Vavrečka, obec s bohatou históriou, bola po prvýkrát písomne spomenutá v roku 1590 ešte pod názvom Žigmundka.
Poďme sa ponoriť do fascinujúcej histórie farnosti Vavrečka, ktorá sa nachádza v malebnom regióne Oravy. Táto oblasť, bohatá na kultúrne dedičstvo a prírodné krásy, prešla mnohými zmenami a vývojom, ktoré formovali jej identitu. V tomto článku sa zameriame na cirkevné dejiny Vavrečky, od jej skromných začiatkov ako filiálky až po jej osamostatnenie a významné udalosti, ktoré ju formovali.
Panoramatický pohľad na obec Vavrečka.
Cirkevné začiatky a príslušnosť k Námestovu
V čase, keď bola založená obec Klin, sa na Orave šírili myšlienky reformácie. Zásluhu na tom mali zemepáni na Oravskom hrade - Thurzovci. Spočiatku obec cirkevne patrila k fare v Lokci. V roku 1612 bola pričlenená k novozriadenej fare v Námestove, kde patrili aj obce Bobrov, Slanica, Zubrohlava, Vavrečka, Oravská Jasenica, Polhora a Rabča.
Cirkevne Námestovo patrilo najskôr pod Trstenú. Najstarší záznam o tom je z roku 1555 z vizitačného protokolu trstenskej fary, kde sa prvý raz spomínajú povinnosti obyvateľov Novej vsi (Námestova) voči trstenskému farárovi. Na konci 16. storočia Juraj Thurzo, zemský pán, zriadil protestantskú faru v Lokci. Vtedy sa Nová ves - Námestovo dostalo cirkevne pod správu lokčianského protestantského farára. Tento stav trval do roku 1612.
Z podnetu samotných obyvateľov Námestova, hlavne jeho šoltýsov ale i superintendenta Eliáša Lányho, ktorý roku 1611 vizitoval lokčianskú faru a farár sa mu sťažoval, že vzdialené osady si nedostatočne plnia náboženské i hmotné povinnosti voči farárovi, sa zemský pán Juraj Thurzo rozhodol na sviatok sv. Petra a Pavla roku 1612 zriadiť protestantskú faru v Námestove.
K novovzniknutej fare boli z lokčianskej farnosti odčlenené osady: Jasenica, Vavrečka, samotné Námestovo a Rabča. Prvým námestovským pastorom bol Ján Neborovini. Tento bol superintendentom hodnotený ako vzdelaný a múdry pastor. V Námestove bol do roku 1645. Za jeho pôsobenia bol v roku 1635 postavený drevený kostol. Bol to jednoloďový kostol, ktorý už pri výstavbe priestorovo nevyhovoval. Tento pred rokom 1655 obyvatelia Námestova predali do Pucova.
Po Jánovi Neborovini nastúpil Štefan Boczko, ktorý tu pôsobil do roku 1672 a nešťastne sa zapojil do tzv. Pikovho povstania. Potom pred trestom utiekol do Sedmohradska. V roku 1672 po prvýkrát námestovskú faru obsadil katolícky kňaz, ale už v roku 1678 faru znova obsadil protestantský pastor za pomoci Thökölyho kurucov. V rokoch 1672 až 1678 katolíckemu kňazovi Róbertovi Chmeľovskému vypomáhali jezuitskí kňazi z lokčianskj farnosti. V roku 1706 bol v Námestove protestantský pastor Jastrabini Fabianus. Posledným protestantským pastorom v Námestove bol Juraj Pixiades. Faru v Námestove definitívne obsadili katolícki kňazi v roku 1711.
Významnou udalosťou v námestovskej farnosti bola vôbec prvá kanonická vizitácia katolíckeho biskupa, vikára ostrihomského arcibiskupstva Luku Nataliho, ktorý konsekroval kostoly a birmoval veriacich. Bolo to v roku 1715. Námestovským katolícky kňazom bol vtedy Jakub Jurčák a fare zostali už len dediny Zubrohlava s kostolom a bez kostola Bobrov, Jasenica, Vavrečka, Klin a Slanica.
Od roku 1656 patrili aj obyvatelia Klina - katolíci k novozriadenej fare v Rabčiciach a neskôr opäť k námestovskej fare.
Osamostatnenie Klina a vplyv na Vavrečku
Veľkú aktivitu pre zriadenie samostatnej farnosti vyvíjala obec Zubrohlava. V roku 1761 si tu postavili murovaný kostol a v roku 1763 sa uchádzali o zriadenie farnosti. Tieto želania sa im splnili v roku 1770. O 21 rokov neskôr sa k tejto farnosti pričlenila aj obec Klin. Jej občania s tým spočiatku nesúhlasili. Obávali sa, že budú musieť prispieť na kostol, školu a faru v Zubrohlave, ale aj na prestavbu kostola v Námestove. Tento spor trval štyri roky a zanechal určité stopy na susedských vzťahoch medzi obcami.
Potreba zriadenia školy i výstavby kostola v Kline sa stávala z roka na rok aktuálnejšou. K snahám obyvateľov obce riešiť situáciu sa pridal aj kňaz Jozef Gerbery, ktorý prišiel zo Zubrohlavy 18.2.1819.
V rokoch 1830 -1848 zubrohlavskú farnosť spravoval Ignác Šperlák a po ňom Anton Kršák, rodák z Námestova. V roku 1872 mal na starosti 987 katolíkov. Okrem nich žilo v Zubrohlave 12 evanjelikov a 11 židov. V Kline žil len jeden evanjelik a traja židia. V obci sa nachádzal kostol sv. Antona. Vtedajší obyvatelia Klina určite veľmi vážne prehodnotili svoje možnosti a ustúpili od požiadavaky miestneho kňaza.
Situácia sa nezmenila ani v ďalších desaťročiach. Týmto sa Klin stal v roku 1997 samostatnou farnosťou.
Kostol sv. Antona v Kline, ktorý bol filiálkou Zubrohlavy.
Vavrečka ako samostatná farnosť
Od 1.7.1997 sa doterajšia filiálka Vavrečka stala samostatnou farnosťou a novým farárom sa tam stal vdp. Blažej Dibdiak, rodák z Novoti, doterajší farár v Rabči.
Starosta Pavol Holmík nastúpil do čela obce v roku 1984, po istebnianskom starostovi Jozefovi Callovi (od r. 1980), je teda služobne najstarším starostom na Orave.
Po nežnej revolúcii nastali všade veľké zmeny, nie však vo Vavrečke, hoci ste boli členom KSČ... Sám som zvažoval, že odídem, no nakoniec som zostal, nechcel som hodiť flintu do žita. Ak ma ľudia nebudú chcieť, musím to prežiť. No neboli ani len snahy o moje odvolanie. Mal som vo voľbách v roku 1990 protikandidáta, no ľudia mi prejavili dôveru, zvolili ma a zdá sa, že sú s mojou prácou viac-menej spokojní dodnes.
O tom, že sme nastúpili správnu cestu, svedčí fakt, že kým v roku 1989 mala Vavrečka 997 obyvateľov, dnes ich je 1350, pribudlo tu odvtedy 130 rodinných domov a vekový priemer obyvateľov obce je približne 30 rokov.
Vo Vavrečke je už od roku 1994 každoročne najväčším kultúrnym podujatím odpustová slávnosť na sv. Annu. Je to trojdňový maratón zábavy a veselia, počas ktorého sa stretajú celé rozvetvené rodiny, dávni kamaráti, spolužiaci, seniori, mládež, športovci... Amfiteáter s 1500 miestami je vždy zaplnený do posledného miesta. Každý rok sú na slávnosti ocenení Vavrečania z najrôznejších oblastí života: športovci, darcovia krvi, mamičky mnohodetných rodín, seniori... Nechýba kultúrny program pozvaných hostí zo Slovenska i zo zahraničia, nedeľňajší program pripravujú zas domáci pre hostí a konajú sa športové turnaje.
Vo Vavrečke sa na Aerobic - maratóne stretajú už tradične priaznivci aerobicu z rôznych kútov Slovenska. Najpovestnejšie sú však na celej Orave tunajšie diskotéky - na žiadnej z nich totiž nechýba hodnotný koncert slovenského či zahraničného interpreta.
Na Slovensku dnes vládne trend „škrtať“ všetko neziskové. „Len kultúra a šport dávajú ľudí dohromady, a tak na ne neľutujeme dať toľko, koľko treba,“ hovorí starosta Pavol Holmík. „Kultúra si u nás na seba polovicu zarobí, no zvyšok dotuje obec. Minulý rok to bolo takmer štvrť milióna korún. No investícia do ľudí je vždy dobrá investícia.“
Vavrečku už pozná celé armwrestlingové Slovensko. Malebná obec pod Magurou sa vo svojej bohatej histórii už viackrát preslávila. V poslednom období Vavrečku spoznalo celé Slovensko aj na športovom poli. Z jej radov vzišiel majster Slovenska, ktorým sa v netradičnom športovom odvetví - armwrestlingu (pretláčanie rukou) v roku 2005 stal Peter Kasan.
Významné osobnosti z Vavrečky
- Ján Herkeľ - autor všeslovanskej gramatiky, ktorá vyšla v Budíne v roku 1826. V slovenských kultúrnych dejinách ako prvý vyslovil myšlienku slovanskej jednoty, ktorú o 10 rokov neskôr rozviedol Ján Kollár. Ján Herkeľ je pôvodca slov „panslavizmus“, ktorému dával čisto literárny obsah.
- Theo Herkeľ Florin - básnik a svetobežník, ktorého osud je nerozlučne spätý s Dolným Kubínom, má korene vo Vavrečke.
- Jozef Herkeľ - kňaz a folklorista, zberateľ svadobných zvykov a obyčajov.
- Ignác Matkulčík - učiteľ, kňaz, misionár
- Štefan Smržík - filozof, kňaz, misionár v strednej Afrike
- Kornel Smržík - publicista, výtvarník, básnik
- Ignác Holub - vedec, profesor filozofie a sociológie
- Štefan Kolena - prodekan Vysokej vojenskej školy technickej v Liptovskom Mikuláši
- Vladimír Kasan - kňaz, v rokoch 1991 - 1993 pracovník Rádia Vatikán
História farnosti Vavrečka je svedectvom o silnej komunite a duchovnom živote, ktorý pretrváva stáročia. Od svojich skromných začiatkov ako filiálky až po osamostatnenie, Vavrečka si zachovala svoju identitu a prispela k bohatstvu kultúrneho dedičstva Oravy.