Obec Čerín je známa najmä vďaka opevnenému gotickému kostolu sv. Martina zo začiatku 14. storočia s hodnotnou freskovou výmaľbou. Je to jedna z najvzácnejších pamiatok v okolí Banskej Bystrice, priam prevyšujúca celoslovenský význam. Kostol svätého Martina je zaradený medzi národné kultúrne pamiatky.
Tento historický skvost je zároveň súčasťou Európskej cesty svätého Martina, ako jej najvýchodnejší bod.
V obci zaparkujete podľa navigačných návestí pri obecnej pálenici. Potom je to približne 5 minút pešou chôdzou priamo ku kostolíku.
Malebný kostolík, postavený na vŕšku nad dedinou a celá tá scenéria tak trochu pripomína atmosféru stredovekého Anglicka.
Pri neveľkom kostolíku, pochádzajúcom zo 14. storočia, z vonku pomerne nenápadnom, s úzkymi vysokými oknami a ostrou strechou, stojí malá drevená zvonička pochádzajúca zo 17. storočia. Kostolík, čo ako nenápadný, keď vstúpite do vnútra, odhalia sa pred vami jeho poklady.
Aj keď, dnes už zďaleka nie v plnej kráse, nakoľko tiež nebol uchránený skaze počas druhej svetovej vojny, napriek tomu môžeme dodnes obdivovať zrekonštruované časti nástenných malieb a fresiek, drevený maľovaný strop zo 16. storočia.
Návštevu tohto kostolíka a dominanty regiónu vrelo odporúčame.
Kostol sv. Martina v Čeríne je umelecko-historický skvost prevyšujúci celoslovenský význam. Nachádza sa na vyvýšenom mieste nad Čerínom a spolu so zvonicou a obranným kamenným múrom so strieľňami vytvára jedinečnú siluetu po prístupovej ceste od Zvolena, zďaleka viditeľnú /v súčasnej dobe v noci osvetlenú/.
Kostol sv. Martina pochádza zo začiatku 14. storočia. Pravdepodobne ho dal postaviť Pavel de Körtös okolo roku 1315. Upravovaný bol v 15., 17. a 18. storočí. Je dlhý 47 m, široký 24 m, vysoký 21 m.
Gotická architektúra objektu sa zachovala, v niektorých prípadoch aj s detailami v plnom rozsahu. Hodnotu objektu znásobujú známe gotické nástenné maľby a maľovaný ranorenesančný drevený strop lode. Samotná architektúra a stredoveké fresky sú predmetom neustáleho umeleckého a vedeckého záujmu zo strany kunsthistorikov a reštaurátorov.
Je to jednoloďový priestor so štorcovým presbytériom a priľahlou sakristiou. Loď má maľovaný drevený strop zo 16. storočia. Na západnej strane lode je drevená empora /chór/ z 18. storočia na vyrezávaných stĺpoch a jej parapet je doplnený maľovaným naturalistickým ornamentom.
Kostol je bez veže /zvonica je postavená vedľa kostola/., bez oporných pilierov a je opevnený kamenným obranným múrom so strieľňami.
Kostol svätého Martina v Čeríne. Zdroj: Wikimedia Commons
Presbytérium je plocho uzavreté, zaklenuté gotickou rebrovou klenbou so svorníkom s vyžľabeným rebrom dosahujúcim na konzolky. Jedným poľom krížovej klenby je zaklenutá aj sakristia. Pastofórium je pod končitým, v ďatelinový list vychádzajúcim oblúkom, a zatvorený železnou mriežkou.
Hlavný oltár sv. Martina /rokokový/ je z roku 1744. Predstavuje polychrómovanú drevorezbu a olejomaľbu na plátne. Tabernákulum /skrinka na uchovanie monštrancii a kalicha/ je bohato dekorované. Drevená stĺpová oltárna architektúra s akantovou ornamentikou a nástavcom, uprostred s obrazom sv. Martina, po stranách 4 plastiky svätcov. Na nástavci sú plastiky 2 anjelov, sv. Štefana- kráľa, sv. Ladislava a súsošie najsvätejšej Trojice.
K umelecko-historickým pamiatkam patrí aj neskorobaroková kazateľnica z druhej polovice 18. storočia, polychrómovaná drevorezba. Parapet rečnišťa a baldachýn sú členené pilastrami na volutových pätkách. Uprostred každého poľa medzi pilastrami sú volútové konzolky, v ktorých boli umiestnené plastiky štyroch evanjelistov.
Ďalej je to kamenná krstiteľnica z konca 14. storočia, ktorá sa nachádza na západnej strane lode. Zachovaná je kupa s trojlistovou kružbou po obvode . V 17. storočí bola kamenná krstiteľnica nahradená drevenou barokovou krstiteľnicou, ktorá sa nachádza v sakristii. Je to polychrómovaná drevorezba, dekorovaná akantom a vavrínom.
V sakristii sa nachádzajú aj zvyšky kamenných náhrobných dosiek a renesančné stállum zo 16. storočia - rezba, neskorobarokové drevené lavice, renesančné dvere z prelomu 16. a 17. storočia.
Vonkajšia architektúra má kamenné nárožné kvádrovanie a ostroluký južný gotický portál z 15. storočia. Na priečelí sú kruhové okná so štvorlistovou ružicou.
Je opevnený kamenným obranným múrom so strieľňami. Toto opevnenie vybudovali v čase tureckých nájazdov koncom 16. storočia.
V 17. storočí bola pri kostole postavená stĺpiková drevená zvonica bez použitia železných klincov. Na jednotlivých spojoch zvonice sú tesárske znaky, ktoré pripomínajú kamenárske znaky stredovekých kamenárov. V dreve sú však tieto znaky rôznorodejšie a ľahšie uskutočniteľné. Z väčšej časti pozostávajú z úsečiek, sú hranaté, čo súvisí s použitím nástrojov /sekera, dláto/.Najbežnejšími znakmi sú znaky rímskych čísiel, ktorými sa označovali k sebe patriace časti, aby pri prenášaní stavby na iné miesto bola práca pri znovumontovaní stavby zjednodušená. Postupne sa tieto znaky strácali pri neskorších opravách a pri výmene jednotlivých trámov narušenej konštrukcie.
Pôvodne boli na zvonici umiestnené tri zvony. Najmenší umieráčik ukradli koncom 19. storočia, druhý bol zrekvírovaný počas I. svetovej vojny. Jestvujúci 3. zvon má cca 1000 - 1200 kg. Na zvone je gotickou majuskulou napísaný text: „Christus o rex glorie veni cum pace“.
Počas II. svetovej vojny bol kostol a obranný múr značne poškodený delostreleckými zásahmi. Po skončení vojny boli vykonané najdôležitejšie opravy pod odborným vedením akad. mal. Júliusa Kerna.
Interiér kostola je vyzdobený nástennými maľbami. Maliarske umenie v 14. a 15. storočí patrilo popri rezbárstve k najrozšírenejšiemu umeniu. Maľby z tohto obdobia sú maľované na plošne, ale pôsobia monumentálnosťou a stretávame sa u nich s vplyvom južným, západným alebo byzantským. Témy boli prevažne zo života Krista, svätých a v niektorých prípadoch i zo svetského života. Nakoľko z poddaných vedel málokto čítať a písať, maľby sa takto stali bibliou chudobných.
Podľa rozboru nástenných malieb v kostole sv. Martina možno výzdobu kostola z hľadiska vývojového zaradenia určiť do troch časových etáp.
- Prvýkrát bol kostol vymaľovaný zanedlho po jeho výstavbe /1320/, čo bolo pre Slovensko neobvyklý jav, lebo častejšie bola prax, že kostol bol vyzdobený až po polstoročí od jeho výstavby.
- V druhej etape bola zrealizovaná výmaľba presbytéria /okolo r. 1370/ a ukončená približne v roku 1420.
Vplyv Toskánska a Florencie je na výzdobe kostola sv. Martina dosť viditeľný. Obdobie 14. storočia bolo veľmi plodné na umelecké diela nástennej maľby, nakoľko protaliansky orientovaní Anjuovci si na výzdobu svojich sídiel na Slovensku pozývali severotalianskych a seinskych maliarov. Do okruhu vplyvu talianskych majstrov možno zaradiť i skupinu maliarov domáceho pôvodu, u ktorých sa prejavovala i domáca tradícia, ale naďalej sa tu prejavovali taliansko-byzantské prvky. K tejto skupine patrili i majstri, ktorí maľbami vyzdobili Kostol sv. Martina v Čeríne /napr. výmaľba triumfálneho oblúka, presbytéria a lode.
Najstaršie maľby sú na triumfálnom oblúku, ktorý bol vymaľovaný najpravdepodobnejšie v prvej etape výzdoby kostola. Sú to polopostavy prorokov v medailónoch, ktoré sú sčasti zakryté vápenným náterom.
V presbytériu, ktoré bolo vyzdobené v druhej etape, je na severnej strane zachovaná scéna Posledného súdu. Zaujímavosťou je, že majster v scéne Posledný súd namaľoval aj donátora v dobovom šate medzi odsúdenými k večnému zatrateniu. Sporné je, či zobrazený je patrón comes Pavel - Madáchov syn, alebo syn comesa Pavla, magister Lökös de Oszlár /1335-1375/.
Na južnej strane presbytéria sú štyri svätice. Na východnej strane presbytéria po ľavej strane okna výjav Ukrižovania a po pravej strane Oplakávanie. Na klenbe presbytéria, ktorá je rozdelená rebrami na štyri časti, je Majestás Domini, Madona s dieťaťom a symboly evanjelistov.
Aj keď maľby na východnej stene pochádzajú z jedného obdobia, nie sú maľované jedným maliarom, čo je zrejmé najmä na kresbe rúk. V scéne Posledný súd tvorili ruky jednu z najdôležitejších súčastí postavy, ktorou sa postava gestikuláciou vyjadrovala, boli štíhle, jemné a dokonale kreslené ruky postáv. Na východnej stene boli naproti tomu črtané hrubými ťahmi štetca. Aj fragment štyroch svätíc na južnej stene presbytéria sa odlišuje od predchádzajúcich stien.
Štíhlosť, gracióznosť s jemnými gestami jednotlivých postáv sa približuje k postavám Posledného súdu, ale bez dramatičnosti. Postavy Posledného súdu sa vyjadrujú len gestami, ale tváre sú strnulé. Štyri svätice sa však v družnom rozhovore k sebe otáčajú nielen postavami a mierne gestikulujú, ale menia sa aj výrazy ich tvárí.
Vyplýva z toho, že maľby na stenách presbytéria maľovali viacerí maliari, ale vynikal medzi nimi autor scény Posledného súdu, ktorý vyzdobil najväčšiu plochu severnej steny presbytéria, ktorá nie je prerušená oknom.
Maľby v lodi predstavujú skupinu malieb, priliehajúcu k triumfálnemu oblúku. Na ľavej strane sú tri svätice /Dorota, Helena, Kristína/. Na pravej strane osi výjav Bolestného Krista so sv. Bartolomejom a výjav kráľovského svätca, ktorému pri nohách kľačí donátor. Poslednou maľbou bola scéna - boj sv. Juraja s drakom, ktorá sa nachádza na severnej strane lode. Farebnosť tejto scény je odlišná od ostatných malieb v kostole. Prevládajú šedé a hnedozelené odtiene. Výjav je odlišný nielen po farebnej, ale aj po ikonografickej stránke, ako aj mäkkým plastickým štýlom. Odlišná farebná skladba, mäkký plastický štýl, objemnosť figúr, ako aj ikonografický motív boja sv. Juraja s drakom nasvedčuje, že je to vplyv českej maľby na Slovensko, ktorý sa sem dostáva začiatkom 15. storočia /to znamená, že aj posledná freska v kostole spadá do tohto obdobia/.
Historickým vývojom boli mnohé maľby čiastočne zatreté vápenným náterom /počas vojnových rokov, zmenou majiteľov kostola/, ba i značne poškodené. Reštaurátorské práce prebiehali len sporadicky a veľmi pomaly od 20. rokov minulého storočia.
O vysokej umelecko-historickej hodnote kostola sv. Martina v Čeríne svedčí i fakt, že v súlade so zákonom č. 7 SNR z roku 1958 bolo do štátneho zoznamu hnuteľných kultúrnych pamiatok zapísaných aj 12 pamiatkovo chránených predmetov:
- Oltár hlavný sv. Martina rokokový z roku 1744
- Plastiky svätcov
- Obraz závesný sv. Jána Nepomuckého rokokový z polovice 18.storočia, olejomaľba na plátne, rám dekorovaný mriežkou a rokajom, polychrómovaná drevorezba
- Kazateľnica neskorobaroková z druhej polovice 18. storočia, polychrómovaná drevorezba, parapet rečnišťa a baldachýn sú dekorované plastikami svätcov
- Empora neskorobaroková z druhej polovice 18. storočia, stolárska práca, maľba, jednotlivé polia parapetu sú dekorované vázami s kvetmi, stuhami a mušľami
- Stallá /2 ks/ renesančné zo začiatku 16. storočia, rezba /220:300:85/, pri južnej a západnej stene.
- Stállum renesančné zo 16. storočia, polychrómovaná drevorezba s trojlistovými a viničovými motívmi /215:250:100/ pri južnej stene
- Stállum renesančné zo 16. storočia, rezba v sakristii
- Lavice /25 ks/ neskorobarokové z roku 1778, drevo /115/
- Dvere renesančné z prelomu 16. a 17,.
Fresky v kostole svätého Martina v Čeríne. Zdroj: www.cerin.sk
V kostole sa v súčasnosti pravidelne konajú bohoslužby.
Pre verejnosť je kostol sv. Krásne, pokojné a upravené miesto so vzácnymi freskami, ktoré sa oplatí vidieť. Určite odporúčam zaklopať na neďalekú faru, nakoľko miestny pán farár sa nielen veľmi poteší vášmu záujmu ale vám aj ochotne sprístupní kostol a so zápalom k nemu podá aj podrobný výklad. Hlavne vďaka nemu prešiel celý areál veľkou rekonštrukciou ktorá ešte stále nie je úplne ukončená, takže sa snaží nielen získať prostriedky na jej realizáciu ale toto unikátne miesto aj zviditeľniť a každá návšteva a záujem zo strany turistov je pre neho veľkým zadosťučinením.
Neskutočný skvost, silný duchovný zážitok, kostolík aj jeho blízke okolie akoby zastali v čase uprostred stredoveku. Všetká česť miestnemu farárovi, ktorý sa snaží uchovávať túto perlu pre budúce pokolenia. Po vstupe do kostolíka vás zasiahne pokora a pieta všade prítomná.
Ako sa dostať ku Kostolu sv. Martina v Čeríne?
Obec Čerín leží v okrese Banská Bystrica. Od Banskej Bystrice je vzdialená 15,2 km, od Sliaču 13,4 km. Cez obec prechádza cesta č. 2420.
- Čerín je od kúpeľov Sliač vzdialený 13 km, cesta autom vám zaberie 14 minút. Z kúpeľov prejdite do Sliača a odbočte smerom na Veľkú Lúku, následne pokračujte cez obec Lukavica.
- Kostol svätého Martina v Čeríne je od kúpeľov Brusno vzdialený 29,9 km, cesta autom vám zaberie 34 minút. Z Brusna pokračujte po ceste č. 66 smerom do Banskej Bystrice. Za Slovenskou Ľupčou odbočiť smerom na Šalkovú a pokračovať na Dolnú Môlču, až do Hornej a následne Dolnej Mičinej.
- Kostol sv. Martina v Čeríne je od kúpeľov v Sklených Tepliciach vzdialený 53,4 km. Cesta autom bude trvať približne 43 minút. Zo Sklených Teplíc pokračujte smerom na Hliník nad Hronom, tu sa napojte na rýchlostnú cestu R1 (spoplatnený úsek) a pokračujte po Budču až na Kováčovú.
Do obce Čerín premáva aj autobusová doprava. Počítajte je však s prestupom vo Zvolene. Do Čerína sa dostanete z Brusna aj autobusom. Čaká vás jeden prestup v Banskej Bystrici. Zo Sklených Teplíc premáva aj verejná doprava.
Ak zavítate na návštevu Čerína, rozhodne odporúčame aj návštevu susednej obce Dúbravica, kde sa nachádza známa turistická atrakcia - rebrík vedúci do neba.
Ďalšie zaujímavosti v okolí
V okolí mesta Banská Bystrica sa nachádza viacero obcí s pozoruhodnými pamiatkami a bohatou minulosťou. Dominantami Hronseka, Zolnej, Poník či Čerína sú dodnes kaštiele alebo gotické kostolíky. Uvedené obce boli kedysi rodovými sídlami miestnych zemepánov, ktorých predkovia získali tunajšie majetky za rôzne, predovšetkým vojenské zásluhy. Pôvod najstarších šľachtických rodov bývalej Zvolenskej župy siaha až do 13.-14. stor.
- Poniky - Kostol Sv. Františka z Assisi: 14 km od Banskej Bystrice v obci Poniky sa nachádza gotický rímsko-katolícky kostol sv. Najstaršie maľby pochádzajú z r. 1378 (napr. Svätý Juraj Drakobijca), súbor obrazov na stenách a klenbe svätyne z r.
- Zolná - Kostol sv. Matúša: 21 km od Banskej Bystrice, v obci Zolná, sa nachádza ranogotický kostol sv. Matúša. Fascinujúca je jeho slohová nejednoznačnosť ako aj jedinečné nástenné maľby.