História farnosti Turá Lúka: Od reformácie po súčasnosť

Evanjelický kostol v Turej Lúke, mestskej časti Myjavy, je významnou pamiatkou s bohatou históriou. V tomto článku sa pozrieme na jeho vznik, vývoj a architektonické zvláštnosti.

Evanjelický kostol v Myjave

Počiatky Myjavy a Turej Lúky

Myjava bola založená roku 1586 a prvotne osídlená obyvateľmi utekajúcimi pred Turkami z južných častí dnešného Slovenska. Už predtým síce existoval na území dnešnej Myjavy majer Myjava (prvá písomná zmienka o ňom je z roku 1436), avšak jeho vlastník, čachtický feudál František Nádašdy, si chránil poľnohospodársku pôdu v jeho okolí, a preto prvá dedina Myjava vznikla severnejšie, už v pásme hôr na území dnešnej Starej Myjavy. Hodnoverný doklad o tom máme od Daniel Krmana, ktorý v rukopise Pro memoria zaznamenal „Mijava založená byla mezi horami leta Páne 1586“.

Rovnaký rok založenia uviedol aj na kamennej doske, ktorá sa nachádza na dnešnom myjavskom r. k. kostole. Samotný názov Myjava pôvodne patril rieke, o ktorej je najstaršia písomná zmienka z rokov 1262 a 1270 (pričom jej pomenovanie súviselo erozno-vymývacím vplyvom na okolie). Príliv utečencov do tohto kraja bol však väčší, ako ich mohlo uživiť územie v dnešnej hornej časti Starej Myjavy a to malo za následok, že noví osadníci začali vytvárať klčoviská aj na vzdialenejších územiach, kde vznikali tzv. kopanice.

Spočiatku to bola len skultivovaná pôda, ale ďalej od dediny bol k nej prístup už ťažší a preto tam pomerne rýchlo začali vznikať rôzne sezónne obydlia a hospodárske stavby slúžiace na jej obrábanie. S pribúdajúcimi novými prisťahovalcami i novými dorastajúcimi generáciami sa dočasné obydlia menili na trvalé a tým sa začalo utvárať okolo dediny Myjava rozptýlené kopaničiarske osídlenie. Pokračujúci rozvoj kopaníc podnietila ďalšia prisťahovalecká vlna, tzv. valašskej kolonizácie, v rámci ktorej začalo do oblasti Myjavy prichádzať obyvateľstvo zo severu Slovenska, najmä z Oravskej a Trenčianskej stolice.

A zatiaľ čo osadníci z prvej kolonizačnej vlny sa vyznali v obrábaní pôdy, prisťahovalci z druhej vlny si priniesli znalosti z chovu dobytka, osobitne oviec, čo sa prejavilo pri rozvoji remesiel spojených so spracovaním ovčej vlny i v odievaní tunajších obyvateľov. Príchod „valašských horniakov“ priniesol však vo väčšom rozsahu ešte jednu znalosť - používanie strelných zbraní. To zohralo úlohu už roku 1621 keď sa Myjavčania pridali na obranu svojej evanjelickej viery k povstalcom Gabriela Bethléna. V odvete za tieto aktivity bola Myjava vyrabovaná, sčasti vypálená a o život pritom prišlo 80 obyvateľov. Bolo to prvé revolučne vystúpenie Myjavčanov, ktoré sa dostalo aj do histórie v podobe textu zachovanej piesne Myjava a Kozáci, ktorú uverejnil aj Ján Kollár vo svojich Zpiewankách.

V polovici 17. storočia začali sa meniť vlastnícke pomery na Čachtickom panstve a s nimi aj postup osídľovania Myjavskej pahorkatiny. Prisťahovalecký prúd valašskej kolonizácie neustával, čo sa prejavilo jednak na rozvoji osídlenia v blízkosti majera Myjava, teda už na území dnešnej Myjavy. Taktiež sa začali výraznejšie osídľovať južné svahy pohraničných Bielych Karpát, čím sa eliminovali nároky Moravy a Strážnického panstva na toto územie a tým sa zároveň dotváral vejár kopaníc na území od dnešného Brestovca, cez Starú Myjavu, Poriadie, Rudník až po Jablonku a Polianku.

Tento pomerne rozsiahly sídelný útvar dostal v latinsky písanom zemepise z prvej polovice 17. storočia pomenovanie Magna Miava, teda Veľká Myjava a od toho času bola Myjava vnímaná nielen ako obec, ale aj ako kraj, pre ktorý sa začalo používať charakteristické slovné spojenie „na Myjave“.

Turá Lúka vznikla pred r. 1580. O vznik a rozvoj Myjavy sa zaslúžil Melichar Basilides (pôvodne Balážik) z Turej Lúky, kde sa stal mlynárom. Dedina, ktorá vznikla r.1580, dostala názov podľa Turovej, odkiaľ pochádzal. Lúka je až neskorší, starší je Turopole, a v 17.stor. sa používal aj názov Németfalu.

Reformácia a protireformácia

Čas osídlenia Myjavskej pahorkatiny spadá do obdobia reformácie. Reformácia v Uhorsku mala špecifické príčiny. V Uhorsku sa reformácia neujala čisto katolícke. Reformácia sa na Slovensku udomácnilo najprv medzi nemeckým obyvateľstvom banských miest. K protestantizmu sa hlásila i väčšina uhorskej šľachty, ovplyvnená humanizmom. Evanjelici boli organizačne oddelení od katolíckej cirkvi. Evanjelická cirkev zabezpečovala aj niektoré úkony štátnej správy v Uhorsku. Formálne však boli evanjelici uznaní katolíckej hierarchie až v r.1610. Väčšina obyvateľov dedín Myjavskej pahorkatiny sa hlásilo k protestantizmu. Dôležitým faktorom bolo, že sa k reformácii hlásila šľachta. Na Myjave to narážalo na tvrdý odpor čachtického panstva.

Z toho vyplývali prejavy odporu voči vrchnostiam, čo podnietilo obyvateľov Myjavy aktívne sa pridávať k rôznym vzburám a povstaniam, ktoré v 17. až 19. storočí v Uhorsku prebiehali.

Augsburská konfesia

Protireformácia, misionárska činnosť na územiach zasiahnutých reformáciou, bola doménou novovzniknutej rehole jezuitov. Jezuiti prišli v r.1561 do Trnavy na pozvanie arcibiskupa Mikuláša Oláha. Šírili v celej Európe závery Tridentského koncilu. Zakladali diecéznych klerikov, gymnázium a konvikt pre šľachtickú mládež.

Obnovu katolíckej cirkvi v Uhorsku prinieslo svoje ovocie. Niektoré územia však zostali protestantské. Protestantizmus mal náboženskú slobodu, boli tu už len v menšine. Do katolíckej cirkvi sa pridávali protestanti, ktorí boli obmedzovaní v náboženskej slobode. Viedenská vláda chcela vykonať dôkladnú protireformáciu v Uhorsku. Náboženská sloboda platila pre šľachtu a kráľovské mestá, nie však pre poddaných. Tam, kde nemali kostoly, smeli si postaviť dva nové (artikulárne). To bolo v prospech protestantov z r.1681. Aj napriek tomu zostávali protestanti naďalej len trpenou cirkvou.

Náboženské nepokoje a prenasledovanie

Ďalšie napredovanie Myjavy poznačili náboženské nepokoje a s nimi účasť Myjavčanov v ďalších protihabsburských povstaniach. V roku 1646 po povstaní Juraja Rákociho Myjava získala v rámci tzv. Lineckého mieru náboženský ochranný list, ale po tom, čo František Nádašdy ml. prijal za manželku dcéru palatína Annu Esterháziovú a prestúpil na katolícku vieru, opäť bolo všetko inak.

Medzitým Myjava zažila ďalšiu pohromu od turecko-tatárskeho vojska, ktoré ju v roku 1663 trikrát vyrabovalo, vypálilo a do zajatia odvlieklo alebo usmrtilo 707 obyvateľov. Nová vlna rekatolizácie, spojená s odoberaním evanjelických kostolov, nastala po Wesselényiho sprisahaní v rámci tzv. desaťročného prenasledovania protestantov v Uhorsku (1671 - 1681). Jej súčasťou sa stali senická a najmä turolúcka vzbura, ktorá bola kruto potlačená a 12 Turolúčanov skončilo na šibeniciach.

Ďalšie pokračovanie rekatolizácie sa odohrávalo na tzv. Prešporských súdoch, ktoré proti 730 evanjelickým kňazom a učiteľom viedol ostrihomský arcibiskup J. Selepčéni. Takmer stovku z nich uvrhli do žalárov a väčšina skončila na galejach. Odpoveďou na tento teror sa stalo sústreďovanie prenasledovaných odbojníkov na myjavských kopaniciach a prepadávanie predstaviteľov feudálno-cirkevnej moci.

Roku 1704 sa obyvatelia tohto kraja pripojili k povstaniu Františka Rákociho II., začo bola Myjava štyrikrát vyrabovaná a vypálená. Tunajší kňaz Daniel Krman sa zachránil útekom na povstalecké územie a o ďalšie dva roky bol v Žiline zvolený za evanjelického superintendenta (biskupa) Trenčianskej, Liptovskej, Oravskej, Nitrianskej a Bratislavskej stolice. A v tejto funkcii, na základe rozhodnutia ružomberskej synody evanjelických cirkví, požiadal o pomoc a podporu evanjelikov švédskeho kráľa Karola XII. počas jeho vojnovej výpravy v Rusku.

Výstavba a osudy kostola

V r.1594 “si myjavskí evanjelici založili kostol a na tom mieste si vydržiavali kazateľov”. František Nyáry, ktorý sa oženil s dcérou Petra Korlátskeho Alžbetou, dal na opravu myjavského kostola peniaze z myjavského pivovaru (zomrel 4.1.1604). Bola pristavená v r.1609. Teraz nič nepripomína, že na tomto mieste stál kostol. Lokalita bola severovýchodne, hore svahom, za potokom, tečúcim zo Štemberku. Mohol slúžiť aj na obranu (viď. 25.11.1621). V súčasnosti je lokalita spustnutá a zarastená.

Farnosť a kostol boli založené v r.1610 a cintorín bol zriadený r.1637. Po vypálení turolúckeho kostola a fary odišiel prvý farár Ján Krman do Bukovca, kde čoskoro zomrel. K histórii kostola patria i dramatické dejiny náboženských konfliktov medzi katolíkmi a evanjelikmi.

Prvý krvavý incident na Turej Lúke sa stal14. júla 1672, keď sem po návštevách obcí čachtického panstva prichádzal z Myjavy biskup Juraj Bársony so svojím sprievodom. Jeho príchod sa stretol so zbrojeným odporom Turolúčanov a Bukovčanov, ktorých dal privolať ev. farár Daniel Krman st. Pri tomto incidente bol zabitý biskupov brat protonotár Ján Bársony, život ďalších členov sprievodu zachránil len zásah Krmanovej manželky. Dňa 31. novembra 1674 umučili priamo na fare v Turej Lúke P. Jána Simonidesa.

Roky plynuli a 23. januára 1733 v kostole na Turej Lúke slávnostne inštalovali farára Jána Gogoláka. Kostol sa tak po takmer 50 rokoch stal opäť katolíckym. Posledná oprava kostola sa uskutočnila v roku 2010. Chrám je prístupný v čase bohoslužieb.

V roku 1785 postavili Myjavčania nový evanjelický chrám. Je to jednoloďová barokovo-klasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z rokov 1784 - 1785. V rokoch 1854 až 1856 bola pristavaná veža podľa projektu hodonínskeho staviteľa Volega, s tesárskou konštrukciou veže od F. Hollana. Z ktorej je pekný výhľad na mesto a myjavskú pahorkatinu. V interiéri sa nachádza murovaná empora. Fasády kostola sú členené kanelovanými pilastrami a segmentovo ukončenými oknami s dekoratívnymi frontónmi. Korunná rímsa má atypický zuborez. Veža členená nárožným kvádrovaním.

V súčasnosti je pre Myjavu a vôbec celú kopaničiarsku oblasť príznačné dominantné postavenie evanjelickej cirkvi a. v., je to dedičstvom a tradíciou Myjavy. Na Námestí M. R. Štefánika stojí pekne vymaľovaný evanjelický kostol, ktorý je dominantou mesta.

Myjava sa vyvíjala postupne. V polovici 19. storočia bola jednou z najväčších obcí na Slovensku. V období slovenského národného obrodenia sa v nej písali slovenské dejiny. Koncom 19. a v 20. storočí sa začala postupne rozvíjať.

Podnik Slovenská armatúrka Myjava, ktorý sa zaoberal výrobou armatúr, bol najdôležitejším zamestnávateľom v okolí. Rozsiahle búranie a kompletná prestavba mesta v 60. a 70. rokoch minulého storočia natrvalo pozmenila tvár mesta. Na hlavnej ulici zbúrali takmer všetky historické domy z 19. a začiatku 20. storočia. Práve preto sa mesto nemôže popýšiť veľkým počtom historických pamiatok.

Na hlavnej ulici sú väčšinou paneláky. Pre Myjavu a vôbec celú kopaničiarsku oblasť je príznačné dominantné postavenie evanjelickej cirkvi a. v., je to dedičstvom a tradíciou Myjavy. Na Námestí M. R. Štefánika stojí pekne vymaľovaný evanjelický kostol, ktorý je dominantou mesta.

Čo je to evanjelický kostol?

Evanjelický kostol je kresťanský kostol, ktorý sa hlási k princípom reformácie, zdôrazňujúc autoritu Biblie a spásu skrze vieru v Ježiša Krista.

Ďalšie pamiatky a zaujímavosti v Turej Lúke a okolí

Okrem Evanjelického kostola v Turej Lúke a Myjave môžete navštíviť aj ďalšie zaujímavé miesta v okolí:

• Drevená rozhľadňa Hrajky pri Turej Lúke: Na pietnom mieste s výhľadom na zvlnené kopce.
• Rozhľadňa pri Brestovci: Ponúka prekrásny výhľad na okolité kopce a polia.
• Rozhľadňa Žalostiná: Pôvabná rozhľadňa s vyrezávanou strieškou zapadá do prírodnej scenérie.
• MiniFARMA: Kontaktná farma s viac než 100 zvieratkami.
• Rozhľadňa Lipky nad obcou Unín: Dokonalé miesto na príjemný rodinný výlet.
• Kopec Hájnica s rozhľadňou: Ponúka výhľad na románsky kostolík v Haluziciach a barokový kostolík v Bošácej.

Rozhľadňa Hrajky pri Turej Lúke

Tabuľka: Významné udalosti v histórii farnosti Turá Lúka

tags: #farnost #tura #luka