Londýn, mesto bohaté na históriu a kultúru, sa môže pochváliť mnohými ikonickými pamiatkami. Medzi ne patrí aj Katedrála svätého Juraja, ktorá je dôležitou súčasťou anglickej histórie a architektúry. Súčasná budova Katedrály svätého Pavla pochádza zo 17. storočia. V roku 2012 získal Londýn novú výraznú dominantu v podobe skleneného mrakodrapu The Shard vysokého viac ako 300 metrov.
Katedrála svätého Pavla v Londýne
História a význam
Katedrála pochádza zo 7. Britské múzeum je s viac ako 8 miliónmi exponátov jedným z najväčších múzeí na svete. Westminsterské opátstvo je jednou z najdôležitejších budov anglikánskej cirkvi. Sídlia tu obe komory parlamentu, Snemovňa lordov aj Dolná snemovňa.
Grinling Gibbons a jeho prínos
Významným umelcom, ktorý prispel k výzdobe a kráse Katedrály svätého Pavla, bol Grinling Gibbons. Detaily Chóru v Katedrále svätého Pavla v Londýne, jedna z najslávnejších zákaziek Grinlinga Gibbonsa. Chór v Katedrále svätého Pavla v Londýne bol jednou z najslávnejších zákaziek Grinlinga Gibbonsa.
Ako bol vyrobený? Rezba Grinling Gibbonsovho nákrčníka | V&A
Reredos (veľká dekoratívna stena za oltárom) zobrazujúci vyrezávané kvety, mušle a šnúry perál z lipového dreva, kostol sv. Jakuba v Piccadilly v Londýne.
„Ohromné a vskutku neopísateľné… bezkonkurenčné rezbárske dielo Gibbonsa, ktorý je bezpochyby najväčším majstrom, čo sa týka inovácie a tiež jedinečnosti práce, akého svet kedy mal,“ napísal v 17. Portrét Grinlinga Gibbonsa z roku 1690 namaľoval John Smith a nachádza sa v Metropolitnom múzeu umenia v americkom New Yorku.
Evelyn vo svojom denníku opísal, ako sa prvýkrát stretol s 19-ročným Gibbonsom. Počas prechádzky po poliach neďaleko svojho domu v Deptforde v južnom Londýne narazil na osamelú slamenú chalúpku. Vnútri videl Gibbonsa, ako vyrezáva kópiu talianskej renesančnej maľby. Išlo o Tintorettov obraz „Ukrižovanie“. Evelyn dielo spoznal, pretože aj on mal doma rytinu, ktorú si kúpil v Benátkach. Evelyn bol Gibbonsovým dielom ohromený. „Takú dôkladnosť pri manipulácii, kreslení a presnosť som nikdy predtým na svojich cestách nevidel,“ napísal. Prekvapený sa Gibbonsa opýtal, prečo pracuje na „takom zapadnutom a osamelom mieste“.
Evelyn mal dobré kontakty. Keď videl Gibbonsovu zručnosť, navrhol, že by mohol mladého muža predstaviť dôležitým osobám, ktoré by ho mohli zamestnať. Toto náhodné stretnutie bolo pre mladého umelca mimoriadne šťastné. Urobil na Evelyna hlboký dojem, pretože ho považoval za veľmi zdvorilého, triezveho a diskrétneho v rozhovoroch. Evelyn vo svojom denníku spomína, čo o Gibbonsovom diele povedal kráľovi Karolovi I. Nasledovalo stretnutie s kráľom, po ktorom Gibbons dostal prvú z mnohých kráľovských objednávok. Bola to prestavba Windsorského paláca pre Karola I. Potom pracoval ako oficiálny kráľovský rezbár a sochár pre všetkých anglických panovníkov od Karola II.
Ako člen kráľovského dvora pracoval spolu s dvornými architektmi. Jedným z nich bol aj významný architekt sir Christopher Wren, ktorý pomáhal obnoviť Londýn po veľkom požiari v roku 1666.
Gibbonsov otec bol obchodník a jeho matka pochádzala z rodiny obchodníkov s tabakom. Rodina žila v Rotterdame v južnom Holandsku, kde bol Gibbons obklopený nespočetným množstvom umeleckých vplyvov. Rozvíjala sa holandská architektúra, rezbárstvo, sochárstvo a záujem o maľby zátiší, kvetov a výjavov z každodenného života. „Bola to úžasná škála vplyvov, ktoré mohol nasať. „Gibbonsove rezbárske práce sú takmer ekvivalentom zátiší, ale sú v dreve,“ povedala. Opísala jednu z jeho prác umiestnenú v kostole sv. Jakuba na Piccadilly v Londýne, kde vyrezal množstvo ovocia, kvetov a zvierat. „On nielenže čerpá z prírodného sveta. Reredos (veľká dekoratívna stena za oltárom) zobrazujúci vyrezávané kvety, mušle a šnúry perál z lipového dreva, kostol sv. Jakuba v Piccadilly v Londýne.
Nie je presne jasné, ako Gibbons získal svoje majstrovstvo. Existuje niekoľko teórií. Dokumenty uvádzajú, že kedysi pracoval v dielni Artusa Quellina staršieho v Amsterdame. Phillipová však vysvetlila, že nedávny výskum Ady de Witovej prišiel s inou teóriou. De Witová je kurátorkou umeleckých diel v múzeu Wallace Collection v Londýne a napísala doktorandskú prácu o holandských rezbároch pôsobiacich v Anglicku.
Rezbárstvo bolo súčasťou prosperujúceho lodiarskeho priemyslu v Rotterdame. „Mal by tak prácu na dosah ruky,“ povedala Phillipová. Vysvetlila, že návrhy a rezby, ktoré sa vtedy pre plavidlá vytvárali, boli oveľa zložitejšie ako len malé ozdoby. „Nešlo len o to, vytvoriť nejaký dodatočný detail, ktorý by sa pridal. V 60. rokoch 16. storočia Gibbons odcestoval do Anglicka. Najprv pracoval ako tovariš u významného architekta a remeselníka Johna Ettyho v Yorku na severe Anglicka. Nakoniec odcestoval na juh a usadil sa v Deptforde v južnom Londýne - v centre stavby britských námorných lodí.
Keď Gibbons prišiel do Anglicka, tradične sa rezbárčilo v dubovom dreve, avšak on bol priekopníkom v používaní lipového dreva. Lipové drevo sa od dubového líši. „Umožňuje oveľa jemnejšie rezanie a detaily, a presne o tom je Gibbonsova práca - o tom reálnom vyobrazení, ľahkosti a plynulosti. … Taktiež využil aj farbu lipového dreva, ktoré je veľmi svetlé. „Priniesol inovácie, pokiaľ ide o materiály, štýl a prvky,“ poznamenala. A tiež povýšil rezbárstvo na umeleckú formu, dodala. „Bol to úžasný kresliar aj rezbár. Jedna z ikonických Gibbonsových rezieb dokazuje jeho virtuozitu: V lipovom dreve je vyrezaný kravat imitujúci benátsku čipku tak jemne, až je to zarážajúce. Znalec umenia z 18. Kravat vyrobený okolo roku 1690 z lipového dreva, Victoria and Albert Museum, Londýn.
Z Gibbonsovej korešpondencie vyplýva, že mal bystrý obchodný talent, ktorý pravdepodobne zdedil po svojom otcovi obchodníkovi. Phillipová uviedla, že umelec si vždy aktívne hľadal svoj ďalší projekt. Gibbons mal vlastnú dielňu, v ktorej pracovali rezbári a sochári. Prizýval si ich na pomoc pri tvorbe diel na objednávku. Podobne ako v maliarskej dielni Gibbons riadil prácu remeselníkov, ktorí sa špecializovali na konkrétne prvky. Napríklad niektorí rezbári mohli vynikať pri tvorbe anjelikov (cherubínov), zatiaľ čo iní mohli byť lepší pri vytváraní architektonických detailov. Cherubíni z lipového dreva pred reredosom v Kaplnke Trinity College v Oxforde. Detaily práce v Kaplnke Trinity College v Oxforde. „Jeho diela majú úžasnú živosť a trojrozmernosť. Čiastočne je to tým, ako sú skonštruované. Spoločnosť Grinlinga Gibbonsa vytvorila online katalóg „Grinling Gibbons Online “ na zaznamenávanie umelcovho diela po celom svete. Kryt krstiteľnice v kostole All Hallows by the Tower v Londýne.
Windsor - útočisko kráľovskej rodiny
Do Windsoru, najväčšieho stále obývaného hradu, som prišiel po prvý raz neskoro, až v deň, kedy sa konala v meste Londýn olympiáda. Bolo to 1. augusta 2012. Oxford sme navštívili deň predtým, dnes najlepšia boarding school na svete Eton, ktorý vyštudovalo množstvo britských ministerských predsedov a určite ešte ďalších vychová. Už 125 rokov Eton produkuje jedného britského premiéra za druhým a plní obidve komory parlamentu. Študoval tu aj premiér Boris Johnson a on je už 20tym britským premiérom. Je tu Temža a stovky labutí a veslárov.
Stojím pred najstarším kráľovským (stále obývaným a využívaným) sídlom na svete a nad hlavou mi prelieta lietadlo za lietadlom. Idiotskejšie miesto pre Heathrow si už Briti nemohli zvoliť, zničili tým celkový pocit z tohto výnimočného hradu. Hrad Windsor postavil Viliam Dobyvateľ v 11. storočí po normanskej invázii do Anglicka a dôvodom bola ochrana západného prístupu k Londýnu. Údajne ide o najväčší obývaný hrad a ešte raz o najstaršie stále obývané kráľovské sídlo na svete. V priestoroch trinásť akrového hradu sa nachádza jeden z najkrajších kostolov v Anglicku v podobe Kaplnky svätého Juraja. Ide zároveň o pohrebisko desiatich panovníkov Spojeného kráľovstva. V kaplnke sa konala aj kráľovská svadba princa Harryho a Meghan Markle.
Windsor bol útočiskom kráľovskej rodiny počas bombardovania Luftwaffe počas druhej svetovej vojny a hrad prežil aj požiar v roku 1992. V súčasnosti je obľúbeným útočiskom dnes už zosnulej kráľovnej Alžbety II. - najscestovanejší monarcha a trávila tam Vianočné sviatky. Monumentálne sídlo britských panovníkov bolo prestavané v roku 1829 v klasicistickom a georgiánskom architektonickom štýle. Hrad Windsor je kráľovská rezidencia v anglickom grófstve Berkshire. Jeho história je pevne spojená s anglickou a britskou kráľovskou rodinou už takmer 1 000 rokov. Spoločne s Buckinghamským palácom v Londýne a Holyrood Palace v Edinburghu je jednou z oficiálnych rezidencií britského panovníka.
Väčšina kráľov a kráľovien Anglicka mala priamy vplyv na stavbu a vývoj hradu, ktorý bol ich kasárňami, pevnosťou, domovom, oficiálnym palácom a občas dokonca aj ich väzením. Pôvodný hrad postavil v 11. storočí po vpáde Normanov do Anglicka Viliam Dobyvateľ. Od čias Henricha I. Plantageneta ho využíval vládnuci panovník a je najdlhšie obývaným hradom v Európe. Honosné štátne apartmány zo začiatku 19. storočia boli historikom umenia Hughom Robertsom popísané ako najlepší a najúplnejší príklad neskorej georgiánskej architektúry. Súčasťou hradu je kaplnka svätého Juraja z 15. storočia, ktorú historik John Martin Robinson považuje za najlepšiu ukážku anglického tzv. kolmej gotiky.
Hrad Windsor bol pôvodne navrhnutý na ochranu normandského územia na okraji Londýna a dohliadal na strategicky dôležitú časť rieky Temža. Bol postavený ako súbor troch samostatných častí obklopených centrálnym valom. Drevené opevnenie bolo postupne nahradené kamennými hradbami. V polovici 13. storočia vybudoval Henrich III. luxusný kráľovský palác. Eduard III. palác prestaval a vytvoril ešte veľkolepejší súbor budov, ktoré sa stali najväčším svetským stavebným projektom celého stredoveku v Anglicku. Eduardova prestavba pretrvala aj Tudorovské obdobie, počas ktorého Henrich VIII. a Alžbeta I. Hrad Windsor zažil aj svoje búrlivé obdobie. Počas anglickej občianskej vojny, keď ho ako vojenské veliteľstvo využívali parlamentné sily, slúžil aj ako väzenie pre Karola I. Po obnove monarchie v roku 1660 Karol II. prestaval veľkú časť hradu. Vytvoril súbor extravagantných barokových interiérov. Po období úpadku hrad v priebehu 18. storočia zrekonštruovali Juraj III. a Juraj IV. Veľkou prestavbou prešiel palác Karola II., v rámci ktorej dostal súčasný vzhľad spolu so štátnymi apartmánmi plnými neogotiky, baroka a rokoka. Niekoľko zmien vykonala aj kráľovná Viktória. Windsor bol počas jej vlády centrom kráľovskej zábavy. V roku 1992 zachvátil hrad veľký požiar. Bol však veľmi rýchlo a dôkladne zrekonštruovaný a dnes tento požiar pripomínajú len motívy zasahujúcich požiarnikov na vitrážach okien zámockej kaplnky.
Hrad je obľúbenou turistickou atrakciou, ale aj miestom konania štátnych návštev. Areál hradu Windsor má rozlohu 52 609 metrov štvorcových a kombinuje prvky opevnenia, paláca a malého mesta. Centrom hradu je Middle Ward, predhradie vytvorené okolo umelého kopca, ktorý bol vytvorený zo zeminy vyťaženej z okolitej priekopy a má 15 metrov. Na jeho vrchole sa nachádza kruhová veža, postavená na mieste pôvodnej budovy z 12. storočia. Západný vchod do stredného hradu je v súčasnosti otvorený. Prechod do východného nádvoria, alebo horného hradu, je strážený Normanskou bránou zo 14. storočia.
Horná časť hradu , tzv. zámok, pozostáva z niekoľkých hlavných budov obklopených hradbou horného nádvoria, ktoré tvoria štvoruholník. Štátne apartmány sa nachádzajú pozdĺž severnej časti a čiastočne pozdĺž východnej strany. Súkromné kráľovské apartmány zaberajú južnú stranu spolu s vežou Eduarda III. v juhozápadnom rohu. Okrúhla veža tvorí západný okraj horného hradu. Pod Okrúhlou vežou je umiestnená bronzová jazdecká socha Karola II. K hornému hradu patrí aj severná terasa s výhľadom na rieku Temžu a východná terasa s výhľadom na park. Súčasťou východnej terasy je aj súkromná ružová záhrada, ktorú založil Juraj V. v 20. rokoch 20. storočia. O záhradu sa starali najmä princezné Alžbeta a Margaret.
Dolné nádvorie sa nachádza na západ od Okrúhlej veže. Väčšina z dolného nádvoria mala pôvodne prevažne stredoveký štýl. Na severnej strane dolného hradu sa nachádza kaplnka svätého Juraja. Táto impozantná stavba je duchovným centrom podväzkového rádu, najvyššieho anglického rytierskeho rádu. Pochádza z prelomu 15. a 16. storočia a je navrhnutá v štýle kolmej gotiky. V kaplnke sú uložené pozostatky kráľov Eduarda IV. z Yorku, Henricha VIII. Tudora, Jany Seymourovej, Karola I. II.
| Miesto | Popis |
|---|---|
| Kaplnka svätého Juraja | Jeden z najkrajších kostolov v Anglicku, pohrebisko desiatich panovníkov Spojeného kráľovstva. |
| Štátne apartmány | Honosné priestory zo začiatku 19. storočia, príklad neskorej georgiánskej architektúry. |
| Kruhová veža | Postavená na mieste pôvodnej budovy z 12. storočia. |
Kaplnka svätého Juraja na Windsorskom hrade