ďalej na Topoľčianky, ale odtiahli na Gýmeš do Nitrianskej stolice. Machulince teda prvý nájazd Turkov obišiel. Väčšina župy však už podliehala Turkom, ktorí od ľudí vymáhali dane. Čo sa týka niektorých vyľudnených obcí, vyľudnenie bolo len dočasné. Okrem Turkov znepokojovali obyvateľov aj časté epidémie a choroby.

V roku 1555 a 1577 prišiel do župy mor, ktorému podľahlo veľa ľudí. Mor bol odrazom zlej hygieny a bývania. Ďalším problémom bola otázka náboženského vierovyznania. Do Uhorska začal v polovici 16. storočia prichádzať protestantizmus, ktorý sa najskôr zakorenil v mestách na strednom Slovensku, kde prevahu tvoril nemecký patriciát. Odtiaľto pokračovala reformácia do ostatných častí. Dobové pomery duchovného života sú nám známe prostredníctvom vizitácií10. Z tohto obdobia sú pomerne známe poznatky o obci Opatovce (konkrétne z roku 1559).

V poslednej štvrtine 16. storočia bola celá Tekovská župa v tureckom područí. V roku 1600 bolo v obci 15 zdanených domov. O rok neskôr mala už 21 domov a mlyn. V roku 1631 Turci znovu vtrhli do Tekovskej župy. Zničili všetko, čo im prišlo pod ruky, brali dobytok i ľudí. Z Topoľčianok vzali 4 deti, vyrabovali Volkovce, z Machuliniec vzali 192 kusov dobytka a 60 ľudí. Z Chyzeroviec vzali 36 ľudí a všetok dobytok. V roku 1643 bola obec Machulince Turkami vypálená.

Turecké nebezpečenstvo sa zmiernilo po roku 1652, kedy došlo 26. augusta k vojenskému stretu Adama Forgáča a Turkmi pri Vozokanoch. Hoci boli Turci v početnej prevahe / 4300 Turkov proti 1260 miestnym vojakom /, bitku prehrali. Na víťazstve sa významne podieľali občania Vozokán a ďalších 15 dedín. Pri obliehaní Viedne v roku 1683 utrpeli Turci ťažkú porážku. Po nej dochádza k pomalému vytláčaniu Turkov za hranice Uhorska (Karlovickým mierom 26.

Na južnom okraji obce našiel v roku 1962 J. V roku 1954 našiel J. neskorá doba bronzová - hnedočervené a čierne črepy zdobené lištami, žliabkami a vypuklinami. V roku 1956 našiel F. ml. 9. Pri stavbe domu K. Valacha 1956 našiel O. ml. st. 9.- 10. storočie črepy a z 13.-16. Pozvánka na 750. výročie 1. Otváracie hodiny v prevádzke COOP JEDNOTA Machulince od 18.08. od 08:00 hod. do 16:00 hod. Pozvánka na Majstrovstvá okresu Zlaté Moravce žiactva a dorastu - 23.08.2025 o 8:30 hod. Naše mužstvo TJ Huntík Machulince je aktuálne na 11. 63/2025, Názov: Zmluva o poskytnutí finančných prostriedkov č. 62/2025, Názov: Darovacia zmluva č. 59/2025, Názov: Kúpna zmluva - Ing.

Prvá písomná zmienky o Veľkej Lehote je zachovaná v základnej listine mesta Nová Baňa, vystavenej kráľom Ľudovítom Veľkým v roku 1345 pod názvom "Noua plantatio vulgariter Lehota".

Významné udalosti v Lehote pod Vtáčnikom

tags: #velka #lehota #kostol #sv